Keď sme vo februári zverejnili na našej webstránke výzvu pre slobodné matky, aby nám porozprávali svoj príbeh, už v prvých dňoch sa ich ozvali desiatky. Ani jedna z nich nebola náhodne „nabúchané“     trdlo z diskotéky. Za každým dieťaťom bez otca stál na začiatku vzťah. Nie vždy ideálny, no vždy vzťah muža a ženy, z ktorých obaja tvrdili, že sa milujú a chcú byť spolu. Každá z nich otehotnela ako šťastne zamilovaná a (zdanlivo) milovaná, no svoje dieťa priviedli na svet väčšinou už bez partnera po boku. Okrem vytriezvenia z veľkej naivnej lásky ich čakalo ešte jedno. Vychovať dieťa bez otca je tvrdý boj o holú existenciu, v ktorom sa môžete spoliehať na pomoc rodičov, priateľov, či „veľkorysosť“ bývalého partnera. No hlavne sa musíte spoliehať sama na seba. Pomoci zo strany štátu sa nedočkáte. Žiadna zo žien, s ktorými sme si písali alebo hovorili, však svoje rozhodnutie byť mamou neoľutovala.

Príbeh prvý: Renáta a Miško

„Moje dieťa je plodom 4 a polročného vzťahu a bol to skôr jeho otec, čo po ňom túžil. Ja som materstvo zvažovala viac než rok, no napokon som vysadila antikoncepciu, a aj keď to neprišlo hneď, časom som otehotnela. Nechcela som sa však vydávať. Chvíľu bolo všetko v poriadku, no postupne sa u nás začali stupňovať konflikty a doslova psychický teror, o ktorom tu nechcem rozprávať. Potom sa k tomu pridali vážne zdravotné komplikácie. Namiesto zaokrúhľujúceho sa bruška som vychudla na kosť. Kedysi som vážila 58 kíl, po pôrode 43!!! V deň môjho nástupu na materskú dovolenku mi partner oznámil, že má inú a bude sa ženiť... Vzali sa, keď mal môj syn dva mesiace. Dnes majú ročné dieťa a sú v rozvodovom konaní. Počas tehotenstva mi pomáhali najmä priatelia a kamaráti, po narodení syna je to hlavne moja mama. Trvalo niekoľko týždňov, kým som sa pozbierala po cisárskom reze, ale hneď ako to bolo možné, začala som hľadať možnosti zárobku. Rýchle a nenáročné. Televízne súťaže, televízny komparz... aj po jednom dni mimo domova som bola extrémne vyčerpaná. Môj syn mal 4 mesiace, keď som si našla celodennú brigádu a 7, keď som sa vrátila do pôvodnej práce. Žiaľ, pripravilo ma to o všetko krásne, čo majú možnosť vnímať a pozorovať každý deň mamičky, ktoré môžu byť s dieťaťom doma. O syna sa starala moja mama. Moja práca sa menila skoro každú chvíľu a nedala sa vopred naplánovať. No postavila nás finančne na nohy. Síce štýlom „z ruky do úst“, ale už nie na dlh. Synček má však choré srdiečko a ja som nechcela, aby mi jeho detstvo celkom uniklo. Keď som získala akú- takú finančnú stabilitu, začala som pracovať len na pol úväzku. Súd o výživné sa vliekol nekonečne ďalej a tento luxus som si nemohla dlho dovoliť. Syn má dnes 2,5 roka a ja som od septembra opäť 8,5 hodiny v práci a 24 hodín denne na telefóne. Mám šťastie, že ak je chorý, stará sa oňho mama. Čo bude neskôr, netuším. Aj ona má právo na svoj život a ja ako každý dospelý človek túžim po samostatnosti. Nemám vážny vzťah. Nápadníci sa síce nájdu, že mám dieťa im neprekáža, no ja nikoho neberiem ako potenciálneho partnera. Usilujem sa, aby si malý na nikoho neprivykol a snažím sa nemiešať svoj sexuálny život do života svojho dieťaťa. Je pre mňa stredobodom vesmíru, nie je nič, čo by som preňho neurobila. Necítim v srdci prázdno, no predsa sa len vo mne niečo zlomilo. Už by som asi nedokázala partnera dostatočne ľúbiť, vždy by bol druhoradý. Navyše, moje telo by už ďalšie tehotenstvo nezvládlo. Myslím, že každý má právo na vlastné dieťa a ja ho už nikomu dať nemôžem. Muž, čo by si zavesil na krk matku s dieťaťom, z ktorých ani jeden nie je 100-percentne zdravý, by musel byť blázon.“

Príbeh druhý: Katarína a Paľko

„Pred 16 rokmi prišla do nášho mestečka skupinka montérov z východu. Hneď som si ho všimla. Bol sebavedomý, šarmantný a mal vášnivé oči. Zamilovala som sa a bolo to obojstranné. To leto bolo krásne. Prežili sme nádherné obdobie, zabávali sa, chodili spolu na výlety... bola som úplne opantaná. Šok prišiel, keď som v jeho občianke (ešte starej) našla meno manželky a dvoch detí. Odpoveďou na moje výčitky bolo len strohé: „Veď ja s ňou nežijem, stále som preč!“ Neviem, či moja mladosť alebo naivita spôsobili, že mi to ako vysvetlenie stačilo. Asi som ani nechcela vedieť viac. Láska pokračovala, predstavila som ho rodičom a ani som nežiadala, aby sa rozviedol. Praktizovala som akúsi pštrosiu politiku. Keď som zistila, že som tehotná, veľmi som sa tešila. On sa ma síce ešte pokúšal opatrne nahovoriť na interrupciu a rovnaký názor mali aj moji rodičia, no ja som sa nedala. Narodil sa mi krásny syn, Paľko. Dodnes mám z neho veľkú radosť a je mi oporou. Jeho otec sa na nás nevykašľal, ako by sa mohlo zdať. Žil ďalej svoj dvojitý život. Ešte ďalších šesť rokov pokračoval náš sladko-trpký milenecký vzťah, dnes sme už len dobrí kamaráti, ale sme v neustálom kontakte. Čo ma mrzí, po pár rokoch sa o mne a o synovi dozvedela jeho manželka a už mu nevedela odpustiť. On sa rozviedol, ja som sa vydala za iného muža a máme ďalšie dieťa. Neľutujem obdobie, ktoré som prežila ako slobodná matka. Paľko nedávno spoznal aj starých rodičov z otcovej strany, ktorí ho prijali bez výhrad, čo ma veľmi teší.“

Príbeh tretí: Hela a Samko

„Bola som 13 rokov vydatá a celý čas som sa liečila na neplodnosť. Keď som zistila, že manžel má iný vzťah, tak som toto manželstvo ukončila rozvodom. Tri roky po rozvode som sa znova zaľúbila, no už som si nerobila ilúzie, že by som mohla otehotnieť. Mala som 38 rokov a bola som vnútorne zmierená s tým, že aj keď som dieťa veľmi chcela, nikdy ho mať nebudem. Ale čakali na mňa dve vyliečenia. Jedno bolo úžasné, keď som počas Vianoc zistila, že som tehotná, tešila som sa ako nikdy v živote. To druhé bolo vyliečenie z naivity. Partner, ktorý hovoril, že chce dieťa tiež, nakoniec zutekal a nechcel ani vedieť, či to bude chlapček alebo dievčatko. Dnes to vidím tak, že je to jeho problém. Najviac mi chýbal prvé dni po pôrode. Keď som ležala v nemocnici a sledovala tých nadšených oteckov, ktorí tam chodili, tešili sa zo svojich detí a boli pyšní sa svoje ženy. Prvé roky boli ťažké, no vďaka pomoci rodičov som mohla ostať so synom na trojročnej materskej dovolenke. Bez nich si to neviem predstaviť. Moje ‚príjmy‘ predstavovali vtedy 40 korún na deň – to by bolo tak na mlieko a rožky. Odkedy som nastúpila do práce, moja finančná situácia sa, samozrejme, zlepšila a v podstate sa nesťažujem. Samko už bude mať 7 rokov, je to beťárisko, a keď sa ma pýta, kedy už budeme mať otecka, tak mu vysvetlím, že keď si nejakého dobrého vyberieme. Všetci mi hovorili, že to budem mať ťažké. Ja som však vedela, že toto dieťa je môj dar z neba za všetko, čo som musela prežiť. Všetkým slobodným matkám želám šťastie, radosť z dieťaťa a nebojte sa, vždy sa nájdu ľudia, ktorí vám pomôžu tak ako mne.“

<a onclick="window.open('/pix?a=open&amp;oid=146606','Pix','scrollbars=no, menubar=no, location=no,toolbars=no,resizable=yes,width=600,height=600')"> <img src="https://img.bleskovky.sk/146606.jpg" border="0" alt="Moje príjmy‘ predstavovali vtedy 40 korún na deň – to bolo tak na mlieko a rožky." hspace="4" vspace="4" align="left" /></a> Ako som vytriezvela ja

„Hneď nato, ako sme sa s priateľom odsťahovali do USA, ďaleko od domova som zistila, že som tehotná. Napriek všetkému som sa tešila. Filip však reagoval úplne inak. Samé výčitky a reči, že ešte nechce mať dieťa, nechce byť obmedzovaný a podobne. Odvtedy bol od rána do večera v práci, po víkendoch s kamarátmi, cítila som, že prichádza koniec. O pár mesiacov sa mi narodilo dievčatko. Malá Stella. Krásna a drobučká. S Filipom to neurobilo nič. Jedného dňa len tak odišiel. Nechal iba lístok, že mi bude posielať toľko peňazí, koľko budem potrebovať, ale máme mu dať pokoj. Nedalo sa mu ani dovolať, bola som absolútne bezradná.“ Daniela, mama 1,5-ročnej Stelly „Keď som priateľovi, s ktorým som chodila vyše roka, oznámila, že som tehotná, sucho povedal, že predsa existuje interrupcia a tri mesiace sa neozval. Priznám sa, aj ja som o nej uvažovala, no ženská lekárka ma upozornila, že vzhľadom na moje zdravotné problémy je možné, že už viac nebudem môcť otehotnieť, a tak som si dieťatko nechala. Partner sa občas pripomenul esemeskou alebo krátkou návštevou a pred pôrodom sa mi začal vyhrážať, že mi dieťa vezme, lebo má na rozdiel odo mňa na to dosť peňazí. Keď mal synček pol roka, zistili mu vážnejšie zdravotné problémy, a tak je stále na liekoch a doma. Jeho otec naňho spočiatku posielal asi 1 000 korún na mesiac, ale jedného dňa zavolal, že už nemá záujem...“ Zuzana, mama 4-ročného Erika „Otehotnela som so ženatým mužom. Aj keď najprv tvrdil, že chce žiť so mnou, nakoniec sa rozhodol ostať so svojou rodinou. Na syna mi vždy platil, ako sme sa dohodli, ale nevytvoril si k nemu žiadny vzťah ani ho nechcel spoznať. Dnes to chápem, dívam sa na to už inak ako vtedy. Vydala som sa, mám ďalšie dieťa a môj syn ‚nového’ ocka. Na celej situácii bolo pre mňa najponižujúcejšie, že v tomto štáte nemá žena bez partnera šancu prežiť. Ako 29-ročná som musela prenajať svoj byt a vrátiť sa späť k rodičom. Zvládla som materskú len vďaka tomu, že sme mali zadarmo strechu nad hlavou i navarené. A to som bola vždy pyšná na svoju samostatnosť a nezávislosť. Roky som predtým pracovala v zahraničí a mala slušný životný štandard. Keď som začala opäť pracovať, s Jakubkom sme sa osamostatnili. Bolo to pekné obdobie, ale najchudobnejšie v mojom živote.“ Martina, mama 10-ročného Jakuba

Prečo muži opúšťajú svoje deti?

Je na príčine ich nezrelosť či strach zo zodpovednosti, alebo im chýba prirodzený rodičovský inštinkt, aký majú ženy? Vysvetľuje psychologička EVA ČERNIČKOVÁ: „Asi by som tu nevyzdvihovala nejaký rozdiel medzi mužmi a ženami. I keď pre ženy je prijatie dieťaťa jednoduchšie už tým, že ho nosia v sebe, cítia ho už pred narodením. Preto je prítomnosť dieťaťa pre ne reálnejšia oveľa skôr. Problém s prijatím dieťaťa je hlavne vtedy, keď akoby len jeden z páru po ňom túžil a ten druhý to len strpí. Potom je pre takéhoto rodiča (zväčša muža) ťažšie prijať všetky tie povinnosti a starosti vyplývajúce zo starostlivosti o dieťa. Niekedy sú to romantické a nerealistické očakávania od tejto novej situácie, jednoducho mať dieťa je krásne, ale aj ťažké. Možno sa niektorí zľaknú, že mať dieťa nie je niečo, čo trvá nejaké určité obdobie, toto je stav nastálo. Pre matku dieťaťa môže byť ľahšie a bezproblémovejšie prijať dieťa, pretože sa oň musí starať (o tom sa nediskutuje) – je akoby v jednom kole, v celkom novej situácii, no muž chodí do práce ako predtým, akurát teraz je doma uzlík, ktorý plače odušu, berie mu všetok voľný čas a ešte ho oberá aj o partnerku-milenku. Možno je pre niektorých z nich ťažké mať radosť z novorodenca, ktorý len plače, ciká a kaká, vyžaduje si neustálu pozornosť a povinnosti. Keď s láskou vydržia, čaká ich neskôr dieťa, ktoré už bude reagovať na hry s ockom, bude sa smiať, hrať... Všetko sa dá zvládnuť, je však ľahšie, ak sú na starostlivosť o dieťa dvaja... Všetkým osamelým matkám držím palce.“

Pomôže vám štát? Zabudnite!

Na svoje odhodlanie prijať dieťa so všetkou láskou a postarať sa oň aj bez partnera môžete byť hrdá. Pomôcť si však musíte, ako viete. ● slobodná matka má nárok na dlhšiu materskú dovolenku – v trvaní 37 týždňov (vydatá 28 týždňov), počas ktorej poberá príspevok v materstve; ten sa vypočítava z dosiahnutej čistej mzdy a vypláca sa vo výške 55% z denného vymeriavacieho základu ● po uplynutí tejto doby poberá už len rodičovský príspevok (4 560 korún) a prídavok na dieťa (540 korún) ● životné minimum matky predstavuje sumu 5 130 korún, nezaopatreného dieťaťa 2 340 korún ● ak teda všetky vaše príjmy (príspevky, výživné, prípadný zárobok) nepresahujú sumu 7 470 korún, môžete sa obrátiť na príslušný úrad sociálnych vecí a rodiny, ktorý vám bude doplácať chýbajúcu sumu do výšky životného minima pre vás a pre vaše dieťa

O vymáhaní výživného s právničkou Lýdiou Maarovou:

Ako vymedzuje platenie výživného na dieťa u nás zákon? Je to zákonná povinnosť rodičov k deťom a trvá od narodenia dovtedy, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo, nie je to teda dané vekom ani dosiahnutím dospelosti. Výživné sa vypláca mesačne, v odôvodnených prípadoch však môže súd zaviazať rodiča na zloženie peňažnej sumy na výživné vopred – napríklad ak má nestabilný príjem, žije dlhodobo v zahraničí, alebo ak je tu iné riziko, ktoré môže vyplácanie výživného v budúcnosti ohroziť. Podľa čoho sa určuje výška výživného? To je veľmi individuálne, zákon hovorí len o minimálnej hranici a tá je 30 % životného minima dieťaťa , čo je v súčasnosti 702 korún. Na výške sa môžu dohodnúť obaja rodičia, ak k dohode nedôjde, určí ju súd. Presný spôsob výpočtu výživného zákon nestanovuje, zakotvuje iba niektoré pravidlá, ktoré sa pri rozhodovaní o výške výživného zohľadňujú. Napríklad rodič musí prispievať na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má žiť na životnej úrovni svojich rodičov. Ak to majetkové pomery otca dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať napríklad aj tvorbu úspor. Čo ak otec dieťaťa svoje príjmy a majetkové pomery tají alebo o nich klame? Rodič-podnikateľ je povinný predložiť súdu účtovné podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov. Ak si túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že výška jeho priemerného zárobku predstavuje dvadsaťnásobok životného minima – 102 600 korún. Čo keď otec výživné na dieťa neplatí? Neplatenie výživného dlhšie ako tri mesiace je trestným činom zanedbania povinnej výživy. V takom prípade by mala matka podať trestné oznámenie a zároveň požiadať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny o tzv. náhradné výživné. To sa však poskytuje len do výšky 1,2-násobku životného minima dieťaťa (cca 2 800 korún). Zvyšnú časť do sumy určenej súdom si musí vymáhať inak, napríklad cez exekútora. Ako je to s vymáhaním výživného zo zahraničia? Zvyčajne veľmi zložité a procedúra môže byť v každom štáte iná. Spôsob vymáhania upravujú medzinárodné dohovory. Všeobecne najlepšie vyhliadky má matka, ktorej otec dieťaťa žije v niektorej z krajín EÚ. V každom prípade odporúčam obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže (<a href="https://www.cipc.sk" target="_blank">www.cipc.sk</a>), ktoré vymáhanie výživného v cudzine zabezpečuje. Existuje právna pomoc pre osamelé matky s deťmi v núdzi? Áno, matka v zlej finančnej situácii sa môže obrátiť na niektoré Centrum právnej pomoci, kde jej pomôžu bezplatne. Alebo tiež na Slovenskú advokátsku komoru (<a href="https://www.sak.sk" target="_blank">www.sak.sk</a>), kde jej poradia, ktorý advokát v blízkosti jej bydliska poskytuje bezplatnú právnu pomoc.

Ako sa rodia slobodné matky?

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás