Aj inde. Jedným som si však istá, ten príbeh vás bude zaujímať.

Story Američanky Jillian Lauren by sa dala zhrnúť do pár viet: mala sotva šestnásť, keď si začala sama zarábať na živobytie ako striptérka. Viac peňazí však zarábala v eskortnom servise, do ktorého neskôr plynule prešla. No ani zďaleka nie toľ ko, koľ ko jej ponúkli za to, že bude robiť spoločníčku bohatému singapurskému podnikateľovi. Teda údajnému. Až v Ázii totiž vysvitlo, že sa dala kúpiť do háremu brunejského princa Jefriho a v jeho paláci strávila takmer dva roky.

No Jill je príliš komplikovaná osoba na to, aby sme si mohli dovoliť takéto zhrnutie. Aj preto som mala pred stretnutím s ňou zmiešané pocity. Ako zistiť, aká je v skutočnosti? Z jej knihy Môj príbeh z háremu – Tisíc a jedna noc v posteli brunejského sultána, ktorá vychádza aj v slovenčine vo vydavateľstve Evitapress, vyplýva, že bola adoptovaná, či skôr predaná. Že roky márne hľadala svoju biologickú mamu. Že jej adoptívny otec sa vyžíval v psychickom aj fyzickom týraní rodiny. Že chcela byť herečkou, že po interrupcii, na ktorej bola v devätnástich, nemôže mať vlastné deti a milión ďalších vecí. Jednoducho, že život sa s ňou nemaznal, a ja som mala chuť ľutovať ju. Na druhej strane, život sa nemazná s väčšinou z nás a nestávajú sa z nás prostitútky. Ani spisovateľky.

Jill vyzerala dosť neamericky, takmer exoticky. Jej úzka tvár, lemovaná tmavými rovnými vlasmi, akoby patrila k niekomu inému, na rozdiel od potetovaného tela totiž pôsobila nežne. A ako sme sa rozprávali, došlo mi, že protiklady sú to, čo túto ženu vystihuje najlepšie. Pretože je v nej diabol aj anjel, frivolnosť aj cudnosť, neistota aj odvaha, krehkosť aj sila. Neustále medzi sebou bojujú a podľa mňa je stav dosť nerozhodný.

Jillian Lauren strávila takmer dva roky v háreme brunejského princa.

Svoj príbeh ste napísali tak, akoby bolo úplne prirodzené, že ste sa v šestnástich stali striptízovou tanečnicou, potom prostitútkou, a nakoniec dievčaťom z háremu. Bol to azda váš osud, ktorý sa musel naplniť?

Som dobrodružný človek a mám rada výzvy, takže si často vyberám cesty, ktoré sľubujú niečo nové a nezvyčajné. Ale svoju úlohu v tom iste zohralo aj to, že som v detstve zažívala emocionálne i fyzické násilie. Prišla som takmer o všetku sebadôveru a sebaúctu. A asi preto, aby som neprišla o ten maličký zvyšok, mi v hlave narástol akýsi vypínač, ktorým som sa mohla odpojiť od svojho prežívania. Jednoducho som necítila, čo sa deje. Za týchto okolností bolo takmer prirodzené, že sa zo mňa malými postupnými krokmi stalo to, čo sa stalo. Tancovala som, robila striptíz, vypínala hlavu. Keď mi ponúkli prácu v eskorte za oveľa viac peňazí, prijala som ju. A potom som dostala ponuku ísť do Singapuru, zarobiť ešte viac a možno tak získať šancu urobiť niečo so svojím životom. Tak som išla.

Ale nie do Singapuru. V skutočnosti vás vybrali do háremu v Bruneji. Nenapadlo vám zdupkať, keď vysvitlo, že vás podviedli?

Nie, znelo celkom dobre, že mojou prácou bude chodiť na párty a tam robiť spoločnosť princovi. Zvedavosť bola oveľa silnejšia ako strach. Chcela som ochutnať ten totálne exotický svet. Zažiť rozprávku. Bola som okúzlená všetkým tým bohatstvom, ktoré bolo hmatateľné doslova na každom centimetri.

Zlato, kam sa človek pozrie?

Všade! Na obrazoch, v kobercoch. Zlaté kľučky, zlaté vodovodné batérie, a tie originálne umelecké diela!

Nedajte sa pomýliť, takto oblečená Jill v háreme nechodila.

A medzi všetkým tým zlatom a drahými kameňmi krásne, takmer nahé dievčatá...

(Smiech) Nie, nič také. Ďalej to už s orientálnymi rozprávkami nemalo nič spoločné. Dievčatá boli cez deň väčšinou vo svojich izbách, nemali sme dovolené zájsť si, kam chceme a kedy chceme. A keď prišiel večer, museli sme sa nahodiť a prísť do miestnosti, kde sa konala párty. Bol tam dídžej, ale aj karaoke, dievčatá tancovali, spievali, pili a čakali.

Predpokladám, že na princa.

Áno, ale našou prácou bolo zabávať aj jeho priateľov.

Mohli ste odmietnuť niekoho zabávať? Vybrať si, s kým budete spať a s kým nie?

Nebola som otrokyňa, ale neodmietala som, pretože tam ste nikdy nevedeli, či to nie je nejaká princova hra. A neskôr, keď som patrila medzi jeho favoritky, či mi nepreukazuje česť tým, že ma ponúkne svojmu hosťovi, lebo sa mnou pýši.

Možno naivná otázka, ale nedá mi to. Boli ste do princa zamilovaná?

A ešte ako! Veľmi som ho chcela. Nie preto, že bol šarmantný a múdry, ale hlavne preto, lebo bol nedosiahnuteľný až neskutočný. Bola to výzva! Dnes to aj mne znie dosť hlúpo, ale určite nie som prvá žena, ktorá chcela nedosiahnuteľného chlapa.

Nebol zlý. Ale ani taký, o ktorom si poviete: Tak takého už nenájdem. Bol náladový, vedel byť veľmi milý, pozorný a veľkorysý, ale rovnako aj chladný a bezcitný.

Samozrejme. On o tom vedel a vyžíval sa v tom! Mal rád, keď som na neho žiarlila, ale nesmela som to prestreliť. Páčilo sa mu, že som nebola ľahko prístupná, ale zase som nemohla byť úplne neprístupná. Jefri mal rád hry, s ním to bolo vždy ako balansovať na ostrí noža.

Ako sa odvďačí princ, keď jeho princeznička poslúcha?

Daroval mi veľa hriešne drahých šperkov. A z času na čas mi dovolili ísť na nákupy. Najluxusnejšie značky a neobmedzená suma, ktorú som mohla minúť, to s dievčaťom zamáva. Nielen preto, že som si mohla kúpiť všetko, čo sa mi páčilo, ale aj preto, že zo zámku sme sa bežne nedostali. V Bruneji som bola osemnásť mesiacov, ale nevidela som z neho takmer nič. Keď však idete na nákup neviem koľký raz, už vás to tak nenadchýna... Síce sme kedykoľvek mohli požiadať a odísť domov, ale s rizikom, že už nás nemusia znova pozvať. Čo nechcela riskovať takmer žiadna z nás. Aj tak sa tam objavovali stále nové tváre, ktoré mohli princa zaujať...

Brunejský princ Jefri Bolkiah je náladový muž i milenec.

Boli medzi vami konkurenčné boje a intrigy, ako sa na dobrý kráľovský dvor patrí?

Áno, dievčatá si robili aj zle, závideli si, intrigovali, čo som znášala veľmi ťažko. Ja nie som žena, ktorá musí byť medzi ostatnými jednotkou. Takže pre mňa bol celý tento boj veľmi neprirodzený. Ale na druhej strane sa aspoň niečo dialo.

To boli tie párty také nudné?

Je fajn nahodiť sa a vyraziť na párty cez víkend, cez prázdniny alebo na dovolenke. Ale keď sa zo zábavy stane každodenná práca, už to nie je ani zábavné, ani vzrušujúce. Neraz som mala čo robiť, aby som navonok pôsobila šarmantne, vyrovnane, zvodne, no vnútri to bolo ubíjajúce. Byť medzi toľkými dievčatami, a nemať spriaznenú dušu, iba rivalky...

Po takmer dvoch rokoch ste odišli. Už ste mali dosť?

Bola som tam dlho, prišla som o veľa ilúzií. Uvedomujem si, že to znie paradoxne, ale z háremu som odišla, keď som tam našla samu seba, a prišla som na to, čo naozaj chcem.

Tu dievča z háremu trávilo dni, keď nezabávalo princa.

Takže ste sa vrátili do Ameriky s balíkom peňazí, kufrom šperkov a rozrobeným rukopisom o živote v háreme...

(Smiech) Kiež by to bolo také ľahké! Áno, zarobila som slušné peniaze, ktoré som neuveriteľne rýchlo dokázala minúť na, ako inak, oblečenie, večere, párty...

VŠETKY? Pokiaľ viem, bolo to okolo stotisíc dolárov!!!

Takmer. Časť som investovala do nového života. Presťahovala som sa do Kalifornie, kúpila som si vlastný byt, zaplatila školu...

Zoznámila sa s basgitaristom Scottom Shirerom, vydala sa...

Ako sa slušný radový basgitarista vyrovná s takouto minulosťou svojej nastávajúcej?

(Úsmev) Všetko som mu vyrozprávala hneď na prvom rande. A on ani neušiel, ani to nepredýchaval, ale povedal: Je úžasné, ako si dokázala v priebehu rokov zmeniť svoj život. Si obdivuhodná žena!

Zdá sa, že on je tiež obdivuhodný chlap. Lebo toto by hociktorý nerozchodil.

Je to muzikant, rocker, čo asi veľa napovie. Ale veľmi ma podporuje vo všetkom, čo robím.

Čo vaša sebaistota a sebaúcta? Je to lepšie?

Dúfam, tvrdo na tom pracujem. Musím sa naučiť milovať a akceptovať samu seba so všetkým, čím som, čím som bola a čím budem. Samozrejme, potrebujem veľa, veľa pomoci. Roky chodím na terapiu, k liečiteľovi, cvičím, jogu, učím, píšem a mám rodinu. To všetko hojí.

Dokážete si po rokoch sexu za peniaze vychutnať milovanie?

Musela som sa to znova naučiť. Musím kontrolovať, či som duchom prítomná. Keď nie som, musím sa zastaviť a vrátiť sa k sebe.

Nebojíte sa, že teraz budú všetci na vás ukazovať a hovoriť si to je tá šľapka z Bruneja?

Za minulosťou som urobila hrubú čiaru, kým nedozrel čas vrátiť sa k nej. Bolelo to znova všetko prežívať, ale zároveň mi to pomohlo naštartovať nový život, v ktorom chcem rozprávať príbehy. Lebo toto je silný príbeh. Exotický, ale pravdivý! Nech na mňa ukazujú... Učím sa nehnevať sa na seba za to, kým som bola, každý žije svoj život najlepšie, ako vie.

Dievča z háremu: Princ bol náladový muž i milenec

Plus TV

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás