Občas má problémy so správaním. Od septembra nastupuje do prvej triedy základnej školy pre mimoriadne nadané deti.

Matej sa podľa svojej mamy Ľubomíry už v ranom detstve správal inak, ako jeho rovesníci. ,,Spočiatku sme tomu nevenovali veľkú pozornosť, pretože sme sa v rodine s niečím podobným nestretli,“ začína rozprávanie Ľubomíra. ,,Začalo sa to veľmi nenápadne. Už keď mal 2 a pol roka, všimli sme si, že podvedome vyhľadával knihy plné textov a čísel. Detské knižky či leporelá si príliš nevšímal. Jeho najobľúbenejšou knihou, do ktorej sa dokázal pozerať aj hodiny, boli Tabuľky pre základnú školu. Bežne sa stávalo, že sme ho takto našli v postieľke spať s tabuľkami v rúčkach. Ešte stále sme tomu nepripisovali veľký význam. Zlom nastal, keď sa začal vyjadrovať v číslach. Napríklad, keď mal plný pohár, povedal, že je to 100 percent, keď z neho odpil, povedal, že už má len 85 percent. Čísla vnímal veľmi intenzívne, dokonca aj ľudí nevnímal podľa mien, ale podľa čísiel domov, v ktorých bývali.“

Sám sa naučil čítať

,,Začali sme si ho viac všímať. Neustále sa vypytoval, ako sa to-ktoré písmenko volá, ako sa číta a ako sa píše. Tak sme mu kúpili magnetovú abecedu a čísla. Hral sa s nimi neustále a postupne si z nich začal skladať najskôr naše mená, potom mená hrdinov obľúbených rozprávok, napríklad Tarzan. Ani sme sa nenazdali a začal nám čítať akékoľvek nadpisy a texty v časopisoch, najskôr jednoduché, no postupne zložitejšie a komplikovanejšie. Zbožňoval akciové letáky – pretože tam boli obrázky a čísla – ceny. Všetko to robil sám od seba. Vždy bol veľmi živý, energický, neustále poskakoval, pobehoval a stále si spieval a vykrikoval. V tomto veku už poznal všetky farby, čísla a úplne ho fascinoval počítač. Už vedel, síce bez diakritiky, prepísať akýkoľvek text vo Worde a veľmi rád si robil rôzne obrazce a logá v skicári. Nemal rád násilie v televízii. Veľmi ho to rozrušilo, ak videl, že niekde havarovalo auto, alebo že niekto strieľal. Veľmi dlho sme ho museli upokojovať. Museli sme celkom eliminovať všetko, čo by ho mohlo rozrušiť alebo vystrašiť,“ dodáva Ľubomíra.

V škôlke sa začali prvé problémy

,,Stále viac sme si uvedomovali, že je iný a musíme to riešiť. Oslovila som pani riaditeľku škôlky, či by nemohol navštevovať materskú škôlku. Podarilo sa a nastúpil úplne bez problémov do škôlky k malým deťom. Veľmi sa z toho tešil a veľmi rád tam chodil. No po 3 mesiacoch začali byť s ním problémy.

Veľmi rýchlo sa naučil všetko nové a začal sa tam nudiť. Odmietal rešpektovať pokyny učiteliek a začal mať zlý vplyv na menšie deti. Jednoducho ho nudilo len sa hrať s malými deťmi. Po dohode s pani riaditeľkou ho teda premiestnili k predškolákom. Pani riaditeľka veľmi rýchlo zistila, čo všetko už Matej vie a odporúčala nám, aby sme šli do pedagogicko- psychologickej poradne, kde nám poradia, čo ďalej. No problémy so správaním aj tu pretrvávali. Aj napriek tomu, že to vedel, odmietal vypracovať pracovné listy, bol hlučný, mal tendencie nerešpektovať pokyny vyučujúcich. Bol zo všetkých detí z triedy najmladší a aj najmenej zručný. Len s pomocou vedel strihať, mal problém lepiť a práve z toho bol nervózny a podráždený. Pracovať síce chcel, ale príliš veľa detí v jeho blízkosti ho rozptyľovalo. Nakoniec to panie učiteľky vyriešili tak, že sa snažili, aby mal vždy pri práci súkromie a aby ho nikto nerušil. Pristupovali k nemu individuálne. Veľmi oceňujem ich tolerantný a profesionálny prístup,“ pokračuje v rozprávaní Maťova mamička.

Psychologička nám dala mnoho cenných rád

,,Zo dňa na deň som videla, ako prosperuje a ako veľmi mu pobyt pri predškolákoch prospieva. Veľmi si obľúbil deti, pani riaditeľku aj pani učiteľku a mám pocit, že aj v kolektíve bol obľúbený. Sama som bola svedkom toho, že keď ráno prišiel do triedy, so všetkými sa vyobjímal, potom im prečítal z kalendára, aký je deň, dátum, mesiac, rok a podobne. Deti sedeli v tureckom sede a fascinovane počúvali, ako im čítal slovné hodnotenia ich prác a úspechov. Následne sme navštívili pedagogicko- psychologickú poradňu. Pani psychologička so mnou analyzovala problematiku nadaných a hyperaktívnych detí. Dala mi veľa cenných rád, ako zvládať jeho nálady, neúspechy a problémy.“

Mal problém obsedieť v lavici

,,Začala som sa touto problematikou aktívne zaoberať a študovať z náučných kníh a z internetu. Na konci školského roka mi pani riaditeľka povedala, že nie je pre Mateja vhodné, aby opätovne navštevoval predškolskú dochádzku. Ten istý názor mala aj pani psychologička a aj ja ako matka. Vedomostne bol síce na veľmi vysokej úrovni, ale z emocionálnej stránky nebol zrelý na to, aby mohol ísť do prvého ročníka. A tak Matej ako 5-ročný nastúpil do nultého ročníka. Do školy sa veľmi tešil a chodieval tam veľmi rád. Rýchlo si našiel kamarátov a kamarátky, ale veľmi rýchlo nastúpili aj problémy so správaním. Aj keď výučba prebiehala viac-menej hravou formou, mal problém obsedieť v lavici, bol hlučný na hodine, vrieskal cez prestávky po chodbách a niekedy sa správal agresívne k okoliu. Veľakrát som musela prísť do školy, keď vyviedol niečo nevhodné. S jeho vyučujúcou pani učiteľkou sme konzultovali všetky problémy, ktoré sa takmer každý deň vyskytli. Bolo to dosť ťažké obdobie. Keď sme si už mysleli, že je všetko v poriadku, bum! – zas ďalší problém. Ale za rok Matej viditeľne zmúdrel a snaží sa obmedziť zlé správanie na minimum. Vidíme veľký úspech či už v jeho správaní, reagovaní, sebakontrole, komunikácii, zmýšľaní, aj keď ešte máme pred sebou kus práce.“

Zmierili sme sa s tým, že je iný

,,V súčasnosti sa už pripravujeme na to, že od septembra nastúpi do základnej školy pre mimoriadne nadané deti. Matej sa už veľmi teší, ale cítime z neho aj mierne obavy, aké to tam všetko bude. V šiestich rokoch je už veľmi rozumný chlapec, aj keď nie vždy sa podľa toho správa. Síce už vie plynule čítať, veľmi dobre počítať, dokáže komunikovať a frázovať ako dospelý človek, predsa len je to ešte dieťa, ktoré sa potrebuje pohrať so skladačkami, autíčkom, vláčikom či prečítať si detské básničky, kresliť, vystrihovať. Výchova Mateja je veľmi komplikovaná a veľmi individuálna. Snažíme sa ho vychovávať prísne, ale s láskou. Najdôležitejšie v našom prípade bolo, že sme sa jednoducho zmierili s tým, že náš syn je iný – nadaný a hyperaktívny. Čím skôr sa s tým rodičia zmieria, tým skôr to začnú riešiť. Chce to veľa trpezlivosti, ale už vidíme, že naša námaha stojí za to.“

Aj nadané deti majú svoje problémy

PhDr. Ľubica Vranková, psychologička, Škola pre nadané deti

Ako sa prejavujú mimoriadne nadané deti?

Najdpodstatnejšia charakteristika je, že tieto deti majú široké spektrum záujmov. U každého je to niečo iné, ale spoločná vlastnosť je, že majú výrazný náskok oproti iným deťom v ich veku. Majú veľmi dobrú slovnú zásobu, vedia výborne komunikovať, témy, ktoré preferujú, vedia rozoberať do vyčerpania a do najmenších detailov (napríklad vesmír, ľudské telo). Väčšina týchto detí dokáže plynulo čítať ešte pred začatím školskej dochádzky. Napríklad, mám také dieťa, ktoré si už v predškolskom veku vedie knižnicu, má prečítaných 150 kníh. Aj keď vysokú inteligenciu nedávame do roviny s tým, že dieťa musí pred školou čítať. Skôr ide o ten široký záber záujmov.

Kto rozhoduje o tom, že je dieťa nadpriemerne nadané?

O tom, či je dieťa nadpriemerne šikovné, rozhodne zväčša psychológ v pedagogicko-psychologickej poradni. Náš školský systém dáva takýmto deťom možnosti na rozvoj už od predškolských zariadení. Neskôr sa môžu vzdelávať v špeciálnych školách pre intelektovo nadaných žiakov alebo v špeciálnych triedach základných a stredných škôl formou školskej integrácie, alebo môžu požiadať o individuálnu integráciu v bežnej triede – čo je asi najhorší spôsob. Slovensko má v tomto smere oproti iným európskym krajinám dobre rozvinutý model.

Prečo zvyknú byť nadané deti aj problémové?

Nadané deti informácie spracovávajú ináč ako ich rovesníci. Zvyčajne si ťažko nájdu medzi rovesníkmi seberovných partnerov. Preto si často ako partnerov vyberajú učiteľov, dospelých v rodine alebo staršie deti. Ak však nenachádzajú žiadnu oporu, sú v takzvanej sociálnej izolácii, väčšinou sa to odrazí na ich správaní – sú nepokojné, agresívne, niektoré aj sebadeštrukčné, uzatvoria sa, sú z nich samotári, prestanú komunikovať, fungujú iba na výzvu, sú nedôverčivé... Tým, že mávajú aj troj- až štvorročný vývinový náskok, v škole sa nudia a vyrušujú. Preto sa označujú ako deti s poruchami správania.

Ako rodič zistí, že má mimoriadne nadané dieťa?

Nadané deti sa dokážu neobyčajne dlho venovať činnostiam, ktore ich zaujímajú. Napríklad štúdium literatúry, kreslenie a opis informácií z oblasti astronómie, biológie, dopravy. Začínajú rozprávať skôr, ako ich rovesníci, sú veľmi komunikatívne, disponujú so širokou slovnou zásobou, hravo zvládajú aj cudzie slová a dokážu ich aj vhodne použiť. Kladú dospelým otázky, ktorými pátrajú po podstate vecí: koľko je na svete ľudí, čo je za hranicou vesmíru, kde sa končia čísla. Témy rozoberajú do hĺbky.

• majú široký záber záujmov • milujú encyklopédie • rýchlo si osvojujú nové informácie • dokážu sa dlho venovať činnostiam, ktoré ich zaujímajú • sú komunikatívne, začínajú rozprávať skôr, ako ich rovesníci • disponujú so širokou slovnou zásobou • pamätajú si mnohé podrobnosti • sú perfekcionisti a chcú podávať najlepšie výkony • ťažko prijímajú inštrukcie od dospelých a uplatňujú protiargumentáciu (prečo by som mal ísť spať, keď sa mi nechce) • nerešpektujú autority, veľakrát pôsobia ako nevychované • majú zmysel pre presné vyjadrovanie • dospelých často chytajú za slovíčka • ťažko sa vyrovnávajú s prehrou

Viac zaujímavých článkov nájdete v prílohe Nový Čas Zdravie, každý piatok v denníku Nový Čas!

Nadané dieťa: Som len troška iný chlapec

Výber pre vás