Myslela som, že zošaliem. Auto som musela odparkovať, pretože som nedokázala pokračovať. V hlave sa mi rojili veľmi zlé myšlienky, že zomriem. Myslela som si, že ma niekto preklial. Pretože nikdy predtým som nezažila takú paniku a strach zo smrti, vyhľadala som pomoc duchovného učiteľa, aby ma zbavil kliatby. Bola som prekvapená, keď mi povedal, že v skutočnosti trpím panickými záchvatmi.

Pýtal sa ma, aké mám momentálne problémy v rodine alebo v práci. Mala som len jeden vážny problém. So svokrou. Vedela som, že ma nemá rada, a vždy, keď sme k nej prišli počas víkendu, dávala mi to najavo kritickými poznámkami a vytvárala vo mne pocity viny za každú maličkosť. Vravela som manželovi, že návštevy u jeho matky už nezvládam, ale zľahčoval to. Nechápal to. Zrazu som si na terapeutickom sedení spomenula, že tesne pred sídliskom, kde býva svokra, je veľký kruhový objazd. Vždy keď som cez objazd prechádzala, mala som obavy, ako návšteva dopadne a čo si zase na mňa vymyslí.

Keďže manžel trval na pravidelných návštevách, strach som potlačila. Ale začal sa prejavovať ako panika, keď som autom prechádzala kruhovým objazdom. Keď som pochopila príčinu, manželovi som oznámila, že nebudem chodiť k svokre, keď ma bude kritizovať. Konečne to zobral vážne a podporil ma aj pred svokrou, ktorá s tým prestala. Panika sa odvtedy neobjavila.