Nakoniec z toho nič nebolo, lebo viacerí dali prednosť plesom. Bola som sklamaná. Na poslednú chvíľu sa však podarilo zohnať lístok na ples aj mne. Nebol to až taký dobrý nápad, ja jediná som nemala partnera. Každý tancoval, len ja som sedela a pozerala sa na tanečný parket. Od smútku som si dala viac vína ako zvyčajne. Pred polnocou som išla von pred kultúrny dom a vďaka alkoholu som sa prihovorila jednému chlapcovi.

Asi hodinku sme sa rozprávali, potom záhadne zmizol. Áno, myslela som na neho, ale ani som tomu nedávala nádej. Celý január prešiel nudne. Až vo februári som našla od neho žiadosť o priateľstvo na facebooku. Kde bol doteraz? Nakoniec som sa mu ozvala a on mi vysvelil, že ma hľadal, ale nevedel moje priezvisko. Keď som sa dozvedela, ako ma našiel, skoro som odpadla. Bolo to ako z hollywoodskeho filmu. Stretol moju mamu na úrade práce.

Ona ho poznala ako syna svojej kolegyne a práve od nej vedela, že aj on bol na plese ako ja. Tak sa ho opýtala: „Ako sa ti tam páčilo? Možno si stretol aj moju dcéru.“ Vyšiel z kancelárie, napísal si mamine priezvisko a keď na sociálnej sieti zadal údaje, ukázalo mu môj profil. Nič už nebránilo prvému rande. Onedlho padla moja prvá pusa. Bola som veľmi šťastná a od toho krásneho dňa uplynul už skoro rok a pol a dodnes si vychutnávam krásu našej lásky. Uvedomila som si, že na dobré veci sa oplatí čakať. 

Bebe