Blanka a Danka boli priateľkami a ich deti boli ako súrodenci. Blanku však trápil jej syn Vladko. Nevedela si vysvetliť, prečo je stále sám, až raz...

Bývam na dedine a s manželom máme dvoch synov. Moja kamarátka Blanka býva o ulicu ďalej a má dve dcéry a jedného syna. Nielen my dve sme boli kamarátky, ale aj naše deti. Moji chlapci chodili s jej deťmi do školy a odmalička sa poznali a hrávali spolu. Raz u nás, raz u nich. Čas plynul a ony nám rástli pred očami, až bol čas nastúpiť na stredné školy. Po skončení škôl sa ich cesty začali rozchádzať. Moji synovia si našli priateľky a Blanka je už trojnásobná babička. Jej dcéra Simonka má dve deti a druhá dcéra Dianka synčeka. Len Vladko, jej syn, bol stále sám.

Taký dobrák a nemá frajerku

Ako to chodí, často som sa ho pýtala, keď som ho stretla: „Vladko, a čo ty ešte nemáš priateľku?“ On ma vždy nejako odbil: „Ale, teta, priateľka stojí veľa peňazí.“ Alebo inokedy mi povedal: „Ešte mám čas.“ Preberali sme to neraz aj s Blankou, keď sme sedeli pri kávičke. Ona si len zakaždým povzdychla so slovami: „Vladko je taký dobrý a pracovitý chlapec, pomáha mi vo všetkom, aj okolo domu a odkedy zomrel manžel, aj finančne. Povybavuje, čo treba... Má 28 rokov a ešte s nikým nechodil. Pritom chodieva s mladými na diskotéky a je to fešák... nechápem to.“ Mám dvoch synov, a preto som vedela pochopiť jej obavy. Utešovala som ju, že Vladko je rozumný a zrejme si necháva odstup od dievčat, alebo čaká na tú pravú.

Všetko prezradila náhoda

Raz mi zavolali z jednej pracovnej agentúry, či by som nešla na brigádu do jednej firmy umývať okná. Občas som cez túto agentúru chodievala upratovať, aby som si privyrobila. Bola to brigáda na sobotu. Keď som prišla na dohodnuté miesto a vstúpila do veľkej haly, zbadala som medzi brigádnikmi Vladka. Potešila som sa a hneď sme sa dali do reči. Vraj on už dva roky robí cez túto agentúru a ja na to, že ja už pracujem cez nich desať rokov. Keď prišla majsterka, veľmi milá a ústretová osôbka, a videla, že sa poznáme, dala nás robiť spolu s ďalšími dvomi chlapcami na jedno poschodie.

Robota nám išla od ruky, chalani vtipkovali a celý čas sme sa smiali. Keď prišla majsterka za nami, ako pokračujeme, dobrá nálada len tak sršala, až do chvíle, keď sa spýtala: „Vladko, a ty s tým Igorom ešte nežiješ v jeho byte?“ Ja som práve stála na stole a leštila som zvonku okno. V tom momente som myslela, že z neho vypadnem. Pozerali sme sa na seba ako skamenení. Na to majsterka pokračovala: „Veď čo sa za to hanbíš, že si gej?“ Snažila som sa rýchlo túto trápnu situáciu odľahčiť, tak som sa na neho usmiala a povedala: „Veď to nie je choroba a ak si to neželáš, tak som nič nepočula.“

Pravdu sa dozvedela aj jeho mama

Potom, keď sme osameli v šatni, objal ma a rozplakal sa. Uistila som ho: „Neboj sa, budem stáť pri tebe a keď chceš, môžem sa porozprávať s tvojou mamou.“ Tie zadržiavané emócie, čo z neho vyšli, na to nikdy nezabudnem. Bolo to také oslobodzujúce!

Ešte v ten deň som zašla za Blankou. Nebolo to jednoduché, keď si to vypočula, kričala, plakala... Keď ju ten nával hnevu prešiel, tak sa priznala, že v poslednom čase už niečo tušila, ale nemala odvahu si to priznať, ani sa o tom s Vladkom porozprávať.

Asi po pol roku mi niekto zazvonil pri bráne. Keď som otvorila, skoro som spadla z nôh. Stáli tam Blanka, Vladko a Igor. Prišli na návštevu a Vladko mi predstavil svojho partnera. So svojím partnerom, ktorý je veľmi slušný, sú šťastní. 

Dana

Čo my na to?

Nie je to ľahké zistenie pre rodičov, ak je ich dieťa inak orientované. Niektorí to neprijmú vôbec a boja sa na niečo také čo i len pomyslieť. Iným to neprekáža a sú schopní prijať svoje deti, nech sa deje čokoľvek. Vladko zažil podporu v tú pravú chvíľu, čo mu uľahčilo prestať žiť v pretvárke a vysvetliť si situáciu. Pri niektorých tajomstvách je lepšie, keď nezostanú tajomstvami.