Keď som sa spoznala so svojím mužom, mala som 18 rokov. Bola to pre mňa osudová láska. Veľmi sme sa ľúbili a svoju lásku sme spečatili po štyroch rokoch sobášom. Žili sme sami v prenajatom byte a rok nato som porodila krásneho syna. Bola som na materskej a Martin pracoval a pracoval, chodil domov neskoro. Neskôr však začal chodiť ešte neskôr, oveľa viac, ako by mal. Spočiatku som nemyslela na nič zlé. Naozaj mal veľa práce, a tak mi ani len nenapadlo, že by mi mohol byť neverný, pretože v milostnom živote nám to klapalo. Lenže Martin naozaj neverný bol. A dokonca sa k tomu priznal bez väčších okolkov.

Spravila som doma cirkus, chcela som sa rozviesť. Manžel ma odprosoval: vraj o nič nešlo, vraj to bolo iba o sexe, ale mňa nadovšetko ľúbi. Aj nášho syna, a preto ho nemôžem nechať... A tak som mu odpustila s tým, že začneme od začiatku. Onedlho nastala veľká zmena. Martin začal veľmi dobre zarábať. Navrhol mi, aby sme začali stavať dom. Súhlasila som, a keďže sme si mali vziať hypotéku, rozhodli sme sa, že nebudeme každý mesiac platiť veľkú sumu ešte aj za prenájom, ale radšej sa nasťahujeme k mojej mame a sestre do trojizbového bytu. Moja sestra mala vtedy 17 rokov a dobre sme si rozumeli. Vydržíme tam rok alebo koľko si bude vyžadovať postavenie domu a peniaze použijeme na hypotéku.

Začala sa stavba domu, syna som dala do škôlky a nastúpila do práce. Pracovala som v jednej fabrike na denné aj nočné zmeny. Kto niekedy staval dom, vie, že každá koruna je dobrá. Našťastie nebolo treba, aby som zostala doma, pretože moja mama sa o synčeka príkladne starala a pomáhala, ako vedela. Keď som bola v práci asi pol roka, všimla som si, že manžel odo mňa neočakáva, ba ani nevyhľadáva takmer žiadne nežnôstky. Znova som sa preľakla, že ma podvádza, ale nechcela som sa tým zaoberať a skončiť ako žiarlivá chudera. Stále veľa pracoval a vo voľnom čase bol doma. Ani náš sexuálny život nestál za veľa. Obmedzili sme to, ako sa len dá. Ale mlčala som, nechcela som ho nahnevať, videla som na ňom, že sa naozaj snaží, veľa pracuje aj na stavbe domu. A tak sme žili ďalej.

Raz mi to nedalo a spýtala som sa mamy: „Keď mám nočnú zmenu, zostáva doma alebo odchádza niekam preč?“ Potvrdila mi, že nikam nechodí. To ma upokojilo a stačilo na to, aby som to ďalej neriešila. A potom sa to stalo. Mala som nočnú, ktorú som normálne končila o siedmej ráno. Kolegyňa ma však prišla vystriedať už o piatej. Prišla som domov, potichu som vošla, aby som nikoho nezobudila. V izbe spal syn, ale manželská posteľ bola prázdna. Tak som ho začala hľadať. Jeho topánky boli v chodbe, čo znamenalo, že je v byte. Priblížila som sa k sestrinej izbe a začula som šepot a vzdychy. Otvorila som dvere a uvidela vlastnú sestru, ako sa miluje s mojím manželom! Bolo to strašné, pretože Martin ju poznal už od jej ôsmich rokov!

Nemohla som tam ďalej zostať. Nasťahovala som sa k babke. Už je to pol roka, čo žijem s ňou a so synom v rodinnom dome, trocha ďalej od mesta. A bývalý? Doteraz býva u nás a užíva si s mojou sestrou. Nechápem svoju matku, ako to môže dovoliť a nevyhodí ich z bytu. Ale nie, ona je slepá. Bráni svoju dcérušku, pretože je jej miláčik. Ukradla mi muža a ja to dodnes neviem pochopiť. Podviedol ma raz, podviedol ma aj druhýkrát. Ktovie či raz nepodvedie aj moju sestru. Je mi z toho nanič a hanbím sa, ale postupne sa s tým vyrovnávam.