Zistila som, že zoznámiť sa je celkom jednoduché. Stačí prihlásiť sa do reality šou, kde sa bojuje o milionára, a máte „vystaráno“. Nemusíte získať srdce onoho dokonalého pána v balíku, stačí sa iba zviditeľniť a ďalší páni dokonalí nenechajú na seba dlho čakať. Potom už stačí zverejniť svoju mejlovú adresu a môžete si vyberať. Tak ako to urobila jedna súťažiaca zo spomínanej šou. Podľa jej vzoru som si podala inzerát aj ja. Samozrejme, na internete. A čuduj sa svete, hoci som nezverejnila svoju fotografiu a nevideli ma tisícky divákov na celom Slovensku, odpovede nenechali na seba dlho čakať. V rámci stratégie, cez víkend je väčšia šanca, podala som inzerát v piatok popoludní.

V pondelok ráno na mňa čakalo tridsať mejlov. A každý od iného pána. Stačilo si iba vybrať. Páni sa snažili byť vtipní, ale boli aj takí, ktorí to celé brali neuveriteľne vážne. Niektorí hneď poslali svoje telefónne číslo, pretože po ničom netúžili viac, ako počuť môj hlas. Vraj tak ma spoznajú bližšie. Iní boli odvážnejší a dávali si hneď na prvýkrát stretnutie v kaviarni, pri bowlingu, alebo ma lákali na lúštenie da Vinciho kódu.

Štyria statoční

Aj keď pribúdali nové ponuky, medzi nimi aj štyridsaťročný Talian píšuci po nemecky, vybrala som si štyroch Slovákov, s ktorými som nadviazala neformálnu komunikáciu. Zaujímavé bolo, že takmer všetci páni mali vysokoškolské vzdelanie a pomerne slušné zamestnanie – od lekárov až po informatikov. Prvý pán dokonalý, nazvime ho Rudolf, ma zaujal už na prvýkrát. V jeho mejle bolo niečo, čo ma priťahovalo a nútilo si písať. Rudolf bol 29-ročný informatik s vysokoškolským diplomom a spôsobmi džentlmena. Pýtate sa, odkiaľ to viem? Z jeho spôsobu písania. Písal bez gramatických chýb a tak, ako sa to ženám páči. Bol ohľaduplný a nebol zahľadený iba do seba – zaujímalo ho aj to, ako sa mi darí. No jednoducho, do Rudolfa sa zamilujete už vtedy, keď si s ním píšete. Druhým pánom bol Tadeáš, 27-ročný mladík, ktorý tvrdil, že inzeráty čítava pomerne často, pretože ho zaujíma, akí sú ľudia, nezvykne však na ne odpovedať.

Vraj sa mu to prihodilo (to, že odpísal) až vtedy, keď si prečítal ten môj inzerát. Zrazu si chcel písať a dozvedieť sa o tej neznámej trochu viac. Tadeáš bol milý, ale zatiaľ sa stále hľadajúci mladík. A potom tu bol Miro, 32-ročný krupier pracujúci v Anglicku, ktorý chcel takýmto spôsobom nájsť svoju vyvolenú. Ani sa mu nečudujem, keď si predstavím všetky tie Angličanky. Jeho srdce muselo zatúžiť po krásnej deve zo Slovenska. Takže svoj dôvod na návrat sa snažil nájsť cez internet. Dúfam, že sa mu to podarí a raz sa domov vráti, pretože zatiaľ ho tu nikto nečaká, a tak logicky sa sem ani nehrnie. Zato Tomáš mal hneď od začiatku jasno v tom, čo hľadá. Cez net by rád našiel dlhodobý seriózny vzťah, vážnu známosť a sexuálnu partnerku. Samozrejme, všetko v jednom. Dosť požiadaviek naraz. Ale Tomáš aspoň vie, čo chce, veď už má 35 a je manažér.

Ozajstná láska

Takže, páni, týmto sa ospravedlňujem všetkým, ktorí reagovali na môj inzerát. Ten som podala z čisto pracovných dôvodov, aby som zistila, čo mladých mužov núti k tomu, aby sa zoznamovali cez internet. Keď to všetko zhrniem a podčiarknem, záver je asi takýto: väčšina mužov dúfa, že nájde ozajstnú lásku, druhá skupina chce spoznať nových ľudí, tretia sa rada zoznámi s novou kamarátkou a možno neskôr aj láskou. NIKTO to nerobil iba pre zábavu, všetci verili v jedno – úprimný vzťah (aspoň to tvrdili). Je to možné, aby sa takto zrodila láska a potom aj manželstvo? Naše skutočné príbehy vás presvedčia, že je. Takže, ak ste ešte stále single a vyčerpali ste už všetky možnosti, skúste ešte net. Láska cez internet naozaj existuje. Dôkazom sú aj Meg Ryanová a Tom Hanks – prečo by ste to nemohli byť aj vy?

PRI CHATOVANÍ SOM STRATILA ZÁBRANY

Sisa (34), samozrejme, vyskúšala aj možnosť zoznámiť sa klasickým spôsobom, ale svoju lásku si našla cez internet – na tretí pokus. Mnohé zoznamovacie portály sú veľmi dobre prepracované, ponúkajú veľa zábavy a človek si vlastne ani neuvedomuje, že sa zoznamuje. Takže, neváhajte!

Žiaľ, s chalanom, o ktorom si myslela, že sa čo nevidieť stane jej životným partnerom, sa rozišla. Samoľúby Tóno jej dal kopačky. Keď o pár týždňov dostala jeho svadobné oznámenie, takmer skolabovala! Čo robiť, keď má človek sebavedomie na bode mrazu? Psychológovia radia chodiť do spoločnosti a zabávať sa. Zo Sisinej tváre si každý mohol prečítať, že ju práve opustil frajer. Skúste takto niekoho zbaliť! Bola presvedčená, že sa to stalo len preto, lebo je nudná, nepekná, tučná a úplne bez sexepílu! Z každého večierka, kde si niektorá z kamarátok našla priateľa, sa Sisa vracala domov s ešte väčšou depkou. Inšpirovala ju priateľka Adriana, s ktorou boli na gymnáziu najlepšie priateľky, práve chystala svadbu. S Tomášom sa zoznámili cez internet. Prečo by to nemala skúsiť aj Sisa? Adriana nebola odkázaná na anonymný internet, no chatovanie bolo pre ňu vzrušujúcou hrou.

„Skús to, o nič nejde,“ radila Sise. „Vo virtuálnom svete je všetko oveľa jednoduchšie. S Tomášom sme si mesiac mejlovali, ďalší sme už boli zaľúbení, na tretí mesiac sme si našli spoločný podnájom,“ zasväcovala svoju priateľku. „Chatovanie je praktické, máš pri ňom menej zábran ako pri osobnom stretnutí, kde je veľa rušivých momentov. Jednoducho komunikuješ, nestojíš oproti chlapíkovi, na ktorého chceš zapôsobiť...“

Pretože Adriana vedela, že Sisa, na rozdiel od nej, je introvert, pre každý prípad jej pripomenula, že človek sa cez internet vie rýchlo a šialene zamilovať, no môže to byť len poblúznenie, ktoré ho rovnako rýchlo prejde. „Keď sa stretnete, už to nemusí byť o tom istom, ako keď ste si písali,“ dodala Adriana.

Vtipný pingpong

Sisa sa zaregistrovala a vytvorila si svoj vlastný profil.

„Najskôr som čakala na ponuky, potom som sa rozbehla, prezerala si zoznamky, vyberala, písala, odpisovala... Bolo zábavné na diaľku koketovať s chalanmi, ktorí majú rovnaké záujmy i názory. Tým, ktorí neboli mojou krvnou skupinou, alebo im išlo len o sex, som sa oblúkom vyhla.

Išla som po kreatívnych typoch, s ktorými sme rozoberali filmy, šéfov, dovolenky... Najskôr to bol vtipný pingpong, potom droga, po ktorej sa mi vrátil humor a sebavedomie. Stratila som zábrany a hovorila tak otvorene, akoby sme boli priateľmi od narodenia.

Ďalšia ľadová sprcha

Prvý chalan, s ktorým som opustila virtuálne svet, bol Andrej. Keď sme chatovali, predstavovala som si vyšportovaného chlapíka s mäkkým barytónom. Na rande prišiel takmer holohlavý tridsiatnik s rastúcim bruškom. Nemal síce barytón, ale bol rovnako vtipný ako v mejloch... Sídlo firmy, v ktorej pracoval, bolo vo Viedni, ale Andrej bol celé týždne na cestách. Písal mi o Paríži, kde práve stážoval. Mysleli sme úplne rovnako a ja som bola šťastná, že práve mne píše o čerstvých výstavách, vychytených kaviarňach, ale aj o tom, aké je to ležať na piesčitej pláži pri Seine v centre Paríža...

Medzi riadkami som čítala, že sú veci, o ktorých nechce hovoriť. Hoci mi na prvom ozajstnom rande povedal, že je ženatý, ale s manželkou nežije, cítila som, že som preňho viac kamarátkou či dočasnou náhradníčkou. Nevedela som sa dočkať chvíle, keď sa vráti domov. Andrej mi však namiesto stretnutia poslal mejl, v ktorom mi vysvetľoval, že som príliš dobrým dievčaťom, aby som sa naňho viazala...“

Bolo to, akoby ju obliali ľadovou sprchou! Sisa si opäť uvedomila, že jej život je skrátka taký. Až do smrti bude nudná, nepekná, tučná a úplne bez sexepílu!

Chcel s ňou iba spávať

O Petrovi vedela, že je rozvedený, žije v Nitre a je policajtom. A poznala číslo jeho mobilu. Nič viac. „Mal výborný štýl (písania), a keď sme sa po mesiaci mejlovania milovali, bol presne taký, akého som si predstavovala.

Pravidlá hry určoval on. Kedy si zavoláme, kedy sa stretneme, kam pôjdeme. Telefonoval mi vždy tesne pred stretnutím. Nikdy nechcel ísť do kina či divadla. A keď odo mňa ešte za svetla odchádzal, vyhováral sa na chorú matku. A potom som ho uvidela na zastávke autobusu – ako spolu s nejakou blondínkou nakladajú kočík do autobusu! Po dvoch týždňoch mi zavolal, že môžeme spolu spávať aj naďalej, ale o siedmej už musí byť pri žene! Zložila som a dala som si zmeniť číslo. Opäť som si uvedomila, aká som nudná, nepekná, tučná a úplne bez sexepílu...“

Konečne láska

Internet môže byť drogou. Sisa o tom vie svoje. Už mesiac si chatuje s Jurajom. Zobrala to z druhého konca, tak ako jej priateľka Adriana. Žiadne zoznamky, ale diskusné fóra. „Najskôr sme chatovali, samozrejme, nielen ja a Juraj. A tí z nás, ktorí mali rovnaké záujmy, sa začali (v realite) stretávať. Po mesiaci si Juraj dal rande len so mnou. Nie je taký vtipný ako Andrej a Peter, ale je pekný a príjemný a vieme sa dlho rozprávať. A čo je pre mňa dôležité – Juraj je slobodný!“

„Klasickou“ cestou by sa asi nikdy nezoznámili, jednoducho nemajú až tak veľa spoločných záujmov, aby mali šancu stretnúť sa. Ich spoločným bodom bol internet. Nielenže ich dal dokopy, ale všetko išlo oveľa rýchlejšie a priamejšie. Sisa dnes svojim priateľkám radí: „Chatovanie je praktické, človek má pri ňom menej zábran ako pri osobnom kontakte. Hoci som narazila na mužov, ktorí si len chceli spestriť svoje manželstvá, nájsť si príjemného, vtipného, cieľavedomého a úspešného muža sa dá aj cez internet. Vďaka Jurajovi viem, že nie som ani nudná, ani nepekná, ani tučná a už vôbec nie bez sexepílu.“

BOZKÁVA ZÁSADNE VZDELANÉ ŽABY

„Je to projekt. Obyčajný projekt,“ opakovala si Lucia (24) dookola. Vlastne ani netušila, prečo má z písania inzerátu na internetovú zoznamku taký zvláštny pocit. Bola zadaná. A práve preto zvedavá, aké to je. Tak si vymyslela tú bláznivú seminárku zo psychológie – šance zakomplexovaných na internete.

Takú slamu na hlave ako ja nemá nik. A mám krátke nohy, napriek tomu až po zem. Skrátka, ropucha. Ale stačí pobozkať ma a ktovie – možno zo mňa bude princezná,“ opisovala sa presne taká, aká nie je. Klik a bolo to tam. Na sieti. „Bol to zámer začať najzakomplexovanejšie, ako som vedela, skrátka, prvá kapitola seminárky,“ prezrádza študentka marketingovej komunikácie. Keby od toho niečo čakala, asi by bola z kratučkých troch mejlov vo svojej schránke sklamaná, ale takto išlo iba o štatistiku. Skôr než na internet výskumnícky „zavesila“ ďalší svoj inzerát, do kolónky si zapísala tri čiarky. No potom jej to začalo vŕtať hlavou – tí traja vlastne nie sú žiadne čiarky. „Možno to bola len moja márnomyseľnosť, jednoducho sa mi zdalo, že im musím povedať, že vlastne až taká ropucha nie som. A vysvetliť im, kto teda som.“ To mala byť definitívna bodka. O pár minút by sa ale nesmela v jej schránke objaviť odpoveď jedného z nich: „Škoda. Bozkávam zásadne vzdelané žaby!“ Nedalo jej to – ešte raz odpísala. „Popri mojej akože výskumníckej práci to bolo také príjemné vybočenie. Taký nezáväzný virtuálny pingpong. Kto lepšie trafí. Najlepšie na tom však bolo, že sme s tým s Markom neprestali ani vtedy, keď som mala prácu už dávno odovzdanú,“ prezrádza Lucia. Trochu sa bála, že je od toho nezáväzného flirtovania pomaly závislá. Ale zaľúbená? Blbosť!

Makové rezance a rady do života

Bola zadaná. Vzťah s Petrom bol najskôr veľké detské kamarátstvo, z ktorého akosi prirodzene vyrástla láska. Lebo Peter a Lucia patria k sebe. A nielen podľa Romaina Rollanda, ale podľa všetkých, vrátane susedy z tretieho poschodia. „Lenže ja som si už nejaký čas nebola istá, či sme ešte zaľúbení, alebo už iba zvyknutí. Vedeli sme o sebe všetko. Ako manželia po dvadsiatich rokoch. Presne toľko sme boli spolu. Od chvíle, keď mi Peter v škôlke skryl bábiku,“ spomína Lucia. Na Markovi, jej internetovej známosti-neznámosti, bolo zábavné to, že ani po pol roku o ňom nevedela nič. Len to, že má rád žaby, Tolkiena a chvíle, keď kolegyne zúfajú nad zamrznutým počítačom. Vtedy totiž mohol prísť ako princ na bielom koni, ktorý ich bez mihnutia oka zachráni. A neznášal makové rezance a rady do života. „Preto ich ani nedával. Vytrvalo mi odmietal odpovedať na otázky, čo mám robiť s mojím vzťahom.“

Lenže Lucia nakoniec už nevedela písať o ničom inom, lebo o ničom inom ako o nefungujúcom vzťahu nerozmýšľala. Napriek tomu bola v šoku, keď Marek nakoniec namiesto obvyklých vtipov napísal: Pri fontáne zajtra o tretej. Máš, čo si chcela!

Krajšia už nebudeš

„Presne tým som si nebola istá, či som to takto chcela. Čo keď povie: ,Naživo nič moc...‘,“ uvažovala mladá žena. Až s Markom zažívala totiž ten pocit, že niekoho zaujala, že si práve ju niekto vybral. Peter si ju nevybral, Petrovi ju vybrali. A jej jeho. Či chcela, alebo nie, Marek bol čoraz viac jej princom z rozprávky. Ale čo keď teraz otvorí trinástu komnatu a príde trest? „Škoda, že ťa vôbec netreba bozkávať,“ to boli jeho prvé slová. „Krajšia už nebudeš!“ Skrátka, celý on. Lucia na stotinu sekundy nevedela, čo povedať, ale loptička nezadržateľne letela na jej stranu. Musí ju odpáliť: „Tak predsa len to bola trinásta komnata. A ty si trest,“ nedala sa. A ich pingpong pokračoval, akoby ani nevstali od klávesnice. Navyše, naživo to bolo ešte lepšie. Keď narýchlo nevedela, čo povedať, mohla ho uštipnúť do líca. A on ju ťahal za vlasy.

Už si takmer nepísali, radšej boli spolu. A medzi tými štípancami si povedali, že sa ľúbia, že to povedia aj Petrovi, potom sa zoberú a budú mať strašne veľa detí. „A budeme sa aj bozkávať, dobre?“ vyjednával Marek a Lucia sa len smiala: „Okej, ale nezabudni, krajšia už nebudem.“