Prsia majú vyzerať ako prsia a nie ako dve placky na bruchu. Mám 41 rokov, dve deti a za sebou už niekoľko úspešných skrášľujúcich zákrokov. K tým menším patrí permanentný mejkap okolo pier či tetovanie na krížoch a k tým väčším zmenšenie a <a href="http://www.centrumkramare.sk/nase-sluzby/chirurgia/chirurgicka-uprava-prsnikov-zmensovanie-zvacsovanie/" target="_blank" rel="noopener">úprava prsníkov</a>, na ktorých sa podpísali moje tehotenstvá. Pred pôrodom som mala podprsenku č. 3, tesne po ňom č. 6 a po skončení dojčenia mi ostali dve placky na bruchu. Mala som z toho príšerné komplexy a preplakala som celé noci – v časopisoch mali všetky ženy krásne prsia a ja som sa nemohla ani osprchovať bez toho, aby som nemala stres. Keď som zistila, že aj hodiny posilňovania prsných svalov v posilňovni majú nulový výsledok, rozhodla som sa pre plastiku. A dodnes neľutujem. Moje sebavedomie neuveriteľne stúplo a už sa môžem pokojne ukazovať aj na nudapláži. Nedávno som sa síce trošku vyľakala, pretože som mala pocit, že mám problém s prsníkom a na vyšetrenie som šla s malou dušičkou, očakávajúc, že ma doktor „zvozí” za to, že som si ich dala operovať, preto som sa mu hneď v úvode ospravedlnila za zákrok. Namiesto toho mi však povedal: „Skvelá práca, kto vám to robil? Úplne vás chápem, dennodenne prichádzam do styku s prsami a vidím v očiach žien ten stres a komplexy. Je na každej, ako sa rozhodne, a vám blahoželám.“ Takmer som odpadla. Z ambulancie som odchádzala so správou, že je všetko o.k., a zároveň s neuveriteľne dobrým pocitom a ešte väčším sebavedomím. (Mária)

Nikdy som nevyzerala tak dobre ako teraz po štyridsiatke

Rodila som ako 38-ročná, a keď som zistila, že kilá po pôrode normálnym spôsobom nezhodím, rozhodla som sa pre razantný krok – liposukciu na bruchu, bokoch a stehnách. Spočiatku som si ani neuvedomila, do čoho idem, a po operácii som musela stráviť 6 týždňov v korzete, čo nebolo práve najpríjemnejšie obdobie, no keď som sa ho konečne zbavila, s výsledkom som bola nadmieru spokojná. Samozrejme, musím si dávať pozor na stravovanie a pohyb, no konečne si môžem dovoliť bedráče a podobné módne výstrelky. Vo svojich 45 rokoch si môžem povedať, že som v živote tak dobre nevyzerala. (Táňa)

Plastika mi otvorila oči

Ruky plastického chirurga som vyskúšala už dvakrát a priniesli mi len pozitíva. Najprv som si dala urobiť ochabnuté, ba až padnuté horné očné viečka, ktoré ma trápili odjakživa. Tie boli príčinou, že som vždy pôsobila smutným dojmom a v dňoch, keď ma bolela hlava, som vyzerala ako príšera z filmu. Operácii som sa podrobila pred šiestimi rokmi – odvtedy mám rozjasnený pohľad a môžem sa opäť bez problémov namaľovať. Tento rok ma trápilo, že mi ovísa brada ako sysľovi, a na jej korekciu nebolo treba použiť ani skalpel. Ovísanie odstránili dva vpichy, cez ktoré sa z brady odsal tuk, a jej kontúry nadobudli pôvodné črty. Mám 56 rokov, udržiavam si štíhlu postavu a mám zo seba radosť. Myslím, že si treba veriť, a ak sa dá, k spokojnosti si občas dopomôcť. Najdôležitejšie je však dobre zvážiť plastického chirurga. (Dáša)

Môj facelifting inšpiroval aj manžela

Mám 47 rokov a za sebou plastické operácie pŕs, nosa aj facelifting, vďaka čomu mi dnes ľudia hádajú 35 rokov. Najviac ma trápili prsníky (po pôrode a zápaloch nadobudli úplne iný tvar), takže na operáciu som šla s presvedčením, že horšie to už nebude. Na moje aj manželovo veľké prekvapenie však moje prsia aj po ôsmich rokoch vyzerajú veľmi dobre a som maximálne spokojná. Zmenilo to môj pohľad na seba – mám sa radšej, som sebavedomejšia a to sa, samozrejme, odzrkadľuje aj v kreativite, či už v súkromí, alebo v práci. Keď manžel videl, aké zmeny na mne tieto zákroky zanechali, rozhodol sa aj on ísť na facelifting. Úspešne ho absolvoval a spokojní sme obaja. Teraz už vieme, že ak budeme mať v budúcnosti problém, ktorý sa dá riešiť takýmto spôsobom, bez váhania sa na plastickú chirurgiu obrátime, pretože nevylepší len telo, ale hlavne lieči psychiku človeka. Samozrejme, riziko je vždy a všade, ale to máte ako pri leteckej doprave. Odvážnym šťastie praje a my sme vyhrali. (Jana)

Za uši sa už hanbiť nemusím

Celé detstvo a pubertu som pretrpela pre odstávajúce uši, ktoré som sa vždy snažila maskovať vlasmi rozlietanými na všetky strany, no aj tak som ich nedokázala zakryť. Rozhodnutie podstúpiť plastiku, ktorá mi konečne „prilepí uši“ na hlavu, prišlo na strednej skole, no trvalo ešte niekoľko rokov, kým som na ňu aj našetrila, pozisťovala kliniky, absolvovala vyšetrenia atď. Operácia bola nepríjemná, ale dala sa vydržať, lebo mi do uší napichali utišujúce injekcie. To najhoršie prišlo po nej. Objavila sa nepretržitá, strašná bolesť, ktorá trvala dva týždne. Mala som obviazanú celú hlavu, nedokázala som si ľahnúť, spať a v tých dňoch som sa zaprisahávala, že nikdy viac by som niečo také neurobila. Keď mi však dali obväzy dole, uši boli presne podľa mojich predstáv – priliehali tesne k hlave. Pol roka po zákroku som musela nosiť čelenku, aby mi uši znova „neodskočili“, a nevedela som sa dočkať, kedy si ju budem môcť dať dole a začať nosiť vlasy v chvoste. Bohužiaľ, v mojom prípade nastalo to, na čo ma doktor vopred pripravil – mala som hrubú chrupavku, takže uši znova odstávajú, no už to nie je také hrozné. A aj keď operácia nevyšla úplne podľa mojich predstáv a nevyzerám ako modelka, som spokojnejšia. Uši si už toľko nezakrývam, nebojím sa ísť proti vetru a nebojím sa na kúpalisku si namočiť vlasy. (Ala)

Vyrovnanie nosa mi zdvihlo sebavedomie

Odmalička som trpela komplexom menejcennosti pre krivý nos, ktorý som zdedila po otcovi. Presviedčal ma síce, že som pekná a že je to „šľachtický nos“, no jeho chlácholenie akosi nepomáhalo. Hoci som bola inak veľmi šikovná, inteligentná a pekná, všetci od detí v škole po dospelých mali k nemu poznámky. Psychicky som veľmi trpela, preto som v 25 rokoch absolvovala plastickú operáciu nosa, ktorá sa výborne podarila. Moje komplexy pominuli ako šibnutím čarovného prútika. Mám vyššie sebavedomie, oplývam humorom, v spoločnosti som obľúbená a obskakovaná všetkými kategóriami mužov. Operácia ma zmenila nielen fyzicky, ale hlavne psychicky. Teraz mám 40 rokov a všetkým ľuďom, ktorých trápi nejaká kozmetická chyba, ktorá im spôsobuje aj psychické problémy, radím – preč s ňou, bude vám lepšie. (Adriana)

Už žiadne vypchávky!

V ranej puberte som sa síce začala vyvíjať pomerne nádejne, no moje prsia nedorástli tak „široko a ďaleko“ ako mojim spolužiačkam – zastavili sa na nulke. Chtiac-nechtiac som si to začala uvedomovať, keď som občas začula: „Ide lata“, alebo „Lentilky pod kobercom“. Nevedeli ste sa dočkať, kedy budete mať prvého chalana a prídete s ním o panenstvo? Ja som sa priateľom, ktorí sa ma snažili obchytkávať v prísne zakázaných zónach (na hrudi), rýchlo vymanila z objatia a situáciu som radšej zahrala do autu. Jeden chudák sa snažil dať si so mnou rande na plavárni, ale bohužiaľ aj toho som musela zrušiť. Mindrák rástol so mnou a najväčší rozkvet mal vždy počas leta, keď by som najradšej odletela do zimných krajín, kde keď si dám dva, tri svetre, pridá mi to na obvode hrudníka. Prsia ma celé roky obmedzovali žiť tak, ako by som chcela – nákupy oblečenia, dovolenky s kamarátmi, prezliekanie sa v posilňovni, prespávanie u niekoho či sex, to všetko bolo zložité a nepríjemné. O plastike som snívala od puberty, no až ako 29-ročná som na ňu bola skutočne psychicky pripravená. 11. novembra 2007 sa narodilo moje druhá JA – tentoraz s prsami TROJKAMI. Po príchode z nemocnice ma čakal namáhavý týždeň, keď som bola odkázaná na pomoc druhých, a trvalo asi 10 dní, kým si telo zvyklo na nové prsia, no hlavne, kým som začala vnímať radosť z nich a nielen bolesti. Paradoxne prvý najkrajší moment, ktorý mi utkvel v pamäti, som zažila pri nákupe podprsenky, čo bolo dovtedy veľmi deprimujúce. Keď som sa uvidela v zrkadle, od radosti som sa rozplakala. Tak takto chutí ženskosť! Konečne mám to, čo mi chýbalo – moje vysnívané prsia sa stali realitou. Už ŽIADNE VYPCHÁVKY! Môžem si obliecť priliehavé tričká, topy s výstrihom, plavky, bikiny, sexi bielizeň, môžem ísť von kdekoľvek a kedykoľvek bez hlúpeho pocitu, môžem sa prezliekať vo fitku bez ostychu a čudných pohľadov, môžem sa milovať s mužom ako dračica, v akejkoľvek polohe, z akéhokoľvek uhla. Som žena a konečne si to naplno užijem. Konečne sa mi muži nebudú pozerať do očí! (Natália)

Bola som typ ženy, ktorá, ako sa hovorí, nemala „ani cici, ani rici“, a v škole som bola známa ako trieska, čo som vnímala najmä počas puberty veľmi citlivo. Vedela som, že plastika tento problém vyrieši, no napriek tomu to bola veľká dilema – na jednej strane som sa chcela cítiť konečne ako žena, na druhej strane prevládal strach – tesne pred mojím operačným termínom zomrela mladá žena na jednej klinike v Bratislave. Nakoniec som však operáciu podstúpila a doteraz neľutujem – veľmi mi zdvihla sebavedomie a cítim sa naozaj skvelo. Mám krásne prsia prispôsobené mojej postave a konečne si vychutnávam pocit, keď sa za mnou muži otáčajú a vravia „Whaaaw, aká kosť!“ :), ktorý som nikdy predtým nezažila. Jedinú „nevýhodu“ silikónových pŕs vidím (ja a mnohé známe, ktoré zákrok podstúpili) v tom, že sa silikón po čase vlní. Cítiť to na dotyk a podľa toho, v akej polohe ležím, to niekedy aj vidno. Nie je to však chirurgova chyba, má to dosť veľa žien, no ak by som sa mala rozhodnúť znova, nezaváham. (Stanislava)

Plastické operácie majú aj svoje riziká…

Hviezdne poprsie nemám V roku 1997 som si dala urobiť plastiku pŕs na súkromnej klinike v Brne, kde doteraz operujú mnohých prominentných klientov, no bohužiaľ zákrok sa v mojom prípade neskončil hviezdne. Problémy sa začali hneď po operácii. Dva dni po nej som dostala vysoké horúčky, opuchol mi celý ľavý bok a ani antibiotiká neutíšili veľké bolesti. Keď mi konečne po týždňovom trápení zobrali ster, zistili, že som počas operácie dostala nemocničnú infekciu – tzv. zlatého stafylokoka a ja som začala prežívať pravé peklo. Museli ma znova operovať a celú ranu, kde bol rez, a vnútro prsníka vyčistiť. Trpela som bolesťami a mala som pocit, že tam zomriem. Našťastie ďalšie lieky zabrali a po 11 dňoch strávených nedobrovoľne na luxusnej klinike som mohla ísť domov. Trvalo mi ďalšie dva mesiace, kým som sa dala dokopy a konečne mohla existovať. Prsia mi dodnes spôsobujú problémy a najradšej by som si dala implantáty von, no bojím sa už ďalšej operácie. (Aneta) Mám pekný nos, cez ktorý sa ťažko dýcha Pred niekoľkými rokmi som sa pre čisto kozmetické príčiny podrobil plastike nosa – dal som si zmenšiť a zúžiť nosovú prepážku. Zákrok bol veľmi drastický. Hoci som bol omámený a umŕtvený, na nárazy kladiva o sekáč a moju lebku nikdy nezabudnem. Z estetického hľadiska sa zákrok vydaril – po úplnom preliečení je môj nos krajší, ale na druhej strane mi „nefunguje“ tak ako predtým. Mám chronickú celoročnú nádchu a cez zúženú prepážku sa mi podstatne horšie dýcha :-( (Martin) Po liposukcii sa nemá pribrať! Odmalička som mala nejaké to kilo navyše, no najviac mi to začalo prekážať na vysokej škole – chcela som byť štíhla ako moje spolužiačky, preto som sa rozhodla podstúpiť liposukciu. O tejto procedúre som veľa informácií nemala, ale všade mi tvrdili, že sa dá vďaka nej prísť o prevísajúce vankúšiky ľahko, bez cvičenia a odopierania si jedla, a to zavážilo. Po operácii som musela nosiť niekoľko týždňov špeciálne sťahujúce nohavice, spod ktorých mi presvitali krvné podliatiny. Hojili sa dosť pomaly a v začiatkoch som mala problém si aj sadnúť. Časom modriny zmizli, cítila som sa dobre a všetci mi hovorili, že mám peknú postavu, neužila som si ju však dlho. Znova som pribrala a všetok tuk sa mi začal ukladať nerovnomerne po celom tele. Cítim sa ako nafúknutý maco a každý sa čuduje, prečo vyzerám tak zvláštne. Stále sa odhodlávam, že začnem cvičiť a budem vyzerať zase ako predtým, chce to však tú správnu inšpiráciu. (Mirka)

Plastická operácia mi zmenila život

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás