Keď sa po roku 1989 otvorili hranice, mnohí mladí ľudia začali odchádzať za prácou a lepším životom do cudziny. Aj moja priateľka, ktorá mala príležitosť ako študentka francúzštiny navštíviť Francúzsko ešte počas totality, snívala o živote, aký videla priamo v Paríži. Neraz mi hovorila, že ja iba živorím a že som spokojná len preto, že som nikdy na Západe nebola. Po niekoľkých rokoch sa jej sen stal skutočnosťou a na dovolenku k moru do Grécka odcestovala s kolegyňou z práce.

Tá mi po návrate oznámila, že Monika si našla prácu a rozhodla sa v Grécku ostať. Nečakane, po necelých dvoch rokoch sa objavila u mňa vo dverách. Ťažko sa spamätávala zo sklamania a tragického konca svojej veľkej lásky. Po večeroch som prežívala spolu s ňou jej romantické dobrodružstvo, ktoré sa skončilo na letisku nástupom do lietadla s pečiatkou v pase – persona non grata. Krajina, ktorú si zamilovala, sa tak stala pre ňu navždy nedostupnou.

Všetko zmenil jeden Grék

Ani nie po dvoch týždňoch pri mori sa jej podarilo nájsť prácu. V prístavnom meste v miestnom luxusnom bare sprevádzala mužov, ktorí chceli stráviť voľný čas v príjemnej spoločnosti nielen príťažlivej a peknej mladej ženy, ale aj schopnej konverzácie na náležitej úrovni. Vysoká, štíhla, inteligentná a pôvabná plavovláska spĺňala všetky kritériá zamestnávateľa. Ovládanie dvoch svetových jazykov, najmä francúzštiny, jej zabezpečovalo klientov z lodí plaviacich sa predovšetkým z juhu Francúzska.

Jej plat rástol s počtom drinkov, ktoré vypil jej spoločník spolu s ňou. Pritom spoločníčkam nalievali nealkoholické nápoje farebne zladené s drinkami ich klientov. Darilo sa jej veľmi dobre, kým do baru nezavítal miestny domorodec a Monika sa nezaľúbila. Po čase ju presvedčil, aby sa presťahovala z ubytovne k nemu. Problém bol v tom, že Monika mu neprezradila svoj skutočný vek, pretože bol od nej oveľa mladší. Možno si to po pár mesiacoch začala iba namýšľať, ale mala dojem, že si ju skúmavo prezerá, hlavne ruky. A tie najskôr prezradia vek ženy...

Ako zo zlého filmu

Keďže bola bezhlavo zamilovaná, neváhala prepísať si rok narodenia v cestovnom pase. Dodnes nevie, či jej pas videl ešte pred opravou dátumu, alebo po prepísaní, pretože sa opakovane vracal k jej veku. Jeho upodozrievania, že mu nehovorí pravdu, sa stupňovali a ona si začala uvedomovať, že láska z jeho strany bola iba chvíľkovým rozptýlením.

Vrcholom všetkého bolo, že sa postaral o to, aby sa jej nielen zbavil, ale aby ju z krajiny vyhostili. Pretože niektoré dievčatá, medzi nimi i Monika, pracovali načierno, a keď prišla polícia na kontrolu, našla iba tie legálne zamestnané. To zabezbečil už majiteľ. A tak jediná nemala ako predložiť pracovné povolenie. Potom nasledoval transport na políciu a odtiaľ do väznice. Trvalo tri dni, kým ju previezli na letisko a posadili do lietadla. Do väzenia ju prišiel pozrieť aj bývalý priateľ, ale nie preto, aby sa s ňou rozlúčil, len jej povedal, že je obyčajná klamárka. Keď ho prosila, aby jej doniesol aspoň nejaké osobné veci, ktoré ostali v jeho byte spolu so zarobenými peniazmi, vysmial sa jej. Doma vystúpila z lietadla iba s kabelkou v ruke, ktorú mala v ten deň v práci.

Čo my na to?

Po niektorých snoch túžime natoľko, že nás nikto nepresvedčí, že môžeme byť šťastné aj inak. Fixujeme sa len na to, čo sme si vysnívali. A vtedy je možné, že sa zaviažeme aj k niečomu, čo má od toho sna poriadne ďaleko, lenže máme pocit, že je to vynikajúci prostriedok, ako sa tam dostať... to sa stalo aj Marianinej kamarátke a nakoniec za to aj náležite zaplatila. Azda nájde silu na nové šťastie.