Vtedy som veľmi túžila, aby sa vrátil, aby sme to obnovili. Nevedela som si život bez neho predstaviť. Ale po čase som si zvykla a dnes, keď sa karta otočila a môj muž si uvedomil, že sa chce vrátiť, ja váham. Posunula som sa niekam inam a nie som si už jeho návratom taká istá. Už to asi nechcem... ale deti, napriek ich dospelosti, ma prehovárajú, aby som ho vzala na milosť. Veď, patríme k sebe.

Irena

Odpovedá psychologička Mgr. Sylvia Dančiaková:

- Ak to má stáť na myšlienke „veď, patríme k sebe“ – nevonia to láskou ani vášňou. Skôr to znie ako zvyk. Ak máte naozaj opäť chuť na muža, s ktorým ste strávili už 30 rokov, nech vás teda znovu zbalí, nech vás skúsi pozvať na rande, a nech to skúša, kým vám nezavonia. Brať niekoho na milosť, je o súcite, o treste a odpúšťaní. Tak nech je to vo vašom vzťahu radšej o hľadaní lásky, nehy, priateľstva, o znovuobjavení dôvery a intimity. Ak máte chuť na nový začiatok, tak si to užite v plnej paráde.