Helena Vondráčková: Život po päťdesiatke je úžasný!

Nedávno ste oslávili neuveriteľné40. výročie svojej hudobnejkariéry. Na ktorý okamih spomínatenajradšej?
H.V.: Každé obdobie malo svojekúzlo. V dobrom spomínamna všetky projekty, na ktorýchsom sa podieľala. Jediné, na čoby som radšej zabudla, je rok1968, keď musela skončiť našakapela Golden Kids. Boli smeuž naštartovaní a chystali smesa naskočiť na vlak svetovejpop-music, ale politická situácianám to znemožnila.

Za tých 40 rokov ste získalilen jedného Zlatého slávika. Nieje vám to ľúto?
H.V.: Ani nie. Zlatý slávik jevzácny úkaz a tak si to zrejmepriali diváci. Teší ma však, žemi už doma lieta 27 slávikovrôznych farieb. Je úžasné, žesom za ten celý čas nikdy nevypadlaz trojice najobľúbenejšíchspevákov a stále sa držímna prvých priečkach. Niektomôže mať doma päť najväčšíchocenení, ale dnes ho už nikdeneuvidíte.

Najväčšia popularita k vámprišla v zrelom veku – to sa naozajpodarí len málokomu. Čomuza to vďačíte?
H.V.: Podľa mňa je na prvommieste láska k tomu, čo robíte.Potom nasleduje pracovitosťa usilovnosť a do treticesi treba vedieť vybrať správnytím ľudí, ktorí vám pomôžu.Netreba však zabudnúť ani naistú dávku šťastia: niekedy samôže človek akokoľvek snažiť,ale jednoducho sa mu nedarí.Avšak nado mnou celý čas svietilašťastná hviezda.

Nedávno ste si na jeden deňvyskúšali prácu šéfredaktorkydenníka AHA! Nepomýšľate terazna zmenu zamestnania?
H.V.: Nie. Bola to len jednorazovázáležitosť. Hoci sa mi to celkompáčilo, oveľa viac ma bavíspievať. Nie som totiž človekstvorený pre kanceláriu a neradariadim ľudí – najradšej riadimsama seba. Išla som do tohohlavne preto, aby som dokázala,že aj bulvár sa dá robiť korektnýmspôsobom. Podarilosa nám to: naše noviny nebolinudné, ľudia sa na nich pobavilia dostali pritom pravdivé,overené informácie.

Na jeseň plánujete vydaťnový album a potom vás čakáturné po Slovensku. Je pravda,že vaše vystúpenia budú v štýletalkshow?
H.V.: Áno. Budem mať 20 vystúpení,na ktorých budemnielen spievať, ale aj odpovedaťna divácke otázky, ktoré môžunapísať na papieriky a poslaťna scénu. Moderátorom budeŠtefan Skrúcaný, s ktorým sispolu aj zaspievame. Sedempodobných koncertov sme užna Slovensku absolvovali najar a mali obrovský úspech, dokoncasme vypredali dve športovéhaly!

Slováci si vás mohli vychutnaťi vďaka muzikálu Hello,Dolly!. Vraj ide o vašu životnúúlohu.
H.V.: Je to tak. Hrala som užvo filmoch a v muzikáloch, alezväčša som v nich len spievala.Dolly je naozaj veľká úlohaa musím sa priznať, že boloveľmi ťažké naučiť sa toľkotextu. A navyše, mala somstvárniť energickú živelnú ženu,ktorá rada organizuje vecia tiež veľmi rýchlo rozpráva.Na začiatku som mala vážneobavy, či to zvládnem, ale napokonsom bola veľmi spokojná.Dostala som totiž veľa dobrýchohlasov – nielen od divákov,ale tiež od kritikov a kolegov.

Dolly vo vašom podaní rozprávapo česky, kým ostatní hercipo slovensky. Nevznikali pre tonedorozumenia?
H.V.: Nie, práve naopak. Vďakatomu vzniklo veľa krásnychmomentov, ktoré dávajú predstaveniuiskru. Milan Lasica jenaozaj výborný režisér. Využiltúto jazykovú odlišnosť a vymyslelniekoľko vtipných situácií,pri ktorých idú ľudia puknúťod smiechu.

V čom sa na vás Dolly podobá?
H.V.: Mám rada ľudí a tiež ichobčas dávam dokopy. Ake razsa mi to príliš nevydarilo, taksom si povedala, že sa budemradšej venovať niečomu inému.(smiech)

Nedávno sa však objavili informácie,že vás v tomto muzikáliuž neuvidíme. Je to pravda?
H.V.: Bohužiaľ, zatiaľ to platí.Vznikol problém s preplatenímDPH a napriek tomu, žesme sa ho už od apríla snažilivyriešiť, ohlas sme nenašli.Hoci sme dosiahli dohodu, riaditeľkadivadla Vanda Hrycovánakoniec uprednostnila osobnézáujmy a svoje záväzky vyplývajúcez tejto dohody nesplnila.Začala nás navyše ohováraťv tlači a postupne sme zistiliaj mnohé ďalšie pochybenia.Hoci šanca na dohodu tustále je, obávam sa, že pre prístupriaditeľky Novej scény lenveľmi malá.

Prijali by ste aj ďalšiu pracovnúponuku na Slovensku?
H.V.: Prečo nie? Vždy sa mi turobilo výborne. Po rozdelenísme sa pre Slovákov stali vzácnejšími,takže sa na nás vždytešia. Slovenské publikum jeveľmi spontánne a vie sa zabávaťna rozdiel od Čechov, ktorísú chladnejší. Cítim sa u vásnaozaj ako doma.

Nechcete sa k nám aj presťahovať?
H.V.: To nie. Mám totiž veľmirada svoj dom a záhradu, nechalasom tam už mnoho hodínpráce.

Vaše pesničky rád spieva ajvíťaz slovenskej reality šou VyVolení 2 Erik. Nehneváte sa nasvojich imitátorov?
H.V.: Vôbec nie. Ak to robiadobre, potom je to pre mňačesť.

Váš manžel Martin Michalvás nespúšťa z očí. Robí vám manažéraa sprevádza vás aj počaszahraničných vystúpení...
H.V.: Som rada, že sa o mňa takdobre stará. Práve on zorganizovalmoje slovenské turné.S každým organizátorom sastretol osobne a mnohí z nehoboli úplne nadšení. Prekvapiloich, že z médií mali o ňomcelkom skreslenú predstavu.V Martinovi mám naozaj veľkúoporu a veľmi si to vážim.

Neprekáža mu, že jeho manželkapatrí medzi najžiadanejšieženy v Čechách?
H.V.: Nie, a práve to mi je naňom sympatické. Nežiarli a berieto s rezervou. Martin je človek,ktorý stojí na svojich vlastnýchnohách a nemá žiadnykomplex z toho, že som slávna.Vie, že veľa mužov to nedokáže.

Máte radu pre tých, ktorítúžia po šťastnom vzťahu?
H.V.: Podľa mňa sa musia stretnúťľudia, ktorí k sebe patria,majú spoločné záujmy a vediasi vyhovieť. Partneri bytiež mali chcieť robiť ústupky,byť tolerantní a vážiť si jedendruhého.

Mnohé ženy sa boja toho,čo príde po päťdesiatke. Vy všakprekypujete energiou a každý byvám hádal aspoň o 10 rokov menej.Ako to robíte?
H.V.: Po päťdesiatke totiž neprídenič strašné, práve naopak –je to úžasné! Hlavné je nestrácaťsebavedomie a veriť si. Ženaje v tomto veku zrelšia, máveľa životných skúseností, nemusísa preto ničoho obávať.Dôležité je len, aby bola zdraváa aby sa o seba dobre starala.Inak všetko funguje tak akopredtým.

Ako sa o seba staráte vy?
H.V.: Robím všetko pre to,aby som vyzerala príťažlivo –pre partnera i pre publikum.Chcem, aby na mne stále maličo obdivovať. Nikdy preto nezabúdamna to, že treba jesťstriedmo, cvičiť a neustále savzdelávať.

Vyzeráte rovnako dokonaleaj doma, keď vás nikto nevidí?Je totiž ťažké predstaviť si vásv teplákoch...
H.V.: Prečo? Vyzerám v nichako stará domovníčka.(smiech) Stačí sa prísť niekedypozrieť, keď pracujem nazáhrade. Je to pre mňa tennajlepší relax. Upokojím satam a prestanem myslieť navšetko, len sa hrabem v hlinea kvetinkách.

Viete si predstaviť, že byste niekedy prestali spievať?
H.V.: Tá chvíľa určite raz príde,ale ešte sa na to nechystám.Hlasivky zatiaľ fungujú, telotiež, aj náladu mám dobrú. Alekeď sa to raz stane, určite mito bude ľúto. Uvedomujem sivšak, že všetko musí mať svojkoniec.