Vzrušujúce dobrodružstvá hlavnej hrdinky do nej zasiali túžbu žiť na mieste, kde môže jesť talianske cestoviny do prasknutia.

V roku 2007 som mala pätnásť rokov a nekonečné sny. V škole som chodila na taliančinu. Ten jazyk som si zamilovala a snívala o dni, kedy odídem do krajiny kvalitného vína, syrov, umenia a túžob. V nasledujúcich desiatich rokoch sa môj život zvrtol smerom, ktorý neumožňoval nechať všetko tak a presťahovať sa do Talianska. Od osemnástich rokov som mala vážny vzťah a žila v Los Angeles. Mala som prácu na plný úväzok a dve mačky. Dlhú dobu to všetko pôsobilo správne. Bezpečne. Tento stagnujúci postoj zaplnil každý kút môjho života, od cvičenia, stravu až po vzťah.

V auguste minulého roka sa všetko zmenilo. Získala som životnú možnosť dať si na šesť mesiacov prestávku v práci, aby som mohla napísať knihu. O pár mesiacov neskôr sme sa s partnerom rozišli. Bez kancelárskej práce v Los Angeles a partnerského vzťahu som mohla odísť kdekoľvek. Moje pätnásťročné ja vedelo kam – do Talianska. Tak som si kúpila letenku do Milána a zarezervovala byt v San Maríne, kde som plánovala ostať celý január. Rozhodla som sa to využiť naplno. Kým som sa vrátila domov, získala som väčšiu perspektívu a lepší pohľad na to, ako sa starať o svoje telo a myseľ.

Obmedzenie modernej techniky pomáha duši

Závislosť od telefónu si neuvedomíte až dovtedy, kým sa nedostanete na miesto bez mobilného signálu. Svoj telefón som ponechala v letovom režime celý mesiac, aby som sa vyhla vysokým medzinárodným poplatkom, čo znamenalo, že som sa na miestach, kde nebola wifi, musela zabaviť inak. Tento ťah mi dovolil viac premýšľať a otvoril ma novým ľuďom. Osoba, ktorá sa neskláňa nad telefónom, jednoducho pôsobí otvorenejšie. Ten mesiac som stretla desiatky ľudí a vytvorila si nové priateľstvá. A to je niečo, čo by sa nepodarilo, ak by som trávila dni pozerajúc do mobilu.

Trocha kofeínu a vína nikdy nezaškodí

Pred cestou do Talianska som mala toľko paranoidných pravidiel spojených s kofeínom a alkoholom – len káva bez kofeínu, žiadne sladidlá, pitie alkoholu len cez víkendy a podobne. V Taliansku je káva to, čo by sme nazvali espressom – malá šálka čiernej kávy! Víno zase niečo, čo opatrne vyberáme ako súčasť jedla. Každé ráno som vypila jednu kávu a večer dva poháre vína. Bolo to prirodzené, cítila som sa tak oslobodzujúco, pretože som sa zbavila predošlých pravidiel. Tieto dve veci sú jednoducho súčasťou ich kultúry.

Prestávka od diéty neznamená, že ste sa vzdali

V Taliansku som urobila zmenu, o ktorej som nikdy nepremýšľala – začala som jesť mliečne výrobky. Po dvoch rokoch vegánskej stravy mi dalo práve Taliansko šancu prehodnotiť, prečo sa stravujem tak, ako sa stravujem. Na celý mesiac som si povolila syry, pečivo a mliečne kávy. Keď som sa potom vrátila domov, môj romantický vzťah neožil, no vegánstvo áno. Naučilo ma to, že sa môžem odkloniť zo svojej stravy bez toho, aby som ju úplne zanechala v minulosti.

Písanie o veciach, ktoré vás tešia, tieto pocity ešte prehĺbi

Časťou procesu otvorenia sa novým skúsenostiam bolo zaznamenať ich každý deň písomne. Poslúžil mi na to cestovateľský denník, ktorý som so sebou vzala až do San Marína. Do konca mesiaca som zaplnila 75 strán. Obsahovali poznámky, príbehy, kresby a spomienky. Vždy, keď som sa k nemu posadila, písomne som vyjadrila, aké bolo všetko neskutočné a krásne. Boli také aj tie najmenšie detaily dňa! Kým som dokončila opisovanie svojho dňa, cítila som ešte väčšiu vďačnosť.

Keď do svojho života vpustíte šťastie, pritiahnete nových ľudí

Páčilo sa mi, že ľudia v Taliansku boli oveľa otvorenejší, svoju vášeň, radosť alebo smútok prejavovali verejne. Snažila som sa pristupovať ku každej situácii ako oni. To znamenalo, že keď som sedela v kaviarni, reč môjho tela bola otvorená, sedela som vystreto a pripravene. Žiadne hrbenie sa nad šálkou kávy a s mobilom v ruke. Keď som vstúpila do obchodu, rozprúdila som rozhovor s majiteľom. A keď sa ma ľudia spýtali na mňa, povedala som im svoj pravdivý príbeh. Tieto malé zmeny mi pomohli vybudovať množstvo hlbokých prepojení s ľuďmi, ktorých som dovtedy nepoznala. Plánujem sa tam vrátiť. A do tej doby ostane kúsok Talianska vo mne. Dúfajme, že na celý život!