Sú chlapi, ktorí by mali byť pre vás tabu. Hoci vás priťahujú a neviete si pomôcť, mali by zostať len tajnou platonickou láskou. Ale často sa stáva, že cit zvíťazí nad zdravým rozumom, ktorý vám káže, že tento nie. Ako sa s tým vyrovnať, keď to nemôžete povedať ani najlepšej priateľke? Túto nepríjemnú situáciu poznajú mnohé ženy.

Sára (25): „Museli sme sa prestať priateliť, nerobilo mi to dobre...“

Timea bola moja najlepšia priateľka od škôlky. Vždy a všade sme boli spolu, nevedela som si ani teraz v dospelosti predstaviť niečo, čo by nás dve mohlo rozdeliť. No to „niečo“ malo aj meno – Oliver. Bývali sme spolu v podnájme v trojizbovom byte. Raz prišla Timea z práce s tým, že stretla Olivera. Nemala veľmi šťastie na chlapov, a tak jeho pozvanie na kávu prijala. Ani som sa nenazdala a Oliver býval s nami. Prekážal mi, a to neskutočne. Ani som nevedela prečo, stále sme sa pre niečo hádali. Či to bol jeho názor na hudbu, politiku, prácu, každý náš rozhovor sa skončil nakoniec hádkou.

Sára najprv nemohla Oliho ani cítiť, potom zistila, že ju priťahuje.
Sára najprv nemohla Oliho ani cítiť, potom zistila, že ju priťahuje.
Zdroj: shutterstock

Prekážalo mi na ňom všetko
Raz som sedela na balkóne so svojou obľúbenou knihou, keď Oliver prišiel za mnou a podal mi pohár vína. Zazrela som na neho, no on povedal: „Prichádzam v mieri.“ To ma rozosmialo a pripomenulo mi vlastné predsavzatie byť na neho milšia. Povedal mi, že Timea je smutná, lebo si nerozumieme. Dohodli sme sa, že sa pokúsime spolu vychádzať, a na znak spečatenia dohody sme si podali ruky... Ten mrazivý pocit, ktorý mnou prešiel, bol znamením toho, že mi nie je ľahostajný. Od toho dňa so mnou chodieval čítať aj Oliver. Vždy doniesol dva poháre vína. Celé hodiny sme tam sedeli, rozprávali sa o všetkom možnom, až kým neprišla Timea. Po čase som sa začala cítiť zvláštne. Keď som bola s ním, bola som šťastná, bez neho som bola smutná.

Musela som odísť
Keď mi jedného dňa Timea povedala, že sa musím odsťahovať, pretože chcú žiť s Olinom sami, skoro som omdlela od úzkosti. Preplakala som celú noc. Zistila som, že milujem frajera svojej najlepšej kamošky. V deň sťahovania sa ma Oliver spýtal, čo mi je, lebo mal pocit, že sa mu vyhýbam. V tej chvíli mi podskočilo srdce a neviem, čo mi to napadlo, ale pobozkala som ho na pery. Zháčil sa, odtisol ma a ušiel. Po nejakom čase ku mne prišla Timea na kávu a spýtala sa, či sme sa zase s Olinom pohádali. Mykla som plecom a povedala jej, že som ho nikdy veľmi nemusela, no vnútri som kričala, pretože ju miluje namiesto mňa.

Koniec priateľstva
Nevedela som sa s tým vyrovnať a postupne som sa prestala priateliť s Timeou. Nešlo to inak. Olivera stále ľúbim a stretnutia s nimi mi nerobili dobre, no najmä to, že Oliver si držal veľký odstup. Po čase sme sa úplne prestali stretávať a okrem pozdravu, ktorý sme si s Timeou vymenili pri náhodnom stretnutí v meste, sa nekontaktujeme. Ona nevie prečo, no ja stále cítim bolesť, keď ju vidím.

Adriana (37): „Po rokoch mi prevrátil život naruby“

Počas vysokej školy som chodila so spolužiakom Peťom. Bol to krásny a vášnivý vzťah, prvá veľká láska. No po vysokej Peťo chcel odísť do zahraničia a ja som mala prácu sľúbenú tu. Bolelo to, no rozišli sme sa, pretože sme mali pocit, že naše cesty sa rozchádzajú. Navždy však ostal mojím prvým. Momentálne mám úžasného snúbenca, s ktorým plánujeme spoločnú budúcnosť. V práci som sa spriatelila s novou kolegyňou, ktorá je „moja krvná skupina“. Veľmi si rozumieme. Navštevujeme sa, chodíme spolu na nákupy, do kina, sem-tam si vyrazíme do mesta. Raz mi napadlo, že by bolo fajn, keby si aj ona už konečne našla toho pravého. V piatok večer sme sa nahodili a vyrazili do mesta. Sedeli sme pri bare, rozprávali sa a hlasno smiali. Pár mužov nám kúpilo drink, no Mišku ani jeden neočaril. Prešlo pár mesiacov a vyrazili sme znova. Môj priateľ je skvelý a dôveruje mi, vôbec mu neprekážalo, že idem večer von s kamoškou, on sledoval futbalový zápas s kolegami.

Priateľstvo Adriany a Mišky prechádza ťažkou skúškou.
Priateľstvo Adriany a Mišky prechádza ťažkou skúškou.
Zdroj: shutterstock

Nečakaný návrat
Už sme to chceli zabaliť, keď k nej zrazu podišiel urastený muž, ktorý ju vyzval do tanca. Až keď sa obaja vrátili z parketu, spoznala som v ňom svojho bývalého Peťa. Bol z neho vypracovaný a šarmantný muž. Veľmi sa zmenil. Ale tie jeho láskavé oči mu zostali. Odišla som domov a nechala Mišku napospas Petrovi, čo jej zjavne vôbec neprekážalo. Cez víkend sa mi neozvala, až v pondelok v práci žiarila a do detailu mi rozprávala, čo všetko s Petrom zažila. Nevedela som, prečo mi to tak vadilo. Mišku som mala úprimne rada, bola dobré a láskavé žieňa. Aj partner si na mne všimol, že som nesvoja, pýtal sa ma, čo sa so mnou deje. Bola som podráždená a neznášala som, keď mi Miška básnila o Petrovi. Pocity hnevu, závisti a zlé emócie vo mne narastali.

Nevyznala som sa sama v sebe
Po polroku sebaovládania to vyvrcholilo hádkou s Miškou, ktorá mi detailne opisovala víkendové sexuálne zážitky s Petrom. Na obede som jej vykričala, že nepotrebujem počúvať tieto ich nechutnosti. Miške to, samozrejme, prišlo ľúto a odišla. Bola som nahnevaná sama na seba, pretože ona mi dôverovala, vždy sme si povedali všetko. Doma som sa pohádala s Igorom tak, že odišiel niekam preč a vrátil sa opitý nadránom.

Posmelený alkoholom mi povedal to, čo som už dávno tušila, no nechcela som si to priznať. Vraj milujem Petra. Pohádali sme sa znova s tým, že som to poprela a z Igora urobila paranoika. Mal však pravdu. Celé hodiny som sa sťažovala na Mišku s Petrom, každú voľnú myšlienku som venovala im a tomu, čo asi robia. Bola som často duchom neprítomná a k môjmu Igimu chladná. Nezaslúžil si to. No bola som tajne zaľúbená do Petra. Alebo som ho nikdy neprestala milovať? Sama neviem, no nečakané stretnutie vo mne prebudilo bývalé city k nemu. Neviem, čo budem teraz robiť.

Odborníčka varuje: "Je to balansovanie na nebezpečnej hrane."

Radí životná a vzťahová koučka Janette Šimková

Janette Šimková
Janette Šimková
Zdroj: EMIL VASKO

Zadaný muž je tabu, tobôž, keď je to partner našej priateľky. Chémia býva mocná, ale keďže sme kultivovaní tvorovia, nemusíme sa nutne správať podľa nej. Moralizovanie sa však nedá zovšeobecniť. Stáva sa, že práve takýto partner môže byť pre nás vhodný a budeme kompatibilní. To nevieme zistiť bez toho, aby sme neobetovali priateľský vzťah, ak by to bolo opätované aj zo strany muža.

Je to náročné rozhodnutie a závisí od toho, ako vnímame morálku a zodpovednosť a či sme si plne vedomé, čo tým spôsobíme a aké straty okrem ziskov utrpíme. Kým ide iba o erotické mrazenie, som zástankyňou toho, že sexuálnu energiu netreba za každú cenu nasledovať, často sa to nevypláca. Pri emočnej angažovanosti je to už zložitejšie a vtedy je to o prebratí plnej zodpovednosti za svoje rozhodnutie aj s následkami, že to bude považované za zradu a o priateľku prídeme. Ak by to nebolo o tom, že by sama považovala svoj vzťah za nenaplnený a dopriala by nám, aby sme to skúsili my.