Jej životný príbeh vás bude fascinovať, WOW: Po narodení 1. dieťaťa začala Zuzana robiť TOTO!

Svedčia o tom i príbehy dvoch žien. Jedna vyhrala ocenenie Srdce na dlani, druhá vykonáva dobro nezištne, bez nároku na honorár, popri práci už roky. Prečítajte si ich príbehy a inšpirujte sa, ako sa stať dobrovoľníkom.

„Dobrovoľníctvo bolo zakorenené v DNA prostredia, v ktorom som vyrastala.“

Pani Zuzana sa dobrovoľníctvu venuje už takmer dvadsať rokov. Ako sa vlastne dostala k pomáhaniu druhým? „Dobrovoľníctvo bolo zakorenené v DNA prostredia, v ktorom som vyrastala. Aj keď sme to tak nikdy nevolali,“ hovorí. Taktiež mi vysvetľuje, že slovo dobrovoľníctvo prvýkrát použila v súvislosti so svojimi štyrmi pobytmi v Izraeli, keď mala 23 až 25 rokov. „Bolo to krátko po revolúcii. Ako súčasť skupiny mladých dobrovoľníkov z Nemecka som zažila úžasný pocit slobody a neobmedzených možností. Počas týždňa sme pomáhali a cez víkendy sme precestovali celú krajinu a spoznávali obyčajných miestnych ľudí. Aj takéto benefity dobrovoľníctvo ponúka.“

Návrat po materskej

K dobrovoľníctvu sa vrátila po narodení prvého dieťaťa. „Písal sa máj 2004 a so skupinou priateľov sme uvažovali, ako po vstupe do Európskej únie prinášať dobré veci na Slovensko a, naopak, Európu obohatiť o naše duchovné bohatstvo. A tak bolo založené občianske združenie CARDO, ktoré funguje doteraz. Našou najdôležitejšou aktivitou je každoročné odovzdávanie ceny Srdce na dlani tým ľuďom alebo inštitúciám, čo sa o rozvoj dobrovoľníctva pričinili mimoriadnym spôsobom. Okrem toho prepájame neziskové organizácie s dobrovoľníkmi, komunikujeme o potrebách dobrovoľníkov s dôležitými inštitúciami a vykonávame mnohé ďalšie pravidelné alebo ad hoc aktivity,“ vysvetľuje.

Nepoznajú slovo nedá sa

Keď sa jej pýtam, čo jej nezištná pomoc druhým dáva, bez váhania odpovedá: „Dáva mi veľmi veľa. Prostredníctvom odovzdávania cien dobrovoľníkom osobne spoznávam tie najpozitívnejšie mysliace a konajúce osobnosti Slovenska. Ľudí, ktorí sa nedajú zastaviť slovom nedá sa. Ľudí, ktorí konajú v prospech iných, často z vylúčených alebo zo znevýhodnených skupín. Ľudí, ktorí sa denne aktívne stretávajú so situáciami, ktoré by väčšina obyvateľov veľkým oblúkom obišla alebo iba slovne okomentovala na sociálnych sieťach. Mám tú česť spoznať týchto ľudí a nechať sa nimi inšpirovať.

Za to mi tie chvíle voľna, ktoré práci v CARDO – Národnom dobrovoľníckom centre popri práci venujem už 17 rokov, stoja. Popri dobrovoľníctve mám svoje nie jednoduché zamestnanie. Ale iba s rodinou, dobrovoľníctvom a so skúsenosťami, ktoré prostredníctvom neho získavam, som naozaj úplným človekom,“ vyslovuje na záver krásnu myšlienku.

Dobrovoľníctvo je činnosť vykonávaná bez nároku na odmenu, vo voľnom čase a vo vlastnom mene. Bez preháňania tvrdím, že dobrovoľníctvo môže robiť každý. Krásnym príkladom sú zdravotne znevýhodnení, ktorí pomáhajú iným v podobnej situácii alebo dokonca celkom zdravým ľuďom. Pomáhať môžu seniori aj deti. Zdraví, chorí aj bývalí, dnes už vyliečení pacienti.

Pracujúci aj nezamestnaní. Problémom nie je ani úroveň vzdelania alebo svetonázor. Ten, kto pomáha prostredníctvom neziskovej organizácie, je súčasťou takzvaného formálneho dobrovoľníctva. Ten, kto vypomáha vo svojej okolitej komunite ľuďom mimo svojej rodiny a príbuzenstva, je takzvaný neformálny dobrovoľník. Tých je na Slovensku viac ako 55 percent z celkového počtu dobrovoľníkov. Kto sa chce stať dobrovoľníkom, môže kontaktovať dobrovoľnícke centrum vo svojom kraji, informovať sa vo svojej obci alebo reagovať na mnohé ponuky na dobrovoľníckych portáloch.