Každá z nás má svoje sny a plány. Predstavujeme si, ako by náš život mohol vyzerať a akým smerom by sa mal uberať. Niekedy si vysnívame niečo, čo bytostne túžime naplniť, ale roky sa nám to nedarí. Snažíme sa, skúšame, tápeme... A potom, keď už pomaly sen začína zapadať prachom a prestaneme tlačiť na pílu, sa to akoby zázrakom stane. Podelili ste sa s nami o svoje sny, ktoré sa vám splnili až po dlhom čase. Na vlastnej koži ste zistili, že naozaj platí staré ošúchané a možno aj nenávidené „trpezlivosť ruže prináša“. Toto všetko priniesla trpezlivosť vám.

Alica: Nedúfala som, že sa stanem mamou

Keď som mala sedem rokov, diagnostikovali mi Crohnovu chorobu. Trpela som intenzívnymi bolesťami brucha a neustále som musela chodiť na toaletu. Nasledovali roky neistoty a premýšľania, či sa to niekedy dá vyliečiť. Roky pokusov a omylov s liekmi, diétami. Znamenalo to aj to, že som netušila, či sa niekedy stanem matkou.

Pre chorobu nedúfala, že sa stane mamou.
Pre chorobu nedúfala, že sa stane mamou.
Zdroj: shutterstock

Po prvotnom šoku prišla radosť
S manželom sme sa rozprávali o založení rodiny, no ako som mohla mať dieťa, keď som nezvládala ani seba a svoj zdravotný stav? O dieťatko sme sa preto nepokúšali, aj keď som po ňom roky túžila v srdci a miliónkrát si predstavovala, aké by bolo túliť sa k vlastnému bábätku. No keď som mala 36 rokov, v jeden deň som pocítila zvláštnu bolesť v prsiach. Boli zväčšené a prehnane citlivé na dotyk. Cítila som sa divne. Keď čudné pocity neustávali, spravila som si tehotenský test. Bol pozitívny a ja som po prvotnom šoku prežívala čistú radosť. Zrazu sa všetky obavy o moje zdravie vyparili a vedela som, že to zvládnem. Netúžila som po ničom inom!

Bola som pokojná a plná nádeje
Keď ubehlo prvých 12 týždňov tehotenstva bez príznakov mojej choroby, lekári verili, že to tak bude až do konca. Všetko šlo perfektne, no potom sa opäť vrátili symptómy, ktorými som trpela celý život. Niečo sa však zmenilo. Tentoraz som bola pokojná a plná nádeje. Nestresovala som z toho, čo sa možno prihodí. Každý deň som sa sústredila na starostlivosť o seba a toho malého človiečika vo mne. Minulý rok v júni sa nám narodilo zdravé dievčatko. Splnil sa mi tak sen, o ktorom som si myslela, že ostane v kategórii nesplnené.

Regína: Vysnívaný domček na vidieku

Väčšiu časť života sme prežili v meste – v panelákovom trojizbovom byte. Keď boli dcéry malé, stále sme si hovorili, aké by bolo skvelé mať dom so záhradou. Keď mi pílili uši, že chcú psa, vravela som im, že až vtedy, keď budeme bývať v dome. Dcéry rástli, dospievali, mali v meste školy, krúžky a my sme sa napokon vzdali sna o domčeku.

Svoj sen si splnili, až keď deti vyrástli.
Svoj sen si splnili, až keď deti vyrástli.
Zdroj: shutterstock

Presvedčil nás aj koronavírus
Staršia dcéra odišla študovať do zahraničia a mladšiu máme doma, tiež študuje na vysokej. Aj keď sú už dievčatá veľké a čochvíľa vyletia z hniezda, mne s manželom sa ten sen o dome na vidieku zase vrátil. Máme veľa známych, ktorí nás v lete pozývajú na grilovačky, a stále si hovoríme, aké je úžasné mať vlastnú záhradku, kam vyjdete hoc aj v pyžame a kde máte kúsok svojho sveta, prírody a pokoja. Potom prišiel koronavírus a ešte viac nás presvedčil, že mať vlastný pozemok môže byť na nezaplatenie. A keď sme začali tento svoj sen po rokoch znova oživovať a vracať sa k nemu, oslovila nás známa z jednej dedinky, že vedľa nich predávajú susedia domček za dobrú cenu.

Bude aj pes
Boli sme sa tam pozrieť a okamžite nás očaril. Aj keď je starší a bude s ním veľa práce, išli sme do toho a už sme zložili zálohu. Povedali sme si, že to bude náš projekt „na staré kolená“. Už teraz vidím, ako zbieram paradajky priamo z kríka a pijem ráno kávu na terase. A možno bude aj ten pes. Ale to skôr už pre vnúčatká.

Ľubica: Po rokoch som našla toho pravého

Nie som na to pyšná, ale mám za sebou jedno stroskotané manželstvo a zopár nevydarených vzťahov. Dcéra vyrastala prvých šesť rokov života s otcom, potom sme sa rozviedli a ostatné roky musela znášať mojich nových partnerov, ktorých som jej zakaždým s nádejou predstavila. Po pár mesiacoch sme sa obe zhodli, že je to ďalší idiot. Vždy som si ponadávala a o pár týždňov sa bezhlavo vrhla do ďalšieho vzťahu.

Keď prestala hľadať toho pravého, tak prišiel sám.
Keď prestala hľadať toho pravého, tak prišiel sám.
Zdroj: shutterstock

Všetci boli rovnakí
Keď sa to takto zopakovalo asi trikrát, začala som si uvedomovať, že všetci muži, s ktorými som bola, sa v istých vlastnostiach na seba podobali – boli sebeckí, čakali, že sa im podriadim a budem im slúžkou, správali sa ku mne bez úcty a bez rešpektu. Keď som si prečítala článok istej psychologičky o tom, ako sa nemá vybíjať klin klinom a ísť zo vzťahu do vzťahu, našla som v tom seba. Dopriala som si poriadne dlhú pauzu, venovala sa najmä dcére, sebe a tomu, čo mi robilo radosť. Naučila som sa byť sama so sebou a bolo mi dobre. Mužov som vôbec nevyhľadávala, roky som bola sama a bolo mi na počudovanie lepšie ako kedykoľvek predtým, keď som musela riešiť všetky tie vzťahové turbulencie. Prestala som sa báť byť aj sama.

Oplatilo sa počkať
Už som vôbec neverila ani nedúfala, že ma ešte niekto môže očariť, ale stalo sa. Aj keď som nehľadala, našla som. Spoznala som sa s Robom, ktorý ma na prvý pohľad ničím nezaujal, ale po mesiacoch spoznávania si ma absolútne získal. Svojou pozornosťou, trpezlivosťou, láskavosťou. Bol pravý opak mužov, s ktorými som mala vzťah v minulosti. Navaril mi večeru, spravil nákup, volával, aby sa uistil, ako sa mám. Zaujímal sa o to, čo mi robí radosť a po čom túžim. Počúval ma a povzbudzoval. Dnes sme spolu už tri roky a dovolím si tvrdiť, že na tohto pána sa oplatilo počkať. Ale to som najprv musela dať do poriadku seba.

Sú zmyslom života

Radoslava Eštočinová,
Radoslava Eštočinová,
Zdroj: archív

Radí Radoslava Eštočinová, životná koučka 

Prečo je dobré mať sny a prečo treba mať trpezlivosť pri ich napĺňaní?
Sny sú zmyslom nášho žitia, poháňajú nás vpred. Hľadajte riešenia, rušte všetky bariéry strachu a učte sa dôvere. Dôvere v život a v seba, vo svoje schopnosti a talenty, ktoré máte. Život je tu pre vás napriek prekážkam. Cesta za snami nás učí tieto prekážky prekonávať, aby sme boli lepšími, krajšími a milšími. Voči sebe aj voči okoliu.

Pocity obete
Často sa strácame v pocitoch obete, že to, čo chceme, nemáme. Neustále sa porovnávame a strácame tak vlastnú silu. Strácame svoj drahocenný čas aj vlastnú energiu. Skúste sa teraz sústrediť na to, čo hľadáte a čo naozaj v živote chcete. Po čom vaše srdce volá a ktoré túžby potrebujete naplniť? Chcete viac lásky, radosti či múdrosti? Možno to nie sú peniaze, ale pocity hojnosti a slobody byť vždy sama sebou. Možno to nie je dom, ale pocity domova a pokoja. Možno to nie sú šaty, ale pocity obdivu a lásky.

Nikdy nie je neskoro
Obklopte sa ľuďmi, ktorí vám dôverujú a tlieskajú, aj keď sa svet naokolo mračí. Aj keď nevidíte slnko cez mraky. Keď začne pršať, tak nezastavujte. Pokračujte a choďte stále vpred, až kým uvidíte svet tak, ako ho chcete vidieť vy. Nikdy nie je neskoro, aby ste vykročili v ústrety svojim neuskutočneným snom. Kým žijete a dýchate, stále máte šancu hľadať svoj kľúč. Vkročte do neznáma, nevzdávajte sa a nezablúďte. Využite ten čas a žite svoj život naplno. Aj keď to malé dievčatko už vyrástlo, ono vo vás stále je. Vaša duša je stále jej, ale kde sú jej neuskutočnené sny? Hľadajte to, čo milovala, to je svetlo vašich dní. Na konci je radosť a sloboda, ktorú vám nedaruje nik iný.

Napísali ste nám na Facebooku

Emília: Celý život som túžila precestovať krajiny východnej Ázie. Ale buď neboli peniaze, čas, alebo nebolo s kým. Na šesťdesiatku ma deti prekvapili úžasným darčekom a venovali mi poznávací zájazd nabitý zážitkami. Neverila som, že vo svojom veku uvidím taký kus sveta. Bolo to nezabudnuteľné.

Frederika: Ako dieťa som milovala kone a túžila som na nich jazdiť, ale nemali sme na to peniaze ani žiaden žrebčín nablízku. Kurz jazdenia na koni som si spravila takmer ako 40-ročná a teraz chodievam s deťmi jazdiť pravidelne. Splnila som si sen z detstva.