Príbehy o mužoch, ktorí podvádzajú svoje polovičky s ich najlepšou kamarátkou, kaderníčkou, masérkou (no fuj), rodinnou lekárkou, so susedkou, s kolegyňou, učiteľkou (ich dieťaťa), opatrovateľkou (aké klišé), so sestrou, s nevestou (prosím?!), sú, a je nám ľúto, že to musíme opäť zdôrazniť, naozaj reálne. Každá nevera je nechutná, pekelne bolí za akýchkoľvek okolností. Ak je však do nej zainteresovaná tretia strana, ktorá je súčasťou nášho života (žiadna neznáma z neznáma), je to bremeno navyše, dvojitá rana zľava aj sprava. Nemáme sa ani na ktorú stranu zohnúť, skrútiť a vyplakať, ostávame stáť ako obarené. Prileteli rany, z jednej aj z druhej strany Mohli by sme s hodnou dávkou irónie povedať, že nám aspoň odpadávajú starosti so zúfalými otázkami typu: Aká je? Ako vyzerá? Čo robí? Koľko má rokov? Je mladšia (staršia, krajšia...)? Ale to je práve ten dôvod, prečo nám z toho býva ešte horšie od žalúdka. Lebo vieme, poznáme, vidíme, a pritom sme netušili, nevedeli, nevideli, ani v najtemnejšom sne nám nenapadlo, že by to mohla byť práve nám taká blízka osoba. Tie, čo to prežili, tvrdia, že pri tomto druhu nevery okrem zúfalstva, hnevu, strachu z budúcnosti, beznádeje aj pocitu viny (ako pri „klasických“ neverách) prevláda najmä zlosť. „Si strašne naštvaná, vnímaš to ako zradu, sprisahanie voči tebe, a vtedy chceš hlavne hrýzť a pľuť.“ Súhlas. Keď sa spolu s partnerstvom rúcajú aj ďalšie vzťahy, piliere, o ktoré sme sa opierali, je hryzenie a pľutie vítaná úľava.

„Moja vlastná sestra sa vyspala s mojím partnerom,“ prezradila Nina, ktorá od istého času jednoducho chlapov nepotrebuje, užíva si zahraničné cesty obchodnej zástupkyne a žije si svoj šťastný single život po tridsaťpäťke. „Vždy sme si dobre rozumeli, ja so sestrou a ona s mojím chlapom, tešila som sa, že sme dobre zohratá partia. Stalo sa to, keď som bola na služobnej ceste. Sestra mala opäť nejaký svetabôľ, tak som sama môjho partnera poprosila, aby ju zobral niekam von. Aj ju zobral a na liečenie použil dotykovú terapiu. Opili sa, a potom sa to stalo, priznali sa mi. Vraj čistá telesná túžba, nič viac. Najskôr som sa snažila horkú guču v hrdle preglgnúť, ale bolo to nad moje schopnosti. Musela som ich odstrihnúť oboch. Najhoršie na tom je, že rodina nechápe, prečo som zavrhla vlastnú krv, sestre ubližujem tým, že sa s ňou nezhováram. Potrebujem čas.“ Nina svoj problém prebrala s odborníčkou na zlomené srdcia a v podstate prišli na to, čo tušila. So sestrou vyrastali v atmosfére večnej konkurencie, ktorú medzi nimi rozdúchali rodičia tým, že ich stále porovnávali. Pritom Nina bola vždy tá obratnejšia v športe, pohotovejšia v učení, úspešnejšia v práci. Možno si sestra potrebovala dokázať, že má navrch a v niečom ju pretromfne, máme však pocit, že to ju neospravedlňuje, a Nininho ex, ktorý situáciu šikovne zneužil, už vonkoncom nie.

Lenka dlhé roky pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku. Michal po tom, čo mu nevyšlo podnikanie, ostal v domácnosti, staral sa o tri deti. Taká bola dohoda. Navyše, Lenka Michala veľmi milovala a rozmaznávala, keby mohla, ešte aj jedlo by mu predžuvala. Ona bola celé roky tou silnou, schopnou všetko zvládnuť, zariadiť, vybaviť (ha!). Keď deti vyleteli z hniezda, začal sa Michal kade-tade flákať, doma sa zdržiaval minimálne. Lenku intuícia prinútila preveriť jeho mobil a, samozrejme, našla – šteklivé ememesky od ich susedy! Dobrej susedy Aleny, s ktorou často kávičkovala a ktorá Michala rozveseľovala, kým ona zarábala. Keď to na muža vybalila, ku všetkému sa priznal. Boli štyri dni pred Vianocami. Obaja sa zosypali. Lenka doma a Michal v mrákotách pendloval cez chodbu z dverí do dverí. Pol dňa stonal v garsónke, pol dňa v ich trojizbovom byte. Donedávna energická Lenka nebola schopná navariť obligátnu kapustnicu a vyzdobiť stromček. A keď sa Michal urazene opýtal, či nebudú mať tento rok Vianoce, tajfún Lenka prepukol. Zazvonila susedke pri dverách, ktorá už len bezmocne sledovala, ako Lenka všetky Michalove veci aj so špinavou bielizňou nahádzala do jej sterilnej garsónovej predsiene, so želaním: Majte krásne Vianoce! Lenka trojmesačnú „vychladzovaciu“ fázu, ktorú odborníci po odhalení nevery odporúčajú, aby sa vraj rozbúrená hladina utíšila, hlavy vychladli, ostne otupili – elegantne preskočila. Aj tak sa dá.

„Sudičky nemali pri mojej kolíske práve najlepšiu náladu, keď prideľovali partnerské šťastie,“ posťažovala sa Žofia. „Môj manžel sa oženil s mojou najlepšou priateľkou, s ktorou sme bývali na tom istom poschodí, spolu sme varievali, chodili s deťmi do parku, trávili voľný čas. Neviem, či som bola naivne dôverčivá? Dnes už nemám najlepšie priateľky, ktorým by som na sto percent verila. Nie som zatrpknutá, ale nikoho si nepúšťam k telu ani do svojej domácnosti. Nemám ilúzie.“ Najťažšie v podobných situáciách je, že najviac nás dokážu zraniť práve tí, čo nám vidia do hrnca. Poznajú zmes ingrediencií, recept, ktorý sme im ochotne a s dôverou samy podali na tácke. A taká mrcha vie zmeniť receptúru na zdanlivo atraktívnejšiu, keďže pozná naše partnerské problémy. Omáčku vylepší, upraví, prihreje a posunie do „lahodnejšieho levelu“, keďže už vie, čo pánovi vonia viac. No aj takáto hostina môže trvať len krátku chvíľu. „Po čase aj im prestalo chutiť a on si opäť našiel milenku,“ dodáva Žofia.

Už to tak býva, že skôr ako zaslúženú odmenu a vďaku si niektoré „Matky Terezy“ užívajú horúce peklo na zemi. Vieme sa rozdať do poslednej kvapky potu, rozkrájať na tisíc kúskov, aby sme iným pomohli. A keď zistíme, že príbehy o hadovi na prsiach nie sú výmysel, býva už neskoro, veľmi neskoro. Okrem plaza na hrudi dostaneme bonus v podobe ratolesti, tak ako to bolo v Petrinom prípade: „U manžela (dnes už bývalého) som zamestnala dcéru mojej kamarátky. Otca nemala, peňazí tiež mali málo, tak som jej vybavila miesto asistentky. Bolo to chudorľavé, bledé dievča, ktoré neskôr nechal priateľ a ona ostala sama ako slobodná mamička. Ja som jej pomáhala s výchovou dcéry, strážila som ju, nosila jej oblečenie, hračky po našich deťoch. Až to nejaká dobrá duša nevydržala a napísala mi anonym, že či som už fakt úplne slepá a nevidím, že to asistentkino dieťa je môjho muža – ergo jej šéfa! Vtedy sa mi život premietol odzadu dopredu, mozaika zapadla, všetko sa vyčírilo do znepokojujúco priehľadného skla a mne to docvaklo.“ Petra z rozvodu vytrieskala maximum. Jej bývalý bol pri peniazoch, takže si poručila aspoň nový dom aj s bazénom, no ako sama hovorí, na takú citovú ujmu je to slabá záplata.

Vieme, je klišé, keď povieme, že podobné príbehy píše sám život. Kiež by sme mohli tvrdiť, že sú výplodom fantázie, ale nie sú. Hankina bývalá kamarátka je dnes vďačnou témou ohovárania po tom, čo jej po šiestich rokoch vzťahu prebrala priateľa. Hanka je žena činu, rozdýchala to cez nový vzťah, no trpká chuť na jazyku pri spomienke na bývalých priateľov stále ostáva. Miša si zasa spomenula na príbeh z jej blízkeho okolia, keď dva páry s deťmi trávili spolu voľný čas a dovolenky... „a zrazu žena z páru číslo jeden ostala tehotná s mužom z páru číslo dva“. Chúlostivá situácia s nejasnou budúcnosťou. Pre dobro detí držia bobríka mlčania, panuje dvojitá tichá domácnosť. Na záver ešte jeden rébus od Sylvie: „Ja ako prvá žena môjho prvého muža sa kamarátim s jeho druhou ženou, tá druhá žena môjho prvého muža sa kamaráti s jeho budúcou treťou ženou a zároveň sa so svojím prvým mužom rozvádza a žije so svojím budúcim druhým mužom, čo je prvým mužom jeho budúcej tretej ženy. A to je prosím život slušných, vysokoškolsky vzdelaných ľudí, nie anotácia k románu z červenej knižnice.“

Toto je ten lepší prípad, keď sa klbko vzťahov skladá v podstate zo spriatelených nití. No čo vtedy, keď ide o podpásové neznesiteľné vzťahy? Nemecká psychoterapeutka Doris Wolf hovorí, že po odhalení nevery potrebujeme minimálne rok, aby sme sa dostali do fázy tzv. novej orientácie. Teda do fázy, keď sa dokážeme odpútať od partnera, sme schopné nadväzovať nové (zatiaľ len) priateľstvá a nadobúdame opäť zdravé sebavedomie, pocit vlastnej hodnoty. Vtedy sa pomaly môžeme preklenúť do fázy „nového konceptu nášho života“ (sme dôverčivejšie a schopné mať nový vzťah). Je to náročné, ale nie nemožné. So zradou zo strany blízkych by sme nemali úplne rezignovať na iné vzťahy a niekedy ani na tie predošlé, ak je úprimná vôľa na všetkých stranách veci urovnať. Ideálne by bolo, ak by sme dokázali podobným situáciám predchádzať. Hovorí sa, že príležitosť robí zlodeja, nikomu netreba veriť, všetko, čo povieme, môže byť raz použité proti nám, ak neprekukneme, že niekto z nášho blízkeho okolia si robí zálusk na náš život. Preto dôverovať, ale preverovať, oči na stopkách, no pozor na paranoju. A ešte niečo. Mužský svet sa točí okolo dobýjania, podmaňovania si nových teritórií a páni často (možno aj radi) neodhadnú lesť a osídla, ktoré sa na nich chystajú zo strany „spriaznených duší“.

Najhoršia nevera, aká existuje: On a tvoja sestra, alebo kamoška

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Najhoršia nevera, aká existuje: On a tvoja sestra, alebo kamoška

Súvisiace články

Mám milenca: Koniec manželstva, alebo nová šanca?

Polák to už netají: Manželstvo s Basikovou je v troskách!

Mám milenca: Koniec manželstva, alebo nová šanca?

11 zaručených známok nevery: Rozlúštite reč jeho tela!

Sedem nachytaných: Neverníci, ktorým to len tak neprešlo