Vzťah medzi mamou a dcérou je niečo výnimočné. Je to posvätné. Veľká mama, idol, najlepšia priateľka. S ňou sa delíme o svoje tajomstvá, pociťujeme pravú blízkosť a bezhraničnú dôveru. Rozprávať mame o prvom frajerovi, pýtať sa jej na rady pri zlomenom srdci, jej lesknúce sa oči a láskyplný pohľad na vlastnej svadbe – ako veľmi si toto všetko vo vzťahu k svojej mame priala. Ale namiesto toho sa jej od nej dostávalo iba ponižovanie a nespravodlivosť. Pred dvoma rokmi urobila rázny koniec. Andrea si konečne pripustila, že jej matka skrátka nedokáže dávať lásku. Svoju snahu upútať jej záujem vzdala, aby konečne našla pokoj a uzavrela bolestivú kapitolu života, v ktorej musela neustále bojovať. O uznanie, o spravodlivosť a o každú iskierku náklonnosti.

Keď sa Andrea narodila, jej mama mala 19 rokov. „Žiadne vytúžené dieťatko, bola to nehoda,“ priamo až surovo jej mama neraz vyhodila na oči. Andrea vyrastala spolu s dvoma mladšími bratmi a rodičmi v dedinke na strednom Slovensku. Ako najstaršia to mala od začiatku ťažké. Mama ju vinila za to, že nemohla ísť na vysokú a ani poriadne dokončiť strednú školu a zmaturovať. „To len kvôli tebe sa zo mňa stala ‚iba‘ žena v domácnosti,“ opakovala jej často a Andrea sa cítila previnilo.

„Bola ku mne veľmi chladná. Presne si pamätám, ako som sa neustále snažila objať ju a ako ma vždy striasla. Akoby chcela zo seba striasť niečo nepríjemné. Takmer až tak, akoby mala ku mne odpor. Pre také malé dieťa je to naozaj ťažké. Predsa len – šlo o moju vlastnú mamu.“

U Andrey a jej mamy bolo všetko iné. Neboli žiadne láskyplné gestá, žiadne hladkanie po hlávke – všetko, čo je pre iné deti prirodzené, bolo Andrei odmietané. A veľmi skoro bola „posúvaná“ cudzím ľuďom. „Už od jedného roka som bola v jasličkách. Síce si na to nespomínam, ale viem, že som potom neskôr nechcela chodiť do škôlky. Vychovávateľky boli veľmi prísne a zlé. Ale keď som to rozprávala svojej mame, tak sa len opovrhujúco usmiala.

Vraj sú také určite preto, že som bezočivá. Ešte dnes počujem v hlave tie kruté slová,“ spomína smutne Andrea. Zlá nálada a neustále zákernosti od matky sa malému dievčatku prejavovali ako choroba. „Mala som neustále bolesti brucha, ozajstné silné kŕče. Dnes už neviem, či boli naozaj niečím fyzickým vyvolané, alebo to bolo psychosomatické. Vždy som dúfala, že ma moja mama raz aj nejako poľutuje, vezme do náručia alebo aspoň raz v živote bude ku mne milá. No namiesto toho bola vynervovaná, kričala na mňa, že sa mám dať dokopy.

Raz som dokonca zámerne padla z bicykla tak, aby som sa zranila, v nádeji, že by sa potom o mňa aspoň raz s láskou postarala. Ani to s ňou však nijako nepohlo.“ Paradoxne, o to milšie sa jej mama správala k mladším bratom. Aj pri nich síce bola nervózna a často jej praskli nervy, ale moji bratia jej lásku dostali pocítiť. Vyvolávalo to vo mne ešte väčší pocit krivdy a pocit, že ja som asi naozaj tá nepodarená a zlá. Že ja som ten problém a vlastne ma nikto nemôže ľúbiť. Dnes chápem, že to tak nebolo a moja mama naozaj nie je v poriadku. No pre mňa ako dieťa to bol čistý horor.“ Ani otec nebol pre Andreu žiadnou veľkou pomocou. „Môj otec takmer nikdy nebol doma. A keď sa tam náhodou nachádzal, tak k nemu hneď nabehla moja mama a referovala mu, aká som bola zlá a aká som nevychovaná. A on jej to veril,“ vysvetľuje.

Keď mala Andrea šestnásť rokov, dokázala si získať od matky emocionálny odstup, v sedemnástich sa od rodičov odsťahovala. „To bol veľmi dôležitý krok. Ale ešte dlho som sa nevedela odpútať. Matka mi neustále telefonovala a dávala mi prednášky, čo som zase spravila zle.“ Až keď sa mi narodili deti, pochopila som, ako strašne sa ku mne mama správala. Pochopila som, koľko lásky deti potrebujú a aký je dôležitý dobrý láskyplný vzťah pre ich ďalší vývoj. Som rada, že som schopná moje dve dievčatká ľúbiť také, aké sú, podporovať a chrániť ich. Až keď som sa stala matkou, tak som pochopila, čo mi táto žena spravila.“

Matka s telefonátmi neprestávala a neustále bombardovala Andreu výčitkami. „V žiadnom prípade som nechcela, aby moje deti boli terčom jej hnevu a nepriateľských rečí. Zašla som za psychologičkou a neskôr som s matkou prerušila kontakt.“ Nespočetne veľa ráz som sa snažila s mamou o tom celom porozprávať. Pochopiť pozadie a dôvod, prečo ma nedokázala ľúbiť. Ale ona ma vždy hrubo zastavila.“ Andrea potom pochopila, že mama jej nikdy nedá to, čo potrebuje a čo si zaslúži. „Tento krok neľutujem, aj keď je to, samozrejme, ešte stále ťažké. Ale bez nej je mi lepšie.“

Prerušenie kontaktu: Naozaj posledné východisko?

Štatistiky hovoria, že 1 z 25 dospelých detí nechce mať nič spoločné so svojimi rodičmi. Prečo je to tak?

1. Vždy prichádzajú do úvahy viaceré dôvody. Zovšeobecnene môžeme povedať, že v týchto prípadoch nie sú naplnené dôležité potreby detí. To môže byť napríklad chýbajúci pocit ochrany a bezpečia, nedostatok lásky, nespravodlivosť, nerešpektovanie alebo chýbajúci pocit podpory. Mnohokrát deti pociťujú správanie matky ako psychologický teror a cítia sa byť emocionálne vydierané. Rovnako to môžu pociťovať, keď mama uprednostňuje súrodencov v detstve alebo pri otázke dedičstva. Ale takisto môže byť spúšťačom chýbajúca blízkosť a láska, nedodržiavanie vlastných hraníc alebo fyzické násilie, či dokonca príliš veľa lásky.

2. Nemala by byť láska mamy a otca bezpodmienečná? Je to síce prianie mnohých, byť bezpodmienečne milovaný rodičmi, ale zároveň je to aj takmer nedosiahnuteľný ideál. Správanie rodičov závisí od ich skúseností v detstve. Keď rodičia nedostávali lásku, tak ju často ani nevedia dávať ďalej.

3. Čo mám robiť, keď už na ich lásku ďalej nechcem čakať? Dobré je s mamou sa porozprávať, a to tak, že dcéra mame bez akýchkoľvek výčitiek opíše svoje pocity a čo konkrétne jej chýba. Takýto rozhovor je dobré viesť aj za pomoci mediátora. Niekedy stačí aj napísať list. V priamom rozhovore vie dcéra možno aj zistiť, prečo sa jej mama tak správa: aké zážitky z detstva má jej mama? Čoho sa bojí? Aké má postoje a názory? Keď matka nemôže alebo nechce pristúpiť na želania dcéry, potom nasleduje už len odcudzenie alebo prerušenie kontaktu. Tu je potom dobré ešte raz si zapísať všetky dôvody – aj pre seba, aj pre mamu.

Andrea vyrastala pri citovo chladnej žene a poznačilo ju to na celý život: Bola som pre mamu „nehoda“

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Andrea vyrastala pri citovo chladnej žene a poznačilo ju to na celý život: Bola som pre mamu „nehoda“

Súvisiace články

Deti uverejnili fotku obetavej mamy: Kvôli tomuto nikdy nesúďte druhých ľudí!

Ivetin príbeh vháňa slzy do očí: Mama ju zavrhla kvôli manželovi, ale taký koniec veru nikto nečakal...

Anna zažíva to, čo mnoho žien na Slovensku: Po rozvode nevládala splácať pôžičky, skončilo sa to takto...

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás