Vždy som bola slušné dievča. V škole samé jednotky, a keď sa občas pritrafila dvojka, preplakala som celé dni. Domov som chodievala hneď po vyučovaní a pomáhala som mame. Slovo diskotéka som nepoznala. Teda až do mojej šestnástky.

Kamarátky mi pripravili oslavu a potom sme si mali ísť zatancovať. Rodičia sa z toho tešili viac ako ja. Považovali ma za príliš utiahnutú. Skvelo sme sa bavili. Tancovali sme v strede parketu. Cítila som sa sebavedomo. Prvýkrát v živote som si uvedomila, že chlapcov priťahujem, pretože sa za mnou otáčali alebo ma pozývali tancovať. Pri bare som sedela tak, aby si každý všimol moje dlhé nohy v krátkej sukni, a zrazu mi barman priniesol džús. „Je to od chlapca pri tamtom stole,“ povedal mi. Pozrela som sa tým smerom a všimla som si jeho hypnotické modré oči. Bola som stratená. Zvyšok večera som strávila s ním. A keď ma o polnoci odprevádzal domov a jemne ma pobozkal, bláznivo som sa zamilovala. Zrazu ma škola už tak netrápila. Každý deň ma čakal pred školou. Kamarátky mi ho závideli, pretože končil vysokú školu letectva a bol to veľký fešák. O necelý mesiac ma vzal na návštevu k sebe domov. Myslela som si, že ma chce zoznámiť s rodičmi. V byte sme boli sami. Pripravil večeru, sviečky. Nemôžem povedať, že som to všetko nechcela. Zostala som celú noc. Ďalšie týždne som chodila s hlavou v oblakoch a nevšímala si okolitý svet. Až kým sa ma kamarátka nespýtala, či nie som tehotná.

Zaskočila ma. Tehotná? Ja? Vylúčené! Z oblakov som spadla priamo na zem a dosť tvrdo. Bolo mi jasné, prečo mi je ráno tak zle. Obe sme sa vypýtali s trápnou výhovorkou zo školy a šli sme ku gynekológovi. „Máte pravdu, Evička. Ste tehotná. Vzhľadom na váš vek máte viacero možností,“ hovoril lekár. Viac som ho nepočúvala. Rozplakala som sa. Chcela som umrieť. Bola som maličká ako špendlíková hlavička. Nevedela som si predstaviť, ako to poviem doma. A čo na to budúci otecko? Ako sa postarám o dieťa? A čo škola a spolužiaci? Hlavu som mala plnú otázok a žiadne odpovede. Kamarátka sa ma snažila upokojiť. „Neboj sa. Zavolám Peťovi a pôjdem s tebou domov. Tvoji rodičia to pochopia. Sú super. A ten zákrok ti iste zaplatia.“ Aký zákrok? O tom som vôbec nerozmýšľala. Nie som veriaca, ale ani na sekundu mi nenapadlo, že by som šla na interrupciu. Pred očami som skôr mala hrdinky z filmu o Gilmorovcoch, kde hlavná postava mala svoju Rori v šestnástich. A bolo rozhodnuté. Dieťa si určite nechám.

Tvrdohlavo som si šla za svojím. Rodičia ma postupne začali podporovať, aj keď zo začiatku boli v šoku. Peter, budúci otec, to prijal pomerne dobre a zamestnal sa, aby nám uľahčil situáciu. V škole mi poskytli individuálny študijný plán. O päť mesiacov sa mi narodila dcérka. Dali sme jej meno Romanka, ale všetci ju voláme Rori. Dnes ma štyri a pol roka a ja mám rok po maturite. S Petrom už síce spolu nežijeme, ale naďalej sme zostali priateľmi. Malá sa teší, že ocko je pilot a z ciest jej často nosí darčeky. Už teraz vie, že chce byť letuškou.

Nikdy by mi nenapadlo, budem matkou v šestnástich

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás