Pamätám si to, ako by to bolo včera. Môj muž stál pri dverách s kufrom a v náručí mu spalo polročné bábätko, jeho syn Marek, ktorého mu porodila milenka. "Tak nás tu máš, Evi," rozpačito sa usmieval a ja som, na rozdiel od väčšiny normálnych žien, pocítila obrovskú radosť. "Tak poďte chlapci, už vás čakám," vyhŕkla som a hneď mu brala dieťa z rúk. Konečne budem mama, tešila som sa a vôbec mi neprekážalo, že nie vlastnému dieťaťu. Materské pudy boli také silné, že nejaká žiarlivosť alebo výčitky nemali šancu ich prekričať. Veď sa mi vlastne splnil najväčší sen, aj keď mi vtedy nenapadlo, čo všetko budem musieť ešte prežiť.

Malé deti sú stále v pohybe,  skúste to aj vy.
Malé deti sú stále v pohybe, skúste to aj vy.
Zdroj: Shutterstock