Kým nájdeme tú pravú lásku, často musíme trpezlivo vytrvať alebo občas prejsť aj bolestivými vzťahmi, aby sme si uvedomili, čo skutočne od lásky očakávame a čo sme pre ňu schopní dať. Občas sa popálime, inokedy to príde ako blesk z jasného neba a nerozumieme, čo sa stalo. Bol to úplne všedný deň.

Po jednoročných útrapách z predchádzajúceho vzťahu, som si zasadla rovno pred internet a išla som na chat. Túžila som spoznať svojho skutočne „rozprávkového princa“. Takého, ktorý myslí rovnako ako ja a ktorý mi je v duši podobný. Jednoducho, svoje druhé ja.

Na začiatku sa mi veľmi nedarilo. Akurát ma oslovovali mladí chlapci, s ktorými som si dobre popísala a ktorí ma ako „staršieho člena rodiny“ brali za slovo. Až kým jedného dňa som ho nezbadala na obrazovke. Chcel si s niekým popísať.

A ako ma zaujal? Asi tak, že mal na vlas rovnaké meno ako môj bývalý. V tomto prípade sa môžem pohrávať s vetou: „Niečo zlé, je na niečo dobré." Bez tohto mena by som si ho možno ani nevšimla. Pozrela som na jeho fotku a hneď som sa do tých očí zamilovala. Rozbúchalo sa mi srdce. Oslovila som ho svojím šarmantným písomným prejavom a krásnym úsmevom. Po troch mesiacoch nášho spoločného písania mal konečne prísť deň „D“.

Okolnosti hneď zrána ma prinútili, že som mala zlý deň. Nepoddajné vlasy, všetko mi vypadávalo letiace z rúk, vonku fúkal vietor, bolo chladno a mne od zlosti nafučali líca. Prišla som na dohodnuté miesto stretnutia. Predtým som však napísala, že dnes sa akosi necítim dobre. Bohužiaľ, odpoveď mi nebola dopriata a tak som na neho musela počkať. Neskôr sa ukázalo, že som správu ani neodoslala.

Len čo sa naše oči navzájom stretli, z mojich úst vyšli slová: „Nemám náladu, chce sa mi ísť domov." On na mňa vycivene pozrel a v duchu si pomyslel svoje. Po hodinovej prechádzke a po našich vzájomných mukách a útrapách, ktoré som v tej dlhej chvíli pociťovala, sme sa rozlúčili rýchlosťou blesku. Myslím, že som na neho urobila katastrofálne zúfalý dojem.

A on? Povedal si: "Tak toto nie! To, čo malo byť? Je to naozaj dievča, s ktorým sa mi tak dobre písalo?" Len čo som zapla internet, videla som ako je pripojený, ale na mňa vôbec nereaguje. V tom momente som musela vziať hasiaci prístroj, potiahnuť páku a hasiť to, čo som zapálila a čo sa ohňom začalo pomaly kaziť. Nechápal, ako môžem byť tak iná na internete a aká pri osobnom stretnutí.

Dal mi šancu. Vianočné trhy, moja kamarátka, jej kamarát a on v snehom zasneženej časti nočného mesta. Konečne prvý úsmev, prvý nesmelý bozk a poletujúce snehové vločky. Bol to prvý krok k začiatku niečoho pekného. Niečoho, čo trvá dodnes. Sme spolu a je nám spolu nádherne. Každý deň sa dokážeme smiať a byť malými deťmi, aj napriek našej dospelosti.

Naťahujeme sa, sem-tam sa hádame, ale aj tak chceme byť spolu deň čo deň. Chceme, snívame a veríme, že náš život bude krásny, usmievavý a hlavne spoločný. Milujeme sa, užívame si lásku a jej hrejivé slová ako: „Ľúbim ťa“. A čím som ho dostala? Myslím, že svojou prirodzenosťou, hravosťou a najmä svojím úsmevom.

Keida