Ak máte to šťastie, že títo starí rodičia sú vašimi rodičmi, určite sa vám ujde nejedná životná rada z dôb, keď vás vychovávali. Boli vašimi rodičmi, potom priateľmi a teraz to všetko môžu zopakovať s novou generáciou v rodine. Tieto krásne myšlienky o tom, čo znamená byť rodičom a starým rodičom, nie sú vždy realitou. Ich lásku nikdy nepocítila ani Marisa Hillman, ktorá sa rozhodla podeliť o svoje pocity, aké je vyrastať bez ich lásky.

Nedávno som sa rozprávala so ženou, ktorá hrdo vyhlásila, že jej syn práve dovŕšil 18 rokov, čo znamenalo, že jej práca je konečne hotová. Cítila, že už urobila svoju prácu ako matka a rýchlo dala synovi na výber – vysťahovať sa alebo platiť nájom. Odôvodnenie? Je konečne dospelý, tak nastal čas splácania. Bolelo ma srdce aj za jej syna. Ktorá matka je nadšená z toho, že ňou viac nebude? Neznamená to, že neverím v zaobchádzanie s deťmi ako s dospelými. V skutočnosti ich napĺňame sklamaním, ak sa k nim nesprávame ako k dospelým, keď sú dosť starí na to, aby sa tak správali. Ako matka nikdy neskončím s rodičovstvom. Okrem výnimky starých rodičov z maminej strany, ktorí vynikali láskou, boli otcovi rodičia ako žena, ktorú som spomínala pred chvíľou.

Celé roky som pozorovala neúnavnú snahu otca mať s nimi dobrý vzťah. Hoci som bola dieťa, všimla som si, že ich nezaujímal. Ani ja. Niekedy sme si telefonovali alebo sa vybrali ku nim na návštevu, no všetky tieto interakcie boli naplnené čudným pocitom, že tam nepatríme. Keď som bola na strednej, pamätám si, že za mnou jedného dňa prišiel otec a povedal mi, že jeho mama zomrela. Bol zničený. Povedala som mu, že mi to je ľúto, objala ho a odišla von, kde ma čakali kamaráti. Zomrela mi stará mama, ale nezaujímalo ma to. Nie, lebo mám srdce z kameňa, iba z dôvodu, že dom nedokázala smútiť za ženou, ktorú som nepoznala, ženou, ktorá sa rozhodla, že nebude súčasťou môjho života. Pred rokmi zomrel môj ocko a jeho vlastný otec a nevlastná matka prišli na pohreb neskoro. Odišli medzi prvými. Odvtedy som od nich nepočula. Nikdy som tomu nerozumela.

Všetky deti sa chcú cítiť milované, pretože aj keď sme dospelí, sme stále deťmi našich rodičov a starých rodičov. Keď sme malí, chceme vedieť, že rodičia sú tu ako ochrancovia. Chceme, aby tu boli pre naše deti, aby sa podieľali na našej radosti, keď oslavujeme narodeniny, krst, promócie a všetky ostatné nádherné míľniky. V priebehu rokov som zistila, že ľudia sa menia len zriedkavo. Matka, ktorá si myslí, že jej práca skončila po 18 rokoch, nebude najlepšou starou mamou. Rodičia, ktorí tu nie sú pre vlastné deti, nebudú takí ani pre vnúčatá. Jediné, čo môžeme urobiť, je vidieť ľudí takých, akí sú. A následne tomu prispôsobiť naše očakávania. V niektorých prípadoch to znamená nemať vôbec žiadne očakávania.