Pani Soňa žije s partnerom oddelene prakticky od začiatku vzťahu. „Poznáme sa od strednej školy a už jeho prvá robota bola turnusová. Pracoval v Česku, týždeň v robote, týždeň doma. Obaja sme si na to zvykli. Prvou skúškou nášho vzťahu bolo, keď som odišla do Anglicka na štyri mesiace. Telefonovali sme si každý deň, a tak sme to zvládli. Peniaze našetrené v Anglicku sme však minuli na svadbu, navyše môj manžel mal ešte dlhy, a tak sme žili od výplaty k výplate,“ opisuje Soňa.

Soňa žije s partnerom oddelene prakticky od začiatku vzťahu.
Soňa žije s partnerom oddelene prakticky od začiatku vzťahu.
Zdroj: Shutterstock

 Komunikovali cez Skype

„Pomaly sme začali uvažovať o vlastnom bývaní, ale už vybavenie pozemku nás neskutočne finančne vyšťavilo. Keď dostal ponuku práce v Belgicku, bolo pre nás ťažké rozhodnúť sa. Deti mali štyri a dva roky, vedeli sme, že budeme spolu ešte menej. Ponuku prijal. Väčšinou bol v robote mesiac a týždeň doma. Fungovali sme cez Skype. Keď prišiel domov, bolo treba robiť okolo domu, a tak sme ho videli až večer alebo vôbec... Po rokoch, keď sme si ako-tak finančne prilepšili, vrátil sa na Slovensko,“ vysvetľuje, ako sa to vyvinulo.

Na Slovensku už nechcel pracovať

„Prácu si našiel hneď. No po prvej výplate sme nevedeli, či sa máme smiať alebo plakať,“ spomína Soňa, aký ťažký bol návrat na slovenské pomery. „Dúfali sme, že sa to po čase zmení. Lenže v práci bol od rána do večera. Takto sme vydržali rok. Navyše sme museli siahnuť po svojich úsporách.“ Keď sa jej manželovi opäť naskytla príležitosť ísť pracovať do zahraničia, nerozmýšľal. „Nebola som nadšená, chodila som do práce, nosila deti do školy, popri tom domácnosť... No vedela som, že takto to bude lepšie. Nemusíme sa báť v deň výplaty, koľko peňazí príde na účet,“ konštatuje.

Keď sa jej manželovi opäť naskytla príležitosť ísť pracovať do zahraničia, nerozmýšľal.
Keď sa jej manželovi opäť naskytla príležitosť ísť pracovať do zahraničia, nerozmýšľal.
Zdroj: Shutterstock

Trpia hlavne deti

„Konečne sme po jedenástich rokoch začali stavať dom, ale je to veľmi náročné. Manžel nám veľmi chýba. Chvíľu sme aj uvažovali, že by sme sa k nemu presťahovali do Belgicka, ale náklady na život tam pre nás neboli prijateľné,“ vysvetľuje dôvody, prečo neodišla zo Slovenska celá rodina.

„Skutočnosť, že muži húfne odchádzajú do zahraničia, je kritická hlavne pre naše rodiny, najviac trpia deti. Synovi otec veľmi chýba. Manžel si uvedomuje, že peniaze nie sú všetko, a trápi ho, že nevidí deti každý deň. Mali sme dohodu, že keď postavíme dom, tak sa vráti. No stále máme úver a uvedomujem si, že bez finančných úspor by to bolo pre nás riskantné. Náš vzťah prešiel veľkými skúškami, no stále sme si blízki, dôverujeme si a máme sa radi. Neviem, čo bude ďalej, zatiaľ to zostáva takto.“

Manžel si uvedomuje, že peniaze nie sú všetko, a trápi ho, že nevidí deti každý deň.
Manžel si uvedomuje, že peniaze nie sú všetko, a trápi ho, že nevidí deti každý deň.
Zdroj: Shutterstock