Keď pred pár rokmi zahynul môj zať pri dopravnej nehode v Nemecku, kde pracoval, mal len 28 rokov a zanechal po sebe dvojročnú dcéru.

Museli sme tam aj s dcérou vycestovať, aby sme ho identifikovali a vybavili potrebné úradné formality na prevoz jeho pozostatkov do rodnej krajiny. Vyrazili sme okamžite, ako nás o nehode informovala polícia. Bol neskorý večer, do mesta, kde zať pracoval, sme dorazili predpoludním a hneď sme hľadali nemocnicu, kde sme ho mali identifikovať.

Cestou do nemocnice sme zažili scénu ako z hororového filmu. Prešli sme cez les a za ním sa ťahala dlhá rovná cesta. Obe ponorené do smutných úvah, prečo sa to muselo stať práve zaťovi, sme občas prehodili medzi sebou pár slov. Naše spomienky na zaťa prerušil okamih, na ktorý nikdy nezabudnem.

Neskoro večer prešla cez les a zažila scénu ako z hororu: Zjavil sa jej duch mŕtveho zaťa!
Zdroj: Shutterstock