Mojím snom bolo liečiť ľudí.Na medicínu ma nevzalina prvýkrát, ale nevzdala som saa druhý rok som sa ocitla na školemojich snov. Keď som nastúpilado práce, čakali ma samé nočnézmeny, o počte nadčasov aninehovorím. Do toho prípravyna atestácie, dochádzanie do vedľajšejnemocnice a k tomu minimálnyplat. Tvrdo som pracovala,veď som sa chcela stať plnohodnotnoulekárkou. Tomu sompodriadila aj svoj vzťah s partnerom.Myslela som, že to chápe.Až raz som sa z nekonečne dlhotrvajúcej služby vrátila do prázdnehobytu. Jeho veci boli preč.Nechcelo sa mu zohrievať prázdnuposteľ. Za takýchto obetí somkonečne dosiahla svoju kvalifikáciua niečo sa vo mne zlomilo.Vedela som, že musím zmeniťprostredie. Rozhodla som sa skúsiť šťastie v zahraničí. Určite ajmotivácia dobrého platu hralasvoju rolu. A tak som cez internetvyplnila pár formulárov a čakala,že budem lekárkou v Anglicku.Všetko sa to zomlelo až prekvapivorýchlo. Až neskôr som pochopilaprečo. Reagovala som totižna ponuku personálnej spoločnosti,ktorá zabezpečovala lekárovdo takzvaných verejných nemocníc,čiže stačilo mať potrebnúkvalifikáciu a mohli ste pracovať.<br><br>Po dvoch týždňoch mi prišla pozvánkana pohovor. Na pohovoresme boli štyria – ja ako jediná beloška,dvaja Ázijci a jeden černoch.Nie som rasistka, ale mala som dojem,že si ma vybrali len kvôli mojejfarbe pleti. Keď som nastúpila,čakala som západný štandard.A zažívala som nielen kultúrny,ale aj existenciálny šok. Pracovalasom na internom, a tak ako sombola zvyknutá u nás, pacienta somposielala na všetky potrebné vyšetrenia,aby som sa dopracovalak správnej diagnóze. Tu som všakrýchlo dostala úplne iné inštrukcie.Na prvom mieste som malazvažovať výšku zdravotného poisteniapacienta a podľa toho posielaťna ďalšie vyšetrenia. Nechápalasom! Ako som mohla stanoviťdobrú diagnózu, ak som pacientamohla poslať len na dve z trochpotrebných vyšetrení? A podľa čohosom si mala vybrať? Znova somdostala návod: predsa podľa ceny!Zdalo sa mi to absurdné, ale nemalasom na výber, len sa prispôsobiť.Najlepšie prémie totiž malilekári, ktorí nemocnicu čo najmenejfinančne zaťažovali. Horšie tohádam bolo už len na onkológii.Ak diagnostikovali onkologickéochorenie niekomu so základným,respektíve minimálnym poistením,počítač sám vygenerovalpacientke akési číslo. Pripadalomi to ako lotéria smrti. Pretoželen niektoré čísla (tie výherné) sadočkali zmysluplnej, život zachraňujúcejliečby. Ostatní pacienti saneliečili, aj keď prognóza a indikáciau nich boli priaznivé. A tovôbec nežartujem. Angličania,či skôr prisťahovalci s tým akobyboli zmierení. Ja som sa s týmnedokázala vyrovnať a posielalasom svojich pacientov na ďalšiea ďalšie vyšetrenia, čiže som vždyprečerpala limit. Najskôr mi siahlina moje prémie. Potom si ma zavolalina pohovor. Rátala som mesiace,kým mi vyprší zmluva, abysom sa mohla vrátiť na Slovensko.Do našich nemocníc s našouzdravotnou starostlivosťou. Častona ne nadávame a pritom si neuvedomujeme,aký luxus máme.Či už sme zamestnaní, alebo nie,sme liečení rovnako. Až na malévýnimky. Moja skúsenosť zo zahraničiama naučila vážiť si aj to,čím som niekedy pohŕdala.<br>ČITATEĽKA ZUZANA ZO ZVOLENA</br>

Nikdy by mi nenapadlo, že budem lekárkou v zahraničí

ncpz

Nový čas pre ženy

Ľudia a príbehy

Rubrika

Kvízy

Zdravá a štíhla

Móda a krása

Celebrity

Sex a vzťahy

Voľný čas

Astro

Video

PLUSKA.sk

Nikdy by mi nenapadlo, že budem lekárkou v zahraničí

Plus TV

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás