Stačilo jednoducho uveriť. Jeho bielej matke.

Kým vám tento príbeh rozpoviem, musím predoslať pár viet. Pani Gitka zo Zlatých Klasov je polovičná Rómka po otcovi, ale k Cigánom, lebo inak ich nenazvala, sa hrdo hlási. Má dvoch synov, príbeh sa týka jedného z nich, a dcéru. Bola dvakrát vydatá, preto majú so synom Františkom rôzne priezviská. Prvý manžel bol Róm, druhý nie. Je dvakrát rozvedená a stará sa o svojho ťažko vybojovaného vnuka.

Zakázaná láska

Na prelome rokov 2001/2002, keď sa táto neuveriteľná story začala, bývali v bratislavskej Petržalke. Jej mladší syn František Mezei (30) sa učil za kuchára, jeho veľká láska, volajme ju Zuza, o rok nižšie za krajčírku.

„Keď otehotnela,“ spomína Fero, „dohodli sme sa, že si to necháme. Problém bol v tom, že jej rodičia o tom do šiesteho mesiaca netušili. Triedna im to však povedala a tým sa všetko začalo,“ rozpráva ďalej v malej pizzerii v Zlatých Klasoch, ktorej je majiteľom. Slúži ako dôkaz toho, že slová, ktoré kedysi adresoval takmer budúcej svokre, myslel vážne.

„Zrazu sa všetko zmenilo. Otec po ňu chodil do školy, zakázali nám stretávať sa, robili sme to potajme, kým sa dalo, k nám chodiť nemohla,“ pokračuje František. „Volal som teda jej mame, že ako to bude, že by som chcel dieťa vychovať, dokončiť školu, pracovať, niečo si vybudovať, postaviť sa na vlastné nohy,“ ukáže rukou na terasu pizzerie. Odpovede sa však nedočkal. Vedel len toľko, že dievčinina rodina Cigána do rodiny nechce. Keď k tomu pripočítame brata skinheda, veľa šancí tento pár do budúcna nemal.

„Jej otec bol po úraze agresívny, rýchlo vybuchol; brat ma nemusel tiež, ale dal si tú námahu, spoznal ma a na znak sympatií ma začal volať cigogádžo. Skamarátili sme sa, až neskôr sa otočil proti mne.“

1334807:gallery:true:true:true

Pani Gitka býva s vnukom v jednoizbovom byte.

Doteraz v podstate banálny príbeh zakázanej lásky nabral na obrátkach vo chvíli, keď mu Zuza zavolala: „Fero, malý zomrel pri pôrode!“

Dedovo proroctvo

Fero ostal v šoku a hneď volal mame Gitke. „Hovorím, zomrelo dieťa? Syn, že áno. Ešte som mu vravela, však, Ferko, keď si ho Boh vzal k sebe takého malého, to akoby bol večný,“ skonštatuje statočná babička. Smutne sa pozrela na nachystanú postieľku a konala, ako sa patrí.

„My Cigáni držíme pri sebe, celú noc sme držali kar, ale môj otec neprišiel,“ na chvíľu zmĺkne. „Bolo mi to čudné, tak som išla na druhý deň k nemu. Povedal, že neprišiel preto, lebo sa mu vraj dva týždne pred narodením vnuka snívalo so svojím otcom, ktorý mu povedal, že bude mať krásneho pravnuka. Uverí vraj až potom, keď uvidí úmrtný list.“

Hoci sa pani Gitka s podobnými cigánskymi proroctvami dovtedy osobne nestretla, uverila otcovi a celá rodina sa pustila do pátrania. Darmo prišla Zuza so slzami v očiach osobne porozprávať, že dieťa nemalo vyvinuté pľúca. „Verila som otcovmu snu.“ Podozrenie vzrástlo po tom, čo sa u Zuziných rodičov domáhala kópie úmrtného listu. „Povedali, nedáme vám nič, o dieťa sa nestarajte. Umrelo a hotovo.“

Babička v akcii

Syna s bratrancom vyslala do pôrodnice. Lekár im, keďže dieťa malo uvedené – otec neznámy, nemohol povedať nič. Nakoniec to vyriešil šalamúnsky informáciou, že u nich už rok žiadny novorodenec nezomrel... So vzácnou indíciou rovnajúcou sa istote sa pobrali ďalej.

1334808:fullwidth:true:true:true

Statočná babička s dcérou Gitou a so štvorročnou vnučkou Vivien.

„Na sociálke nám pani potvrdila, že dieťa žije, ale že ja nie som žiadna babka a Ferko nie je otec, lebo otec je neznámy. Vraj sa ho vzdala, podpísala adopciu. Tak čo mám robiť – spýtala som sa. Môžete sa súdiť, ale to môže trvať aj tri roky. Ťažko ho dostanete.“

Ani toto babičku neodradilo. Bol to jej prvý vnuk a bola rozhodnutá urobiť všetko pre to, aby sa vrátil do rodiny. „Najala som si právnika a on mi poradil, aby som sa nestarala o matku a súdila sa nie s ňou, ale so sociálkou.“

Na úrade videli, že pani Gitka je odhodlaná, podali pomocnú ruku. Vyplnila potrebné papiere a držala sa ďalšej dobrej rady: Musíte spolupracovať s matkou dieťaťa, bez nej nič nevyhráte! Ono to až taký veľký problém nebol. Mama aj syn sa dodnes zhodujú v tom, že Zuza bolo veľmi dobré dievča, mali ju radi a nebyť jej rodiny, nič z toho, čo sa dialo, by sa nestalo.

Vzdali sa ho obaja

Babka šla za ňou s prosbou: „Zuzka, prosím ťa, vybav to otcovstvo so synom, my si dieťa zoberieme, ty nemusíš nič, ani platiť, len nám ho nechaj.“ Keďže jej občiansky preukaz vzali rodičia, vybavili rýchlo nový, aby mohla uznať Fera za otca. Následne vybavili matriku, hoci bol nestránkový deň.

„To bolo vo štvrtok a povedali nám, že v pondelok môžeme ísť po vnúčika. Ja na to, neexistuje, ešte dnes ho chcem mať doma! A viete, čo sa ešte stalo? Ja som ju zobrala k sebe naspäť s tým, že jej všetko odpustím, len nech má chlapec kompletnú rodinu. Vedela som, že Ferko ju veľmi ľúbi.“

Nápad to bol dobrý, žiaľ, bez očakávaného výsledku. Fero takisto neprotestoval. „Za toto sa teraz hanbím, ale mal som ju veľmi rád, dokázal som jej odpustiť ako mama a napriek všetkému som chcel iba ju, ju, ju, stále. Lenže nerobila, čo mala.“ Po vnuka sa vybrali spoločne.

„Viete, ona k nemu nemala žiadne city. V nemocnici sa od neho odtiahla, na ruky si ho vzala moja druhá nevesta. Nemohli mať deti, nuž sme uvažovali aj o tom, že ho dáme im,“ spomína pani Gitka a Fero dodá: „Keď som ho však uvidel, brat Paľo mi z pohľadu vyčítal, že z toho nič nebude. Našťastie, krátko nato jeho žena počala.“ Obaja hovoria, že Zuzana k dieťaťu nemala vzťah, nevedela ho obliecť, nič. Viete, čo mu spravila?“ položí ďalšiu otázku pani Gitka. Keď mal malý asi mesiac a pol, plakal, vracal a musel do nemocnice.

1334809:gallery:true:true:true

Ferova nová rodinka v jeho pizzerii: partnerka Adrika, Denisko (4) a Kristián (10).

„Odviezla ho tam, ale ako? Aby neplakal, zalepila mu cumlík leukoplastom na ústa, ešte dobre, že sa nezadusil, nechala ho pocikaného, pokakaného v perinke a vo fusaku. Doktorka už čakala sociálku, že ho vezmú späť. Tak som ho prebalila, okúpala, vzala som si péenku, lebo nárok na OČR som ešte nemala, a zostala som s ním dva týždne v nemocnici.“

Do práce sa už nevrátila. Keď mal vnuk päť mesiacov, súd ho prisúdil otcovi. Ten však nemohol odísť z roboty, pretože živil celú rodinu. „Tak sa ho nakoniec vzdali mama aj otec a ja som ho dostala do pestúnskej starostlivosti.“

Mama videla Kristiána naposledy, keď mal rok, ale výživné platí. Podobne ako Fero. „Povedala som si, že keď sme mu už museli držať kar, tak musí mať aj krásne narodeniny. Prišla, pobudla desať minút a odvtedy sme ju nevideli.“

Veľké sťahovanie

Medzitým sa rodina presťahovala z Bratislavy zo štvorizbového bytu do trojizbového v Zlatých Klasoch. Ten však nevládala platiť, preto ho vymenila za malý jednoizbový. Deti sú tiež na poriadku. Vo svojom. „Najprv si tu v Klasoch našla frajera dcéra Gitka, syn Ferko sem išiel na diskotéku a tiež si tu našiel frajerku. Ja som odtiaľto rodáčka, tak som prišla domov.“

Celý otec

Po rozhovore u pani Gitky ideme do Ferovej pizzerie, kde nájdeme jeho celú novú rodinu. Jeho život sa za tie roky zmenil k lepšiemu. Po Zuzane mal ďalšiu priateľku, ktorá ho vraj obrala o 300 000 korún. Do tretice si našiel Adriku, s ktorou sú zasnúbení, majú štvorročného syna a na budúci rok bude svadba. Navyše, býva kúsok od mamy a Kristiána. Medzi synmi nerobia rozdiel, vychovávajú ich ako vlastných bratov. Á, práve sa vrátil Kristián, ktorý bol so školou na výlete v Modre. Hneď všetkých vybozkáva a na stôl vyloží darčeky; sošku medveďa pre babinu, druhú sošku pre otca a nakoniec z batohu vyloví štyri obrovské bagety, ktoré si na výlet objednal, ale v horúčavách nezjedol.

„On je taký tlstučký, veľmi rád je,“ hovorí babička. „Živý je ako striebro, dobre sa učí, a keď sa smeje, je to celý otec. Dva roky chodil na klavír, ale ten ho nebaví, tak bude od septembra chodiť do výtvarného krúžku, kreslenie mu ide. Chcel by byť kuchár ako otec.“

Nie zlé rozhodnutie, pretože otcovi sa zatiaľ v krátko otvorenej pizzerii, kde kedysi pracoval a od mája v nej podniká, celkom darí. Ponúka široký sortiment jedál aj do iných prevádzok, bývalí hostia sa vracajú. Je to vlastne taký rodinný podnik.

„Ja som kuchár, svokor je ‚rozvozár‘, moja budúca žena je v kuchyni, svokra mi pomáha s jedným malým, mama s druhým malým, a tak sa vlastne všetci vidíme denne,“ vysvetľuje Fero. Nezabudne dodať, že budúci svokrovci, mimochodom, nikdy nemal rómsku priateľku, jeho novej rodine pomohli vo všetkom. Vďaka nim majú byt, podporili ich fi nančne v podnikaní a pomáhajú, kde sa dá. Aký to veľký rozdiel v prístupe „bielych“ k mladému životaschopnému Rómovi zo slušnej rodiny. Kto prišiel v prípade Kristiána o viac? Alebo o všetko?