V našom treťom europríbehu slovenskej domácnosti vám  predstavíme manželov Mariku a Vladimíra Hanovcov, dôchodcovský pár. Obaja sa už blížia k sedemdesiatke, ale napriek svojmu veku nás prekvapili nevídanou aktivitou a modernými názormi. Harmonická dvojica nám potvrdila staré známe, že tajomstvo dobrého vzťahu spočíva vo vzájomnej tolerancii a tak nečudo, že sa to v tejto domácnosti len tak hmýri všakovakou aktivitou. Pán Vladimír sa dlhé roky venuje fotografovaniu, turistike, športu a dodnes najmä volejbalu, ktorý dokonca aktívne hrával. Pani Marika bola kedysi aktívnou atlétkou, zakladala v Nitre psí útulok a aj teraz sa venuje opusteným psíkom a dokonca sa stará o policajné šteniatka. Toto všetko stíhali a stíhajú napriek tomu, že spolu vychovali dvoch synov a zároveň sa venovali svojim kariéram a, samozrejme, sa venujú svojim dvom vnučkám.Spomienky"Pochádzam z dediny zo šiestich súrodencov, otec bol roľník. Tam bolo treba pracovať a pomáhať, tam sme získali vzťah k práci, už ako sedemročný som vedel kosiť a naučil sa zodpovednosti. Od malička som športoval, ale keďže sme boli evanjelická rodina, v nedeľu sme športovať nemohli. Hrával som hokej divíziu, a tak si nakoniec rodičia museli na nedeľňajšie turnaje zvyknúť," spomína pán Vladimír, ktorý zostal verný športu, volejbalu. "Pochádzam zo stredného Slovenska z Ozdína. Práve tam som sa ocitol po škole na umiestenku ako agronóm. Ale bol som mladý, tak som musel ísť na vojnu. Rodičom som nemohol byť na obtiaž, preto som robil hocičo, napríklad pásol kravy. Zarobil som za deň viac než otec, ktorý robil s koňmi," smeje sa nad spomienkami. "Vtedy prišiel za mnou predseda strany, či nechcem robiť ekonóma. Trocha som mal obavy, ale zvládol som to. Diaľkovo som začal chodiť do školy, mal som zamestnanie, športoval som. V treťom ročníku sa stal zo mňa riadny denný študent a už som sa venoval len volejbalu a škole. Hrali sme v najvyššej súťaži. Tu v Nitre som sa zoznámil s manželkou atlétkou, bola učiteľka. Zobrali sme sa, a keď sa mi neušla žiadna umiestenka, zostali sme v Nitre. Až do dôchodku som pracoval na Vysokej škole poľnohospodárskej ako vedecko-výskumný pracovník." Benzín za dve korunyAko sa vtedy žilo? "Ja som mal tisíc dvesto korún mesačne, manželka tisíc štyristo. Obaja vysokoškoláci, s jedným dieťaťom," opisujú nám svoje začiatky manželia Hanovci. "Prvé tri roky sme žili u rodičov a všetko, čo tu vidíte, sme si kúpili na pôžičku," dodáva pani Marika. Dnes sa už len smeje pri spomienke na časy, keď sa všetko doslova zháňalo po známosti. "Ešte aj tielka pre deti, čo stáli štyri koruny, som kupovala pod pultom s bonboniérou ako prezentom. A červenú deku larisu, za ktorou sme sa vtedy šli všetky ženy zblázniť, som zháňala podobne. Na všetko boli potrebné známosti. Teraz sa z toho smejeme a je to skoro neuveriteľné," prezrádza pani Hanová. "Problémy boli aj s ovocím a mäsom. Pred Vianocami sa stávalo v radoch už o polnoci, aby sa nám niečo ušlo," dodáva zasa pán Vladimír. <br><br>"Našťastie nás podporovali rodičia, robili sa zabíjačky, takže sa nám ušli klobásky, jaternice, slanina, masť či šunka. Ako mladí manželia sme dostali tento byt, na vinkuláciu sme získali peniaze z predaja manželovej motorky, na ktorej sme sa dovtedy radi vyvážali po okolí. Mimochodom, liter benzínu stál  len dve koruny!"Obaja manželia sa však zhodujú, že súčasnosť sa s minulosťou porovnávať nedá. "Naši chlapci denne vypili dva-tri litre mlieka, veď liter stále dve koruny. Ľudia si neuvedomovali, že sa na tieto ceny doplácalo, veď bolo nereálne, aby sa za dve koruny vyrobilo mlieko. Ale systém tak fungoval. Do roku 1989 sa ceny nezvyšovali, ešte sa nedalo, ale po revolúcii sa to všetko spustilo," spomínajú.<br><br>"Pamätám sa na rok 1953, keď bola zmena meny, škrtali sa nuly. Otec prišiel s plačom domov, že mu ani korunu nevymenili, lebo ho vyhlásili sa dedinského boháča. Fungoval lístkový systém, to je už ťažké si len predstaviť. Všetko, čo sa doma dochovalo, muselo sa odovzdávať, inak hrozilo vysťahovanie do pohraničia," spomína na detstvo pán Vladimír. Uvedomoval si, že sa niečo stalo so slovenskou menou? "Vtedy som bol iba mladý chlapec, ale pamätám sa, ako som tesne po tejto zmene našiel v Málinci na autobusovej zastávke dvadsaťhaliernik. Tešil som sa, prišiel som domov a spýtal sa mamy: Čo si za to  kúpim? A ona že nič," smeje sa nad spomienkami a jeho manželka dodáva:"Naša mladosť, to bolo obdobie poslušnosti. Nikto nás netrestal ani nezatváral, a predsa sme všetko robili bez protestu, samozrejme. Dnes by tak mladí ľudia žiť nemohli, našťastie sa časy zmenili." Príchod eura? Toho sa Hanovci neboja. "Nikdy sme nerúbali vysoko, stačilo nám to, čo máme. O domácnosť sa stará manžel, zabezpečuje nákupy, ja sa zasa starám o psíky a už veľa neminieme," hovorí pani Marika. "Nežijeme síce ako švajčiarski dôchodcovia, ale manžel napríklad pravidelne chodieva do Tatier na túry." "Strach nemáme ani zo zdražovania, všetko totiž vyrieši konkurencia. Na príchod eura sa tešíme, sme naň pripravení," dodal pán Vladimír.

Aktívny dôchodok

ncpz

Nový čas pre ženy

Móda a krása

Rubrika

Kvízy

Zdravá a štíhla

Celebrity

Ľudia a príbehy

Sex a vzťahy

Voľný čas

Astro

Video

Pluska.sk

Aktívny dôchodok

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás