Medzi nebom a zemou, srdcom a rozumom je ešte niečo, čo nám dokáže obrátiť život naruby. Našťastie? Bohužiaľ? Psychológovia to nazývajú priliehavo blackout – zatemnenie mysle, alebo, ako hovoríme my – vieme, že robíme hlúposť, no aj tak ju spravíme. Darmo to výhražné mravčenie v žalúdku, darmo vysvietená celá hlava od varovných kontroliek, všetko jedno. Nedokážeme odolať. Deje sa to vtedy, keď podľahneme aktuálnej ponuke, o ktorej sme presvedčené, že lepšia už nikdy nepríde. Je to podobné ako v obchode. Kúpite si topánky, ktoré sa vám páčia (sú zlacnené a strašne sexi), ale nikdy si ich neobujete. Mali posledné a sú o pol čísla menšie. Zlé rozhodnutia nebývajú vždy banálne ako unáhlený výber lodičiek. Tie nás akurát tak otlačia alebo zapadnú prachom, hodené niekde v kúte. Sú situácie, keď sa vrháme do neznámych vôd, s následkami, ktoré ovplyvnia takmer všetko a všetkých v našich životoch. Zapchaj si nos a skoč, nahovára nám rozochvené (ako už dávno nie) srdce. Tušíme, že voda bude riadne rozbúrená a hlboká, ale kým nepreplávame a nezistíme, ako sa žije na druhom brehu, budeme na ňu bezducho hľadieť a stále myslieť. Jasné, dá sa to aj rozchodiť a dúfať, že časom poblúznenie odznie. Že nás to „prejde“. V tomto článku sme sa však rozhodli priniesť príbehy žien, ktoré skočili. Pekných, rozumných a slušných madam, ktoré sú dobré manželky, mamy a kamarátky. A mali pekných, rozumných a milujúcich manželov. Uverili, že všetko bude úplne iné, nové, ozajstné. Neobdivujeme ich, neodsudzujeme ani neschvaľujeme. Na to je ľudský život príliš háklivý. Ale tak ako platí, že zlé rozhodnutia bývajú drahé a ťažko napraviteľné, tak platia aj výnimky potvrdzujúce pravidlo. O mužoch, ktorí odpustili. Výnimočne, ojedinele. Toto nie je návod, ako si užiť a potom sa vrátiť, lebo každý príbeh sa nemusí skončiť happyendom. Navyše, naše tri sa ešte neskončili ani zďaleka.

„S horkokrvnými mužmi je to asi ako s čiernou čokoládou. Najprv jej nedôveruješ, no potom sa jej nevieš nasýtiť,“ povedala najlepšej kamarátke Lucia. Ona tiež dlho odolávala, kým ju chuť „slnka“ celkom nezdolala. Pred niekoľkými rokmi jej do cesty prišiel Tomáš. „Obyčajný“ Slovák. Zoznámili sa na základnej škole a odvtedy boli spolu. Najprv sa len učili a pripravovali si ťaháky. Potom to zaiskrilo a začali spolu chodiť. Stredná aj vysoká škola sa niesli v znamení rozchodov a vášnivých návratov. Po vysokej sa k veci postavili pragmaticky, ako sa na dvoch právnikov patrí. Založili si podnik aj rodinu. Do toho jedno dieťa, to je akurát... Lucia mala všetko, na čo si pomyslela. Dom, bazén, upratovačku, opatrovateľku. Tomáš sa staral. Až priveľmi, dohovárali mu kamaráti. No on vedel, prečo to robí. Luciu poznal, tušil, že v jeho žene drieme bohémka potláčaná prísnou výchovou rodičov. Poznal jej sny. Niekedy o nich často rozprávala, no posledné mesiace mlčala. Podvedome cítil, že sopka môže vybuchnúť. Lucia sa začala správať zvláštne. Bola zamyslená, roztržitá, nervózna. Raz večer postavila Tomáša pred hotovú vec. Zamilovala sa, odchádza aj s malým. Musí ísť. Preto ho prosí, aby jej to nekomplikoval. Bola ako omámená. Tomáš súhlasil, no predtým si inkriminovaného donchuana prevetral. Chce o ňom vedieť všetko, nepustí Jakubka len tak k neznámemu chlapovi. Španiel, majiteľ reštaurácie vo Viedni, čistý register, dobré referencie, spokojní hostia, žiadne opletačky so zákonmi, solídny chlapík v stredných rokoch, fešák... musel uznať zdrvený Tomáš. Mama zalamovala rukami, kamarátky Luciou triasli, ťukali si na čelo, hovorili o nezodpovednosti, iné ticho schvaľovali jej odvahu vzoprieť sa nalinkovanému životu. Tomáš po tom, čo Lucia odišla, do dvoch mesiacov zariadil všetky potrebné záležitosti, vedením ﬁrmy v rodnom meste poveril svojho zástupcu a otvoril pobočku vo Viedni. Prenajal si jednoizbový byt a Lucii dal na seba kontakt. V prípade, že bude čokoľvek potrebovať, môže sa na neho obrátiť, no najmä chce byť čo najčastejšie s Jakubkom. Nenalieha, neprosí, nestrpčuje jej život. Lucia sa v poslednom čase na Tomáša obracia často...

Marek sa dal s Dominikou dokopy cez leto. Mal „už“ dvadsať a ona sotva sedemnásť. Keď do pol pása vyzlečený prevetrával na mopede svoje telo atléta, otočila sa za ním každá. On pribrzďoval, pozýval na „kávičky“, pripaľoval si cigarety ako James Dean. A potom sa zamiloval. Mal už oči iba pre Dominiku. Všetci sa mu čudovali, odrádzali ho, že je to sivá myška, nič extra. Nepozná svet, nikoho nemala. Ale srdcu nerozkážeš... a Dominika bola o pár týždňov v druhom stave. V malom meste sa v takých prípadoch so svadbou neotáľa. Ešte predtým Marek utŕžil pár faciek od budúceho svokra a švagrov. Dominika si vypočula mamine lamenty, vraj si pokazila budúcnosť, keď sa dala dokopy s takým záletníkom. Bude ju určite otĺkať a pri tom naháňať aj frajerky. Potom sa narodil Maťko, po ňom Zuzka. V rodičovskej záhrade vyrástol malý dom, aj svokor odpustil a pripíjal na perspektívny pár. Prišla však ﬁnančná kríza. Dom bol skoro hotový, chýbalo už len „pár korún“ na kúrenie a plastové okná. Vtedy Dominika dostala ponuku, ktorá sa neodmieta. Doopatrovať solventnú starú paniu v Londýne. Českú emigrantku a úspešnú podnikateľku. Plat na ruku a dvojnásobok toho, čo inde. Rozhodovanie aj lúčenie bolo ťažké, no s lacnými letenkami nebola vzdialenosť až taká veľká. Periodicita návštev doma sa postupne predlžovala. Dominika sa vyhovárala, že má veľa práce a treba šetriť, preto nemôže prilietať tak často, ako by chcela. Nakoniec ju Marek v Londýne navštívil a vrátil sa celý nesvoj. Doma však povedal, že všetko je o. k. Keď stará pani o niekoľko mesiacov zomrela, Dominika si okrem peňazí usporených na ústredné kúrenie a plastové okná priniesla domov aj bábätko. Syn Paľko bol krásny, no každý videl, že Markov určite nie je. Bol totiž čierny. Anonymita mesta by všetko skryla a dali by sa nájsť desiatky výhovoriek, verzií a príbehov. Marek napriek všetkému stál pokojne pred rozostavaným domom (zatiaľ bez okien a kúrenia). Susedom, klebetným babám a škodoradostným kamarátom ukázal vztýčený prostredník. „Maťko, Zuzka, musíme sa viac opaľovať, aby sa nás váš nový braček nebál,“ povedal deťom a išiel na internet hľadať dodávateľa plastových okien.

Marína po piatich rokoch manželstva totálne vyhorela. Na krku dve deti, byt v permanentnej rekonštrukcii a závratná hypotéka. K tomu Vladove výčitky, že už to nie je ako predtým. Ona mu zasa vyčítala nezáujem. Tak si našla bútľavú skypovú vŕbu. Chlap pri druhom kompe mal pre ňu vždy čas. Bol chápavý, vedel poradiť, počúvať, vždy presne to, čo bolo treba. Namotala sa. Samozrejme. A naplánovali si stretnutie. Samozrejme. V tejto chvíli prichádza na scénu manžel Vlado, ktorý na všetko prišiel. Rozvod vyzeral ako jediné a zároveň posledné riešenie, no ešte urobil pokus: „Láska, poďme do Dominikánskej! Viem, že sme si ju sľúbili za odmenu, keď bude aspoň polovica bytu splatená, no kašlať na to!“ postavil sa k veci rozhodne. Bola to výzva, exotika v zime! Nekonečný let sa predĺžil o tri hodiny. To bola prvá rana. Tropická búrka si lietadlo pohadzovala ako hračku, deti mrnčali a na nervóznych cestujúcich nezaberal ani Mr. Been. Hotel – barabizňa bez múrov, so strechou zo šúpolia, na vetchých stĺpikoch. Od búrky rozbahnená zem. Na recepcii dáma s vetou: „Prepáčte, váš apartmán momentálne nemáme, ale nebuďte smutní.“ Ponúkli im izbu tri krát tri metre. Zrazu im korytnačky, plameniaky a papagáje pripadali ako plazy z pekla. Vlado sa postavil na recepciu a odstál tam desať hodín. Vždy, keď mu povedali, že izbu ešte stále nemajú, s úsmevom povedal: „Nič to, ja počkám.“ Nakoniec im pridelili apartmán, ktorý využíva manažér hotela pre osobných hostí. Prvé dva dni boli najkrajšie. Nádherná izba, panenská pláž, priezračné more, výborné jedlo, milí ľudia. A tým sa to skončilo. Deti dostali horúčku, vracali, vyhádzali sa. Hotelová lekárka si vypýtala dvesto dolárov a poslala ich na kliniku. Na chodbe súkromnej nemocnice boli húfy európskych detí s podobnou diagnózou, s desivým tuberkulóznym kašľom či infekciami očí. Lekárka z dvoch metrov skonštatovala, že je to angína spojená s alergiou na slnko. Nesmú chodiť von ani sa kúpať. Predpísala im lieky a vystavila blok na ďalších dvesto dolárov. Medikamenty nezabrali, stav detí sa zhoršil. Museli ich hospitalizovať a Marína sa zosypala. Vlado zariadil, aby predsa len nemuseli ísť do nemocnice, a do hotela chodil každý deň lekár. Stálo ich to posledné úspory. Na pláži im stačilo jedno ležadlo, keď deti spali, po polhodine sa Vlado s Marínou striedali. Deti si obľúbili kolumbijské rozprávky aj krátke vychádzky po západe slnka. Dva dni pred odletom boli zdravé. Dnes sa Marína smeje: „Zblížilo nás to. Bonus dovolenky bol práve v tej extrémnej situácii. Museli sme ťahať za jeden povraz, nájsť opäť spoločnú reč. Dnes som za to vďačná a manželstvo nám funguje ako nikdy predtým.“

Keď muž miluje ženu: Aj chlapi dokážu odpúšťať pre lásku

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Keď muž miluje ženu: Aj chlapi dokážu odpúšťať pre lásku

Súvisiace články

Ako odolať pokušeniu: Daň za neveru býva privysoká

5 super tipov, ako zachrániť vzťah pred stroskotaním

Slovník na mužov: Ako zistíte, kedy vám vyznáva lásku?

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás