Má postihnuté všetky štyri končatiny, pohybuje sa na invalidnom vozíku za pomoci svojich najbližších a osobných asistentov. Dorozumieva sa výlučne písomnou formou, pomocou tabuľky s abecedou, prostredníctvom počítača, smartfónu či písaním na papier. Denne musí prekonávať množstvo prekážok, ktoré si my zdraví ľudia nevieme predstaviť. Ale Simone tvrdí, že najviac musí aj tak bojovať s obmedzenými ľuďmi a ich predsudkami. A to vo všetkých oblastiach.

<p>Nad vodou ju drží optimizmus, ktorý podľa nej veľmi závisí aj od povahy človeka, či sa tomu, čo ho trápi, poddá alebo nie. „Ja našťastie mám nadhľad a viem sa aj zasmiať nad svojím osudom. Za takú silnú osobnosť, ktorú mám, som veľmi vďačná mojej nebohej maminke, ktorá ju vo mne celé roky pestovala,“ vyznáva sa nezlomná mladá žena.

<p>Teraz žije len s nevlastným otcom, ktorý ju vo všetkom podporuje. Veď aj nám volal do redakcie práve on. „Obdivujem môjho nevlastného otca, že to nevzdal a nedal ma do ústavnej starostlivosti. Naša situácia je naozaj veľmi zložitá, napriek tomu môj nevlastný otec všetko obdivuhodne zvláda. Jeho podpora ma znovu postavila na nohy a dodáva mi to silu bojovať ďalej. Bola by som veľmi rada, keby to bolo takto aj naďalej, veď po smrti našej mamy sa potvrdilo, že sme naozaj súdržná trojka. Môj otčim sa totiž stará nielen o mňa, ale aj o moju štvorročnú sestričku úplne sám, bez akejkoľvek pomoci rodiny. Takáto obeta sa hocikde nevidí!“ vysvetľuje zložitú situáciu, ktorú majú.

Simona Strelcová si zmenila meno, pretože to tak cítila po tragickej nehode svojej mamy. „Vybrala som si anglické meno, pretože mama si želala, aby som vytŕčala z radu s niečím pekným, neobyčajným, na čo by bola hrdá. Tak som si povedala, prečo to neskúsiť s menom? Vždy som po takom túžila. Bola to pre mňa prirodzená voľba.

<p>Samozrejme, stretla som sa s hroznými názormi. Od toho, že nemám úctu k svojej matke, až po závisť. Ale boli aj názory, že som si vybrala naozaj krásne umelecké meno. Práve tie pozitívne mi ukázali, že som urobila správnu vec,“ vysvetľuje teraz už Simone Sophie Stewart.

Simone je veľmi všestranný človek a stíha toho viac ako mnohí zdraví ľudia. Má rada fantasy literatúru, knihy a filmy s touto tematikou. „Predovšetkým sériu Upírske denníky, ktoré boli, sú a stále budú pre ňu tou najlepšou drogou. Pred pár rokmi som objavila českého speváka Davida Deyla. Bola to láska na prvé počutie aj na prvý pohľad. Mám doma všetky jeho albumy a milujem, keď sa jeho sexi hlas rozlieha po mojej izbe. Okrem neho si rada vypočujem Dominiku Mirgovú, Kristínu, Celeste Buckingham, Selenu Gomez... A je tu ešte niečo, čo o mne vie málokto – rada si púšťam aj operné árie,“ usmieva sa Simonka šibalsky.

Veľmi jej kondične pomohlo rehablitačné Centrum Adeli, ktoré raz absolvovala. Avšak pre finančnú náročnosť si to už nemôže dovoliť. Začala sa venovať aj tancu na vozíku a k písaniu vlastných príbehov sa dostala cez literárny klub Litera 2.

Aj postihnutí majú právo žiť plnohodnotne

Jej prvá kniha sa volala Mária a čarovný prsteň a bola určená pre deti. Druhú knihu však venuje všetkým. „Posolstvo mojej druhej knihy je pomôcť ľuďom uvidieť pomyselný most medzi zdravými a hendikepovanými ľuďmi. Domnievam sa, že ho buď prehliadajú alebo si nechcú priznať jeho existenciu. Akoby nechceli uznať, že aj my s postihnutím máme právo žiť plnohodnotný život,“ hovorí Simone o myšlienke, ktorá v nej už dlhšie žije.

<p>„Znie to neuveriteľne, ale môj hendikep ma naučil brať všetko s humorom. Vždy som bola skôr optimistka. Veľmi rada sa smejem... Veď aj táto moja nová kniha je plná smiechu a je venovaná mojej maminke, ako vďaka za to, že to so mnou nevzdala, a práve preto som tam, kde som.“

Jej štúdium na vysokej škole je samostatnou kapitolou. Stala sa študentkou ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. „Tam na prvej hodine nemenovaného predmetu sa vysokoškolská profesorka vyjadrila o mne v zmysle, že čo tam hľadám, veď zaberám miesto zdravému študentovi. Ponížila má pred ostatnými študentmi. Skúšku z daného predmetu som mala problém urobiť a nakoniec som nedokázala tento predmet úspešne absolvovať. Názor danej vyučujúcej bol taký, že keď jej mentálne postihnutý rodinný príslušník nič v živote nedokáže, tak ani ja nie som schopná čokoľvek dosiahnuť. Tak som sa rozhodla ukončiť štúdium a vybrala si na filozofickej fakulte môjmu srdcu blízky odbor, slovenský jazyk a literatúra. No, bohužiaľ, aj tu ma čakalo sklamanie. Tu mi naznačili, že by som nemala študovať tento odbor, pretože mám rečovú poruchu. Taktiež tu mám veľký problém spraviť jednu skúšku,“ vysvetľuje študentka, ktorá to nevzdáva.

Popiera teórie, ktoré učia psychológovia, že človek, ktorý nehovorí, nedokáže napísať súvislú vetu. „Odmietajú ma, lebo by kvôli mne museli prepisovať učebnice. Je očividné, že som nepohodlná na vysokoškolskej pôde a ja nemienim bojovať s veternými mlynmi, keď viem, že sa nedajú poraziť. Ale nádej zomiera posledná, a tak dúfam, že raz získam vysokoškolský titul.“

Svoju budúcnosť by si predstavovala v umeleckom smere. „Mojím snom je, aby aspoň jedna z mojich kníh bola sfilmovaná. Nebránila by som sa ani písaniu scenárov filmov, brala by som to všetkými desiatimi. Chcela by som študovať scenáristiku a réžiu, no neviem, či to nebude zase len zbytočne minutá energia, pretože ako som už naznačila, vysoké školy na Slovensku nie sú pripravené na hendikepovaných študentov,“ obáva sa neprijatia, s ktorým sa od začiatku stretáva. Aj preto niekedy prežíva čierne dni. Našťastie takéto obdobia jej pomáha prekonávať nádej na pravú lásku. Simone verí, že ju raz stretne.

Simone je pripútaná na vozík a mama jej zomrela: Hrozné, aké poníženie zažila, keď chcela študovať!

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Simone je pripútaná na vozík a mama jej zomrela: Hrozné, aké poníženie zažila, keď chcela študovať!

Súvisiace články

Budúcemu manželovi som klamala v 1 dôležitej veci: Nechcem vedieť, čo urobí, ak raz odhalí pravdu...