Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.

Soňa Andrisíková

Mama dnes už 27-ročného Mateja vraví, že tehotenstvo bolo bezproblémové a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa jej syn mal narodiť postihnutý. „Pravidelne som absolvovala všetky prehliadky v poradni a nasledovala pokyny lekárky,“ vraví a pokračuje, že problém nastal na začiatku deviateho mesiaca, keď dostala trombózu. „Nikdy som nemala väčšiu váhu, ale v tehotenstve som mala štrnásť kíl navyše a pred pôrodom sa to odrazilo na cievach.“ Jej lekárka ju teda poslala ležať do nemocnice, kde bola pod dozorom až do pôrodu. „Nasadili liečbu, ktorá negatívne ovplyvnila môjho syna a jeho zdravotný stav. Po dvoch týždňoch strávených v nemocnici som tam spontánne porodila, ale pri pôrode sa môj syn napil plodovej vody a nedýchal.“ Matejko bol prvých 15 minút kriesený. Mal dobrú váhu 2 900 gramov, ale pre to, čo sa stalo, bol nútený ísť do inkubátora. „Narodil sa v nedeľu a v stredu ráno ho zo Starej Ľubovne prevážali do Popradu na detskú jisku. Medzitým sa jeho stav tak skomplikoval, že mu začala rásť hlavička, dostal hydrocefalus, nastalo krvácanie do mozgu,“ spomína jeho mama Marianna.

Dôverovala lekárom Pani Kovalčíková konštatuje, že vtedy bola mladá mamička, ktorá dôverovala lekárom. „Dnes to vidím tak, že ho mali hneď previezť do nemocnice, kde boli na takúto situáciu pripravení a to okamžite a nie tri dni po narodení,“ vraví. Jej syn bol na nedonoseneckom oddelení JIS prvé tri týždne, kde bol aj v inkubátore. Ďalšie tri už mimo neho, keď s ním začali cvičiť aj Vojtovu metódu. „Vtedy som ho ešte dojčila a vydržala som aj po prepustení domov necelé tri mesiace. Bolo to veľmi ťažké dojčiť dieťa, ktorému bola diagnostikovaná detská mozgová obrna, hypotonický syndróm, jeho svalstvo bolo ochabnuté a to nielen vonkajšie, ale aj hladké, vnútorné. Teda problém bol prehĺtanie, trávenie, peristaltika čriev, bolo potrebné odhlieňovať pľúca a priedušky.“ Pani Marianna spomína, že keď ich prepustili z popradskej nemocnice po šiestich týždňoch, zaškolili ju do základných cvikov Vojtovej metódy, ktorú s Matejom cvičila do jeho šiestich rokov.

Potrebovali sa socializovať Neskôr začali navštevovať rehabilitačné pobyty v Martine, na ktoré chodili pravidelne raz do roka. „Stretla som sa tam s mamičkami, ktoré mali podobné osudy. Vtedy totiž nebol internet a informovanosť na takej úrovni ako dnes. Presne si pamätám, ako som si tam kúpila zošit a pero a s otvorenými ústami počúvala, čo mi vraveli. Všetko som si zapisovala – rady a pokyny, čo treba vybaviť, a aké sú ďalšie možnosti. Tieto pobyty mi pomáhali aj lepšie psychicky zvládať celú túto situáciu,“ vraví statočná mama, ktorá dopĺňa, že tam boli poskytované aj sedenia so psychologičkou. „To bola úžasná žena, ktorá mi dala mnoho do života. Veľmi mi pomohla s tým, ako zvládať celú situáciu, ako zvládať ten prvý kontakt s ľuďmi, teda reakcie okolia na to, že mám postihnuté dieťa.“

Veková hranica Od začiatku však so synom bojovali s infekciami, so zápalom pľúc a priedušiek. S tým im pomáhala ich pani doktorka z detskej obvodnej ambulancie a lekári z detského oddelenia v Starej Ľubovni. Tam však boli možnosti liečby obmedzené a poslali pani Kovalčíkovú s jej synom na pobyt do Dolného Smokovca. „Matejovi tam urobili vyšetrenia a nasadili liečbu, ktorá mu skvalitnila možnosti a pomohla v oblasti dýchania aj trávenia. Mali tam na to možnosti i vybavenie. Dajú sa tam však absolvovať pobyty iba do devätnástich rokov, ale môj syn je špecifický prípad.Pán primár nám poradil, ako si vybaviť výnimku cez zdravotnú poisťovňu,“ vysvetľuje Matejova mama. „Pre mňa je to veľký prínos i v tom, že môj syn to tam pozná. Keď mal Matej osemnásť, museli sme opustiť niektoré detské ambulancie, a to bolo veľmi náročné.“ Objasňuje, že noví lekári nepoznajú jeho zdravotný stav, a tak vždy musela odznova vysvetľovať, o čo všetko v jeho prípade ide a to bolo náročné. Na pohotovosti sa stáva, že natrafia na lekárov, ktorí nemajú skúsenosti s postihnutými a boja sa.

Je veľmi vďačný Matej je chlapec, ktorý síce má zdravotné postihnutie, ale jeho mama vraví, že k človeku si vie nájsť vzťah. „Pamätá si ľudí aj po nejakom čase, pána primára aj lekárky, ale radšej má ženy. Celkovo reaguje lepšie na ľudí, ktorých pozná. Ale našťastie je taký, že zvláda aj nové prostredie, hoci je z neho prekvapený, ale my mu vtedy vysvetľujeme, kde je a čo sa ide robiť.“ Pani Marianna syna opisuje ako milého chlapca, ktorého lásku a dôveru si treba získať. „Keď sa mu človek venuje a robí s ním veci, ktoré ma rád, napríklad priateľ mu vyhráva na píšťalke, búchame po tamburíne, spievame, vtedy emočne stúpne a vie veľmi vyjadriť radosť a najmä vďačnosť,“ dodáva s úsmevom.

Potrebuje liečenie Matej potrebuje najmä rehabilitácie. Jeho mama s priateľom ho vozia cvičiť k terapeutom do Popradu aj do Starej Ľubovne do rehabilitačných centier, lenže tieto úkony neprepláca zdravotná poisťovňa. „Je to metóda therasuit, ktorá sa cvičí v špeciálnych klietkach so závažiami a pre klientov sa robia cviky na posilnenie svalstva i spevnenie celého tela. Tieto rehabilitácie pomáhajú Matejovi, aby neostal vo svojom stave ležiacim, udržiavajú ho v lepšej kondícii, aby mohol žiť kvalitnejší život. O tom je aj gro pomoci pre Mateja, vyzbierať peniažky na rehabilitácie, ktoré mu pomáhajú.Matejovi prospievajú aj kúpele a procedúry v Červenom kláštore, no narazili na problém pri ich preplácaní poisťovňou. „I preto sme si založili občianske združenie, kde sme zbierali peniažky od darcov dvoch percent, aby sme mohli financovať kúpele synovi sami.“

Drahé ako auto Z OZ Matejovi platia aj hygienické pomôcky. „Plienok preplatených poisťovňou máme len určitý počet, ale to nestačí ani na jeden mesiac. Treba aj špeciálne prípravky, masti, gély, ortopedickú obuv a mnohé iné veci, ktoré financujeme cez OZ,“ vysvetľuje Marianna a dodáva, že jej syn potreboval aj vozík. „Zdravotná poistovňa hradí len ten základný, ak chcete polohovateľný, ktorý je vhodný do terénu, alebo variabilnejší, stojí to strašné peniaze, za také by ste si kúpili ojazdené auto.“ Vraví, že vďaka dobrým ľuďom, ktorí prispeli cez OZ, Matejovi vozík kúpili. „Mali sme šťastie na ľudí. Dvakrát nám usporadúvali pre syna charitatívny koncert, ľudia nám posielali peniažky na účet, aby sme si mohli veci pokryť a aby sme to dôstojne zvládli a ja som za to strašne vďačná,“ hovorí dojato. Podľa nej sú výhodou v súčasnosti sociálne siete a rôzne skupiny, kde si mamy vymieňajú skúsenosti, zdravotné pomôcky, lieky i informácie o lekároch.

Dá sa to zvládnuť Skúsenosť, ktorú pani Kovalčíková má, je, že ľudia majú tendenciu vidieť často to, že dostanete financie, ale, ako sama vraví, nikdy by si s vami naozaj nevymenili situáciu. „Kto by sa chcel do konca života pozerať na dieťa, ktoré má doživotný postih, ktoré je vo všetkom odkázané na druhého, musí byť kŕmené, prezliekané, prebaľované a stále pod dozorom. Matej má ťažké epileptické záchvaty, musíme byť stále ostražití,“ vysvetľuje a dodáva, že aj ona prešla vlastnou životnou cestou až sem. „To, čo sa stalo môjmu synovi, a aj mne, v súčasnosti nevnímam ako trest. Nebolo to vždy tak, ale dnes cez nás ukazujeme aj druhým ľuďom, že sa dá zvládnuť všetko v živote. Aj ťažká situácia, len to nedokážeme sami, treba pomoc dobrých ľudí. Nezvládneme to naraz, iba postupne, ale netreba sa zľaknúť. Nechcem byť martýrom, skôr nech je môj život príkladom, že sa to dá. Netreba utekať od problémov, ale popasovať sa s nimi, koľko vládzeme, a keď nevládzeme, treba poprosiť o pomoc druhých. I toto som sa musela naučiť, prijímať pomoc od druhých. Moje osobné presvedčenie je, že nech je problém akokoľvek veľký, keď je pomoc, je to fajn,“ vyjadruje peknú myšlienku na záver.

Miroslav „Čviro“ Vrábeľ je predseda OZ Kultúra so srdcom a poslanec Mestského zastupiteľstva v Starej Ľubovni. Tento rok sa pod jeho záštitou konal už deviaty benefičný koncert a tretí ročník na doskách Divadla Jonáša Záborského v Prešove. V hlave mu skrsla myšlienka spojiť 14 osobností, bežných občanov aj študentov zo Starej Ľubovne, ktorí stvárňujú dvanásť osobností z histórie, filmu či iných sfér na stránkach kalendára DOBRÉ SRDCE. Výťažok bude venovaný dvanástim rodinám a ich deťom so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú tiež súčasťou kalendára. Jeho cena je 15 eur. Dostať ho môžete po celom Slovensku cez Občianske združenie Kultúra so srdcom (telefonický kontakt: 0908 560 254).

<a rel="noopener" href="https://casprezeny.pluska.sk/gal/ludia-a-pribehy/uff-okrem-zdravotne-znevyhodneneho-syna-musela-popasovat-aj-vlastnym-onko-ochorenim" target="_blank">Foto k článku TU</a>

Uff, Okrem zdravotne znevýhodneného syna sa musela popasovať aj s vlastným onko ochorením…

Soňa Andrisíková

Autor článku

Soňa Andrisíková

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Uff, Okrem zdravotne znevýhodneného syna sa musela popasovať aj s vlastným onko ochorením…

Soňa Andrisíková

Súvisiace články

Lea bola po desiatich dňoch obletovania Mehmetom taká zamilovaná, že by urobila čokoľvek…

Ostali jej len oči pre plač: Danu obral o peniaze „americký vojak“! Prečo mu tak slepo verila?

HRÔZA: Laura sa presťahovala do bytu, kde sa diali čudné veci! BOŽE, niekto sa tam vraj OBESIL!

Autor článku

Soňa Andrisíková

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás