Mala som 18, keď sme sa spoznali na kamarátkinej svadbe. Ešte som chodila na strednú, ale od tej chvíle som si nevedela predstaviť život bez neho a tak som sekla so školou a začala pracovať ako predavačka textilu. Navštevovali sme sa a ja som bola šťastná, že ma má rád, veľmi som ho milovala. Po polročnej známosti sme sa vzali a bývali sme u jeho rodičov. No krátko po svadbe prišla nečakaná rana, a to doslova. Prišiel domov opitý a zbil ma tak, že som mala modriny pod očami. Pri tej bitke som potratila, no odpustila som mu, lebo som bola vychovaná poslúchať a odpúšťať. Chvíľu bol kľud, potom však začal chodiť domov opitý čoraz častejšie a zakaždým bola bitka. Jeho otec mu dohováral, ale on si nebral jeho slová k srdcu. Po pol roku denno-denného mlátenia som si zbalila veci a odišla domov. Tu sme sa síce hádali, ale biť si ma netrúfal.

Našla som mu prácu, nám spoločný byt a ostala som tehotná. Už to vyzeralo, že budeme šťastní, no keď sa zabehol v novej práci, našiel si kamarátov a s nimi chodieval na opilecké chodníčky. Jeho rodičia chceli, aby sme sa presťahovali k nim, no ja som odmietla. Po narodení druhého dieťaťa ma znenávideli a na druhé vnúča sa prišli pozrieť až po troch rokoch! Presťahovali sme sa do väčšieho, no neprinieslo nám to šťastie. Muž ma mlátil aj pred deťmi. Tie sa postavili predo mňa a kričali na otca, dcérka kričala: „Tato, nebi mamu!“ Bolo to príšerné. Vedela som, že by som mala odísť, ale bála som sa rozvodu, bála som sa, aby na mňa ľudia neukazovali, že nemám muža a radšej som chodila s monoklami. Začali sa kopiť dlhy na nájomnom, pretože peniaze prepil. Našla som si dve roboty, posplácala dlhy a keď začal snívať o domčeku, predali sme náš byt a kúpili si dom. Myslíte, že prestal piť? Kdeže! Ten istý scenár, ako cez kopirák... Akurát teraz som už potrebovala aj sociálne dávky, aby bolo deťom na jedlo.

Ochorela som na srdce. Museli sme predať domček, istý čas sme bývali u rodičov, potom sme opäť kúpili byt. Ja som už nemohla pracovať, môj stav sa začal zhoršovať a nočné hádky a bitky tomu tiež nepomohli. Raz mi došlo zle a prebrala som sa až pod schodami s otvorenou zlomeninou nohy. Po 7-hodinovej operácii som rok ležala v posteli. Našťastie, postaral sa o mňa aj o deti. Keď videl, že mi je lepšie, opäť začal kolotoč chlastačiek. Zase dlhy, zase sme museli predať strechu nad hlavou a kúpiť niečo lacnejšie. Tu mi začala nadávať, že som nula, nemožná, nič neznamenám a nech idem zarábať, keď chcem peniaze. Ja som však kvôli zdraviu bola v invalidnom dôchodku a zamestnať sa, hoci som veľmi chcela, sa nedalo. Prestal si ma všímať ako ženu, chodil domov nadránom a budil deti, že keď nespí on, nesmie spať nikto, ponižoval nás, vyhrážal sa... Hoci mal dobrý plat, zase prestal platiť nájomné. Bolo to ako nekonečný kolotoč. S platením šekov mi pomáhal jeho brat a neskôr aj dcérka. Predala som všetko zlato, zadĺžila sa nebankovkám a spustila tak nekonečný kolobeh dlhov na vyplatenie dlhov. Založili sme aj dom, dokonca chcel svoje dlhy prepísať na dcéru! Už som vážne uvažovala nad rozvodom, no on sa vyhrážal, že z nás spraví bezdomovcov.

Bíjal ma, týral psychicky mňa i deti. Syn sa z toho celého psychicky zrútil a je z neho schizofrenik. Zverila som sa istému právnikovi, ktorý mi kázal okamžite sa rozviesť, no ja som to nedokázala. Odpustila som mu, dala som mu poslednú šancu, aby sa zmenil. Pohltili ma hnev, prázdnota a bolesť, že vlastný manžel vzal domov deťom, pretože opäť všetko prepil a my sme už naozaj zostali bez domova, nasťahovaní k mojim rodičom. Prenajali sme si byt a on zabudol, ako ma prosil o odpustenie. Ponížil ma najhorším možným spôsobom, keď mi povedal, že ho už nezaujímam ako žena, lebo som úbohá, chorá chudera a on žil so mnou len preto, lebo som vždy vedela zohnať peniaze. Raz mi jeho kolega povedal, že ho videli s kolegyňou...

Odvšadiaľ som počúvala, aby som sa rozviedla, netráp sa, ničíš si zdravie. Pozbierala som teda sily a podala žiadosť o rozvod. Uvedomujem si, že to bolo neskoro. Moje deti nikdy nepoznali, čo je to bezpečie domova, doplatili na to zdravím a ja tiež. Kvôli slepej láske k mužovi, ktorý si ju nezaslúžil, som zničila tri životy. Dúfam len, že môj príbeh dá ženám v podobnej situácii silu nájsť odvahu neuveriť nekonečným sľubom a a vzoprieť sa, aj keď to spočiatku bolí, no určite oveľa menej, ako keď si potom uvedomíte, že ste svojim konaním a otáľaním pokazili život nielen sebe, ale aj svojim deťom.

Smutná spoveď čitateľky Lesku: Manžel nám zničil život

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Smutná spoveď čitateľky Lesku: Manžel nám zničil život

Súvisiace články

Skutočný príbeh: Môj brat nás zachránil aj po svojej smrti

Skutočný príbeh: Sokyňa v láske sa stala mojou kamarátkou

Neverila by som, že ma môj veriaci manžel bude podvádzať

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás