Viete, že vyše 90 percent detí chodí s kamarátmi von iba raz do týždňa? Naši školáci sa dokonca nasedia viac ako niektorí dospelí v práci. V škole 6 hodín, doma pred televízorom a počítačom tiež skoro toľko. Mnohých do školy dovezú rodičia autom. Už iste tušíte, kde sa berú tučkovia...

Málo rodičov pozná nástrahy internetu.
Málo rodičov pozná nástrahy internetu.
Zdroj: archív

Hýbu sa len občas

Taká je realita, ktorú už desiatky rokov potvrdzujú rôzne prieskumy a štúdie. A vôbec sa to zatiaľ nezlepšuje, naopak, je to stále horšie a horšie. Deti sa nechodia hrať von, len dve tretiny navštevujú aspoň raz do týždňa nejaký športový krúžok.

„Spomedzi žiakov základných a stredných škôl sa 60 až 70 percent školákov nezapája do organizovanej športovej činnosti, a vyše 40 percent nešportuje vôbec. Až 24 percent detí je trvalo oslobodených od telesnej a športovej výchovy,“ hovorí Lucia Polakovičová zo združenia OZ pre zdravie detí.

Naše ratolesti presedia v priemere denne za počítačom takmer jeden a pol hodiny, rovnako dlho sedia za písacím stolom, kým si urobia úlohy, a ďalšie dve a pol hodiny vysedávajú pred televízorom. Spolu s tým, čo sa nasedia dopoludnia v škole, je to viac ako osemhodinová šichta v sedavom zamestnaní.

Nehýbu sa, nešportujú, hrozia im všetky
Nehýbu sa, nešportujú, hrozia im všetky
Zdroj: Shutterstock

Čo im hrozí

Ak sa naši najmenší a mládež nezačnú hýbať, kruto na to doplatia. Deti bez pohybu sú menej odolné, omnoho ľahšie chytia každý bacil, ktorý preletí okolo. Pre fastfoodovú stravu im infarkty hrozia už po 35. roku veku.

„Klesá motorická výkonnosť detí a mládeže, stúpa ich telesná hmotnosť aj krvný tlak, stúpa počet ochorení chrbtice u tínedžerov do 19 rokov. Priemerná hodnota obvodu pása 11- až 15-ročných dievčat je takmer o 4 centimetre väčšia ako pred 10 rokmi,“ komentuje výsledky prieskumu MUDr. Zora Gerová z Úradu verejného zdravotníctva SR.

Ako ich chrániť

Ak máte radi svoje deti, dožičte im čo najviac pohybu. Ten má podľa lekárov totiž úžasný vplyv na ich duševné zdravie a významne ovplyvňuje aj riziko vzniku závažných chronických ochorení, akými sú napríklad diabetes mellitus druhého typu, vysoký krvný tlak, poruchy tukového metabolizmu či choroby pohybového aparátu.

Hodinu alebo radšej aj dve

„Deti by mali stráviť na čerstvom vzduchu najmenej hodinu až dve denne. Po tomto čase sa stimuluje metabolizmus, ktorý zabezpečuje všetky jeho pozitívne prínosy. Optimálne rozloženie pohybových aktivít významne ovplyvňuje aj riziko vzniku závažných chronických ochorení,“ hovorí odborníčka na výživu MUDr. Katarína Babinská.

Detskí aj športoví lekári zdôrazňujú, že pohyb by nemal byť jednostranný. Najlepšie je robiť z každého športu trocha: behať, skákať, korčuľovať, hrať futbal, vybíjanú.

Ničia si aj chrbtice

Všimli ste si, ako sedia vaše zlatíčka? Guľatý chrbát, hlava vystrčená dopredu podobne ako korytnačka! Hovorí sa tomu odpočinkový sed. Ten je síce veľmi pohodlný, no zato veľmi nebezpečný. Ortopédi pred ním varujú. Ak váš syn či dcéra takto sedávajú často, o pár rokov sa budú sťažovať na bolesti chrbtice tak, ako my dospelí.

Ničia si aj chrbtice
Ničia si aj chrbtice
Zdroj: Shutterstock

Podľa štatistík má takmer 70 percent detí chybné držanie tela. Mnohé majú už v šiestom roku veku v zdravotnej karte záznam skolióza, zakrivenie alebo vybočenie chrbtice, pričom sa väčšina skolióz odhalí vo veku osem až dvanásť rokov, teda v období prudkého rastu.

Aký pohyb je pre naše deti najvhodnejší?

1. Ľahká atletika: beh, skákanie, hádzanie

- podporuje silu, výdrž, rýchlosť, pohyblivosť a koordináciu

- riziko úrazu je malé

- je vhodná v každom veku

2. Zimné športy: lyžovanie, snoubording

- príťažlivé sú rýchlosť a riziko

- učia koordinácii a udržaniu rovnováhy

- riziko úrazu je pri dobrom vybavení relatívne malé

- vhodný vek na začiatok je 4 až 5 rokov

3. Plávanie

- podporuje výdrž, ale zanedbáva koordináciu, preto je vhodné doplniť ho napríklad cvičením, loptovými hrami

- je vhodné od 4 rokov

4. Tenis, stolný tenis a bedminton

- sú náročné na koordináciu a rýchlosť

- sú pohybovo jednostranné, vyvolávajú jednostrannú záťaž

- sú vhodné pre staršie deti (od 10 rokov)

5. Bojové športy: džudo, karate, šerm, box

- predpokladajú isté ovládanie tela a mysle, spevňujú koordináciu, rýchlosť, v rozdielnej miere silu a pohyblivosť

- tréningy sú vhodné od 8 rokov

6. Kolektívne hry (napríklad loptové)

- naučia deti práci v tíme, trénujú koordináciu, rýchlosť, výdrž

- jednoduché pohyby vo futbale sú ľahké aj pre malé deti

- basketbal, hádzanú zvládnu školáci, hokej aj prváčikovia, volejbal je vhodný od 10 rokov

- riziko úrazu je relatívne vysoké