Až kým sa to nakoniec nestalo aj mne. Jedného letného rána som zistila, že ma partner podvádza. Kým som naňho čakala doma, on v inom štáte realizoval nielen svoj šesťmesačný kontrakt, ale aj vzťah s druhou ženou. Zistenie, že niečo nie je v poriadku bolo tou najľahšou časťou. Iróniou toho celého sa stal fakt, že ako telekomunikačného inžiniera ho prezradila vlastná technologická zdatnosť.

Prišiel osudný deň. Kontrolovala som telefón a čakala na pravidelnú správu, no neprichádzalo nič. Zvyčajne by som dostala správu, že ma miluje alebo drobný detail z jeho dňa či vtipnú historku. V ten deň nič. To isté v deň predtým. Iba trápne ticho bez odpovede na moje telefonáty a správy. Začala som si to uvedomovať. Oh, spomenula som si na problém spred pár dní, keď som sa snažila kúpiť niečo cez jeho účet na Amazone a heslo bolo odrazu zmenené. Moje úvahy sa začali uberať nebezpečným smerom. Môj priateľ sa predtým bez telefónu ani nepohol. Nikdy nemenil svoje heslá, všetky jeho elektronické zariadenia boli vždy nabité. Vždy poruke. Nechápala som, ako by sa mohol tak náhle zmeniť. Iba keby šlo o ten najobávanejší dôvod.

Keď som si to o pár dní uvedomila, vstala som, vyšla von a zavolala mu. Hneď zodvihol s otázkou, čo sa deje. Nakoľko jemnosť nebola nikdy mojou silnou stránkou, vybalila som to. Spávaš s niekým iným? Možno som ho prekvapila. Alebo to sčasti očakával či dokonca chcel byť pristihnutý. Nech bol dôvod akýkoľvek, odpovedal krátkym súhlasom. Skončila som to s ním a zvolala na večeru najlepších kamarátov. Mobil som nechala po celý čas vypnutý. Ako správni kamaráti ma podporili a nemohli uveriť tomu, ako mi to mohol urobiť. Po zvyšok týždňa som zúrila a intenzívne ignorovala jeho správy a telefonáty. Trvalo ďalšie dva týždne, kým som bola pripravená ísť von a užívať si život slobodnej ženy. Bývalý priateľ to nevzdával a pokračoval v písaní správ. Napokon som to vzdala. Chcela som vedieť dôvod.

Povedal mi, že druhá žena je bezproblémová, nechce manželstvo alebo deti. Pri nej mal pocit, že sú jeho sny stále na dosah a nemusel uspokojovať ani jej potreby. Na to, čo som ja odbíjala slovom nie, ona vravela vždy áno. Keď som si predstavila, koľko vecí som v našom vzťahu odmietla, zistila som, že som snáď ten najnudnejší a najustráchanejší človek, akého poznám. Vyhla som sa všetkému, čomu sa dalo. Čo ak bola chyba vo mne?

Zmena bola ťažká, ale stála za to. Ako prvý som naplánovala spontánny výlet do Fínska s kamarátkou, potom som začala navštevovať odporučenú psychologičku. Pomohla mi dospieť k finálnemu rozhodnutiu – buď sa prenesiem cez neveru a ostanem s priateľom, alebo ho nechám navždy ísť. Milovala som ho tak veľmi, že na to, aby sa to zmenilo, by bolo treba viac ako neveru. Náš vzťah umieral pomaly z pričinenia každého z nás. Brali sme jeden druhého ako samozrejmosť. Vzdal sa sna pracovať vo vinárstve, aby som mohla byť reportérkou na druhej strane zemegule, no nikdy mi to nevyčítal. Výlety, ktoré pre mňa vymyslel som vymenila za prácu. Niečo sa muselo zmeniť. A to moja tvrdohlavosť.

Prekonala som svoju pýchu, zranené ego a zavolala mu späť. Chcela som ho stretnúť a porozprávať sa osobne. Nemala som čo stratiť...... iba lásku môjho života. Keď som za ním priletela a uvidela ho, vedela som, že som doma. Nebudem zmierňovať škodu, ktorú na našom vzťahu napáchala jeho aféra, no pomohlo to obnoviť našu vzájomnú úprimnosť. Dali sme sa opäť dokopy. Leto sme strávili v dome, ktorý postavil a ja som oň niky nejavila záujem. Nastal čas, aby som ho podporovala aj ja. Konečne sme sa po rokoch plánov dostali do Toskánska a navštívili jeho milované vinice.

Vzali sme sa v dome, ktorý postavil. Teraz mám syna. Je klonom svojho otca, ktorý pred piatimi rokmi prehral svoj boj a zomrel na rakovinu. Dodnes som vďačná za to, že ma osud zaviedol k psychologičke, ktorá mi nedala na výber a ukázala mi, že sa mám preniesť nad vlastné ego. Bez nej by sme neprežili úžasné roky, ktoré nasledovali po našom zmierení. Nemala som vtedy čo stratiť....iba to najcennejšie - lásku môjho života.