Vo vzťahu nastanú chvíle, keď s partnerom nebudete mať na všetko rovnaký názor, či pôjde o zásadné rozhodnutia, alebo názory na domácnosť, výchovu, financie, nákupy, výber dovolenky. Dôležité je vedieť urobiť kompromis.

Sladké začiatky

Na začiatku vzťahu zvyčajne býva všetko krásne. Vo fáze zamilovanosti sa obaja dokážete na všetkom zhodnúť alebo s radosťou ustúpite svojej láske. No tento stav netrvá večne. Zároveň nie je správne, aby vždy ustupovala tá istá osoba. Vo vzťahu ste predsa dvaja. Treba vedieť rozlišovať, kedy je kompromis vhodným riešením, aby sa nestal kameňom úrazu. Vo všetkom treba mať rovnováhu.

Kedy nie?

Nikdy nerobte kompromis iba vy a na úkor svojich potrieb. Cieľom kompromisu je pocit, že ste našli spoločné riešenie, ktoré bude dobré pre vzťah. Ak však začnete robiť veci, ktoré vám nie sú prirodzené alebo ktorými narušíte základy svojho fungovania a psychickej rovnováhy, vzťahu viac ublížite, ako pomôžete. Ohrozíte totiž lásku, dôveru, sebaúctu i úctu k partnerovi.

Zdravé ústupky

Každý z nás má nejakú povahu, ktorú charakterizujú silné aj slabé stránky. Preto sa rôznym kompromisom vo vzťahu dvoch ľudí nevyhnete. Ak dokážete robiť drobné ústupky, milujúci partner ich vníma a odvďačí sa vám rovnako. Premýšľajte, v čom sa ako partneri naozaj nezhodnete. Sú to zásadné veci alebo drobnosti, na ktorých až tak nezáleží? Ak máte odlišné predstavy o tom, čo a ako budete robiť, treba sa otvorene porozprávať. Len tak nájdete spoločné riešenie. Malé kompromisy sú prirodzené, ale aj nevyhnutné.

Soňa (30)

V každom vzťahu sú kompromisy nutné. Podľa mňa to bez nich nemôže fungovať. A musia ich robiť obaja, nielen jeden alebo jeden viac, druhý menej. Inak nastanú situácie, keď si túto nerovnováhu ústupkov budete vyčítať. Našťastie mám partnera, ktorý je ochotný robiť kompromisy. Napríklad si so mnou pozrie film, ktorý ho absolútne nebaví, ide so mnou i tam, kam sa mu veľmi nechce, a podobne. A takýchto prípadov je v našom vzťahu veľa, samozrejme, aj pri dôležitejších veciach.

A potom, keď nastane situácia, keď sa nezhodneme a jeden z nás musí ustúpiť, spomeniem si, koľko ústupkov v rôznych situáciách pre mňa už spravil on. Zmäknem a ustúpiť mi nerobí problém. Myslím si, že je to spôsob, ako sa v partnerstve zhodnúť. A je jedno, či ide o dôležitú vec alebo o banalitu, akou je film, ktorý sa bude večer pozerať.

Je dobré, že viete ustúpiť, ale dokáže to aj vaša polovička?
Je dobré, že viete ustúpiť, ale dokáže to aj vaša polovička?
Zdroj: shutterstock

Vlasta (78)

Som už takmer 60 rokov vydatá za jedného muža. Mám pocit, že v mladosti som väčšinou musela robiť kompromisy ja. Mali sme tri malé deti a bývali sme veľmi ďaleko od rodičov. Manžel chodil do práce, rád hrával futbal, chodil na ryby. Na mne bola domácnosť, výchova detí i zamestnanie. Na druhej strane sme žili oveľa skromnejšie a jednoduchšie, ako žijú mladí manželia dnes. Napriek tomu sme si dokázali našetriť na auto a jazdili sme s deťmi na výlety. Keď vyrástli, dokázala som si viac presadiť svoje presvedčenia a na staré kolená sa manžel asi viac prispôsobuje mne. Ale máme sa radi a sme spolu v dobrom i zlom.

Umenie počúvať toho druhého je kľúčom k porozumeniu.
Umenie počúvať toho druhého je kľúčom k porozumeniu.
Zdroj: shutterstock

Inka ( 57)

Manželstvo bez kompromisov? Myslím si, že by bolo krátke. Ak sa dvaja ľúbia a v čase zaľúbenosti sa vezmú, po nejakom čase ružové okuliare spadnú a nastáva realita. Stretnú sa dve rôzne povahy, zvyky, návyky, rituály, záujmy… Prídu deti, povinnosti, starosti. Ak sa nedokážu vo vzťahu prispôsobovať jeden druhému, nastanú konflikty a nedorozumenia. Som viac ako tridsať rokov vydatá, s manželom sa poznáme od puberty a veru nie vždy mi bolo ľahko. Ale niekde som ustúpila ja, inde po čase on. A prekonali sme všetky krízy. Som rada, že manžel je tolerantný a chápavý. Má svoje chyby, ale ja tiež. Rešpektujeme sa navzájom, niektoré záujmy máme spoločné, iné zase nie. Nechávame voľný priestor jeden druhému. Ľúbime sa i po rokoch.

Kompromisy sa učíme robiť celý život.
Kompromisy sa učíme robiť celý život.
Zdroj: shutterstock

Ideálny stav

Ak dokážete nájsť s partnerom kompromis, akúsi zlatú strednú cestu medzi dvoma názormi, prípadne sa dohodnete, že raz si svoje presadíte vy a potom zas on, vyhnete sa zbytočným hádkam a nezhodám.

Spýtali sme sa odborníčky: 

Ako správne robiť kompromisy vo vzťahu? 

Koučka, facilitátorka, lektorka a motivačná speakerka Janette Šimková. Pomáha ľuďom, ktorí chcú na sebe pracovať a osobne sa rozvíjať.
Koučka, facilitátorka, lektorka a motivačná speakerka Janette Šimková. Pomáha ľuďom, ktorí chcú na sebe pracovať a osobne sa rozvíjať.
Zdroj: EMIL VAŠKO

Radí Mgr. Janette Šimková, životná a vzťahová koučka

O nutnosti robiť kompromisy hovoríme v situáciách, keď sa naše predstavy či potreby dostávajú do konfliktu s predstavami alebo potrebami druhého človeka. To, aké dohody robíme, má zásadný vplyv nielen na kvalitu nášho partnerského vzťahu, ale aj na náš vzťah k samým sebe. Robiť dobré dohody nám pomáha poznať vlastné hranice, ako aj partnerove. Pri kompromisoch je na prvom mieste ochota dohovoriť sa. Ako hovorili naše staré mamy: „Kto chce, hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvod.“ Potom sa vieme oprieť o zručnosti, ktoré dokážeme rozvíjať:

- nehodnotiť a nekriticky načúvať druhému,
- využívať empatiu a schopnosť dívať sa na situáciu aj z pohľadu toho druhého,
- s rešpektom a akceptáciou prijímať a chápať odlišnosť partnera,
-asertívne a bez agresivity hájiť svoj postoj.

Kľúčom k dobrej dohode je tiež porozumenie, čo druhý chce a prečo. Nebýva to také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Bráni nám v tom naša tendencia predpokladať, posudzovať, kritizovať, odsudzovať a hodnotiť to, o čo sa s nami druhý delí. Je vhodné vypočuť si druhú stranu bez toho, aby sme za tým videli niečo v náš neprospech. Je užitočné pamätať na jedno základné pravidlo – o potrebách druhého sa nepolemizuje.

Našou úlohou ako partnerky nie je tieto potreby hodnotiť, ale pochopiť a posúdiť, či a ako by ich bolo možné naplniť s rešpektom k vlastným potrebám. Sú však aj situácie, keď sú hodnoty a potreby oboch partnerov natoľko odlišné, že jednoducho nemajú spoločný prienik. V takom prípade je vhodné klásť si otázku, nakoľko je súlad práve v zásadných otázkach rozhodujúci pre vzťah.

Ak ide o principiálny nesúlad, s ktorým sa nedokáže jeden z páru zmieriť (napríklad otázka, či mať deti), potom je kompromis iba odkladaním nevyhnutného. Keby nebola možná dohoda, nie je to zlyhanie. Prijať odlišnosť v nejakej čiastkovej oblasti a zamerať svoje úsilie na oblasti, kde možno súlad dosiahnuť, je pre vzťah prospešnejší postup než ten najlepší kompromis.