Prípady neskoro odhalených ochorení po uštipnutí kliešťom sa objavujú každú sezónu. Dôsledkom môže byť vážne poškodenie nervového a pohybového ústrojenstva, zlyhanie orgánov a dokonca aj smrť. Malý cudzopasník, ktorý patrí medzi roztoče, môže naozaj spôsobiť tragédiu.
Neskáču zo stromov
Bojovať s kliešťami sa dá dvoma spôsobmi. Brániť sa tomu, aby nás kliešť poštípal, a v prípadoch, keď je to možné, predchádzať nákaze očkovaním. Kliešte sú článkonožce, vývojovo sú veľmi podobné pavúkom. Dokážu prežiť takmer v akýchkoľvek klimatických podmienkach, existuje ich 650 druhov. Nositeľmi vážnych ochorení, ktoré kliešte prenášajú, sú mikroorganizmy.
Dnes málokto verí, že kliešte „skáču“ na svoje úbohé obete z korún stromov. Kliešť nemôže na svojho hostiteľa urobiť „nálet“ alebo vyliezť. Namiesto toho naňho striehne. Vylieza na steblá tráv a vyšších bylín, tromi pármi nôh sa pridržiava a štvrtý pár vztýči, roztiahne a otáča ho ako anténu. Reaguje na pachové vnemy i mechanické otrasy, ktoré človek alebo zviera pri pohybe spôsobuje. Keď sa živočích obtrie o rastlinu, na ktorej kliešť čaká, prelezie na hostiteľa a prisaje sa.
Zákerná samička
Rovnako ako pri mnohých „krvilačných“ druhoch hmyzu cicia krv iba samička kliešťa. Navyše dokáže vyprodukovať 2 500 až 4 000 vajíčok. Tie vo všetkých vývojových štádiách zvládnu šesť mesiacov až rok čakať na teplo a vlhko. To spôsobuje sezónnosť ich výskytu a aktivity.
Životný cyklus kliešťa zahŕňa tri štádiá a trvá asi tri roky: larva, nymfa a dospelý jedinec. Larva sa dokáže prisať len na drobné hlodavce, nymfa aj na väčšie zvieratá i človeka a dospelá samička využíva ako zdroj krvi srny, jelene, diviaky, dobytok, kone, psy, mačky a človeka. Samička býva väčšia ako samček a je dvojfarebná. Za hlavovou časťou na chrbte je hnedočierna, zadoček má výrazne oranžový až červenkastý. Pri nasatí krvi dokáže jej zadná časť niekoľkokrát zväčšiť svoj objem. Samička cicia krv jeden až dva týždne, potom nakladie vajíčka a uhynie. Práve satie krvi je cestou prenosu nebezpečných infekcií na človeka i zvieratá.
Nájsť a odstrániť
Kliešť sa na nás neprichytí okamžite, ako sa nám „dostane na kožu“. Hľadá si vhodné miesto – jemnú a vlhkú pokožku na slabinách, v podpazuší, v kolenných jamkách, za ušami či vo vlasoch. Prichytáva sa protismernými zúbkami ústneho orgánu v tvare harpúny. Sliny obsahujú látky, ktoré potláčajú imunitnú odpoveď hostiteľa na prisatie – preto poštípanie kliešťom nesvrbí a nebolí.
Ak je kliešť nositeľom mikroorganizmov, ktoré spôsobujú infekciu, nachádzajú sa práve v jeho slinách. Pri zväčšení slinných žliaz kliešťa sa patogénne mikroorganizmy začínajú intenzívne rozmnožovať. Asi 24 až 48 hodín po prichytení nastáva fáza rýchleho cicania krvi, takže v ďalších hodinách sa zväčšuje riziko prenosu namnožených patogénov do krvného obehu. Preto je dôležité sa po návrate z prírody dôkladne skontrolovať a prisatého kliešťa okamžite odstrániť.
Choroby ohrozujúce život
Najčastejšími chorobami, ktoré prenášajú kliešte, sú kliešťová encefalitída a borelióza. Okrem týchto chorôb sú aj sú nositeľmi babeziózy, bartonelózy a ehrlichiózy, ktoré sú oveľa zriedkavejšie. Tieto choroby majú rôznych pôvodcov, pre človeka sú veľmi nepríjemné a môžu ohrozovať život.
Kliešťová encefalitída je zápalové ochorenie mozgu a mozgových blán. Je spôsobená vírusom, ktorým sa kliešť infikuje pri cicaní krvi zvierat. Človek sa môže nakaziť od kliešťa, ale známe sú aj prípady nákazy z tepelne nespracovaného mlieka alebo nepasterizovaných mliečnych výrobkov. Po inkubačnom období, ktoré trvá jeden až dva týždne, sa ochorenie začína typickými chrípkovými príznakmi. Trvajú niekoľko dní, potom ustúpia a pacient sa cíti zdravý. Veľmi často sa už ďalšie príznaky neobjavia a človek získa imunitu ako po inej prekonanej chorobe.
Dochádza však aj ku skrytej forme ochorenia. Chrípkové príznaky sa neobjavia, po niekoľkých dňoch zdanlivého pokoja však nastúpia vážne signály ochorenia. Pri zápale mozgových blán sú to vracanie, silné bolesti hlavy, svetloplachosť, závraty a vysoká horúčka. Pri zápale mozgu, ktorý má viac foriem, sa môžu ohroziť životne dôležité funkcie – dýchanie, srdcový rytmus alebo nastane obrna hornej končatiny a ramenného pletenca. Komplikáciami sú hluchota, obrny hlavových nervov či následné poruchy koncentrácie, pamäti a záchvaty úzkosti.
Hoci úmrtnosť na kliešťovú encefalitídu je nízka (1 až 3 ľudia ročne), táto choroba dokáže vážne a natrvalo poškodiť zdravie. Jedinou prevenciou je očkovanie. Uvažovať by o ňom mali imunitne oslabení starší ľudia či deti alebo tí, ktorí žijú v kliešťami zamorených oblastiach, kde sa táto nákaza vyskytuje.
Prevencia neexistuje
Lymská borelióza je asi najzávažnejšie ochorenie prenášané kliešťami. Okrem nich ju prenášajú tiež muchničky a dokonca aj komáre. Pôvodcom je baktéria Borrelia. Prevencia proti nej neexistuje – okrem vyhýbania sa poštípaniu kliešťom. Prvé príznaky sú pozorovateľné niekoľko dní až týždňov po infekcii. Najtypickejším príznakom nákazy je červená škvrna s bielym stredom v mieste prisatia kliešťa. Výskyt škvrny môžu sprevádzať horúčka, únava, malátnosť alebo vracanie. Červená škvrna sa rozširuje a môže dosiahnuť aj niekoľko desiatok centimetrov. V tomto štádiu sa dá choroba pomerne ľahko odhaliť a je nutné okamžite nasadiť účinné antibiotiká. Žiaľ, až 30 percent nákaz sa spočiatku takto neprejavuje a nespozorované prejdú do ďalšieho štádia.
Pre druhú fázu choroby sú typické opuchy kĺbov, bolesti svalov, výnimočná nie je ani periférna obrna nervov – najčastejšie je postihnutý lícny nerv. Tretia fáza prichádza niekoľko mesiacov až rokov po infekcii. Okrem zápalov kĺbov a postihnutia pohybového aparátu sa môže prejaviť aj zápal mozgu, miechy, srdcového svalu alebo oka. Pokiaľ je choroba odhalená a antibioticky liečená včas, odznie bez následkov. V prvom štádiu sa odporúča liečba antibiotikami počas 14 dní, v druhom štádiu počas 21 dní a v treťom počas 28 dní. Inak borelióza môže vážne poškodiť organizmus a zanechať trvalé následky na kĺboch, nervoch i mozgu. Pri vážnejších formách sú preto nutné injekčná liečba a antibiotiká, ktoré prenikajú do mozgovomiechového moku.
AKO SA BRÁNIŤ NÁKAZE
1. Ak žijete v zamorených oblastiach, kde je výskyt kliešťov a nákaz vysoký, dajte sa očkovať proti kliešťovej encefalitíde. U lekára zistite vhodný čas na vakcináciu a druh vakcíny.
2. Zbytočne neriskujte. Nechoďte do prírody len v šortkách a tričku, voľte dlhé nohavice a dlhé rukávy. Vyhýbajte sa tienistým miestam s vysokým porastom.
4. Vždy po návrate z prírody si dôkladne prezrite celé telo. Pre možnú nákazu prenosnou infekciou má význam odstrániť kliešťa čo najskôr. Nikdy ho neodtŕhame, hlavička s nákazlivými slinami by zostala dnu.
5. Ak vás už kliešť poštípal, všímajte si zmeny na koži a chorobné príznaky. Ak cítite chrípkové príznaky či objavíte na mieste vpichu červený kruh, okamžite navštívte lekára. Z vašich krvných testov zistí, či ste sa nakazili.
6. Kontrolujte aj svoje domáce zvieratá. Pri niektorých kliešťom prenášaných ochoreniach môžu byť medzičlánkom a môžu nakaziť aj vás. (Napríklad choré mačky prenášajú bartonelózu).
