V staroveku považovali prostitúciu za potrebnú, v niektorých krajinách ju dokonca organizoval štát. Keďže sa tento sexuálny fenomén nepodarilo vykoreniť, snažili sa ho aspoň „podchytiť“. Prostitútky bývali izolované od ostatných (poslušných) smrteľníkov, mali zreteľne označené šaty a olúpili ich aj o občianske práva. V súčasnosti sa prostitúcia zahalila do oveľa rafinovanejšej podoby.

Toľko skloňovaná emancipácia totiž zasiahla už aj tento špecifický odbor, a tak si „to“ manažujú ženy samy. Alibisticky sa vyhovárajú, že nie každá z nich môže dokazovať svoje kvality v medzinárodnej firme ako asistentka „back office“. Životnými okolnosťami, pre duchovne založených – zaťaženou karmou, sú nútené vrátiť sa k počiatkom, ale iba do istej miery. Rokliny vlčíc, ako kedysi označovali verejné domy v antickom Ríme, sa pretransformovali na intímne priestory prenajatých privátov či zdedených bytov (odpusť, Bože, starým mamám, lebo nevedia, čo pre svoje vnučky činia). V nich sa aj niekoľkokrát za deň otvárajú dvere pre mužov, ktorých slabosti využívajú rozpálené rusalky pre svoje „životné“ potreby: najnovší iPhone, voňavučká kabelka Gucci, predlžený víkend v New Yorku... napríklad.

To všetko sú vraj nevyhnutné chuťovky dnešnej nezávislej ženy (tak sa aspoň píše v biblii moderných prostitútok). Sex za peniaze sa tak pre mnohé mladé dievčatá stal expresnou formou, ako nakŕmiť svoj vyhladovaný rozpočet. Veď toľko, čo si zarobí žena poctivou prácou za mesiac, získa, ako to nazvať, šikovná (?) afroditka za niekoľko hodín. „Vďaka prostitúcii som dosiahla vytúžený životný štandard. Peniaze pritom pôsobia ako droga. Viem sa dokonale odosobniť od svojho tela. Zatiaľ čo muž ukája svoj pud, ja myslím na príjemnú dovolenku pri mori,“ usmieva sa 22-ročná študentka Petra. To by sme mali. Čo sú to za mužov? Voňajú, páchnu, sú zdraví, chorí, milí, odporní? Škaredí, pekní, úchylní, normálni? Nedá sa vyberať.

Prostitúcia sa všeobecne vníma ako rozpor so sebou samou. Keď sa však pitvete v živote týchto veľmi, veľmi mladých dievčat, zažívate rozpor vy. Na jednej strane je tu nutkanie rodičovsky ich pohladkať po hlave a vsugerovať im psychoterapeutické veršíky o dobrom konci, ale ony to VÁŽNE nepotrebujú. V istom momente tohto kuriózneho biznisu prestali vnímať svoje svedomie (ak nejaké vôbec bolo), morálny hlas či prst Boží – nazvime to, ako chceme. Každý deň (alebo ako si rozvrhnú sexuálny harmonogram) sa v súkromí útulných privátov oddávajú kúpno-predajnému aktu. Podľa psychológov má človek istú biologickú hranicu tolerancie cudzích telesných tekutín.

Desiatky partnerov je ešte schopný akceptovať, no stovky, ba až tisíce určite nie. Byť prostitútkou je teda doslova telesná drina. Rozjarené kočky sa však bijú do pŕs so slovami, že makajú, kým chcú, keďže nemajú „vytetované“ šarlátové písmeno ako ich kolegyne z ulice. Neuvedomia si však, že po čase, resp. po rokoch, čo si budú hypnoticky „bookovať“ letenky na Bali, sa ich nároky budú stupňovať, a kto raz ochutná „geissenovský lifestyle“, ťažko sa mu bude schádzať späť na zem. Špeciálne niektoré povahy takéto pády znášajú kriticky. Nehovoriac o tom, že status šťavnatej študentky nie je doživotná záležitosť, takže vhupnutie do bežného, v ich preklade „o ničom“ života môže byť omnoho bolestivejšie, ako si vysnívali.

A tak môžeme iba hádať, aké budú ďalšie noci Lindy, 24-ročnej študentky etiky: „Pracovala som v hypermarkete za pár centov. Teraz, keď mám dobrý mesiac, si môžem zarobiť aj 4-tisíc eur. Spájam to, čo mám rada. Sex a peniaze. Nemám nad sebou nejakého úchylného pasáka, ktorý mi diktuje, koľko mužov musím dať za deň. Kedykoľvek s tým môžem skončiť. Čo aj plánujem, no až keď získam diplom.“

Aké uvedomelé. Ponúkame hneď aj odborný názor vychyteného českého sexuológa Radima Uzla na Lindine životné plány: „Prostitučné správanie zanechá v ich ďalšom živote často nezmazateľné stopy. Dojímavé literárne príhody napravených prostitútok, z ktorých sa stávajú milujúce verné manželky a vzorné starostlivé matky, patria väčšinou do ríše snov.“

Veru, veru. Aká bola Pretty Woman nešťastne zaskočená, keď ju spoznal jeden z jej bývalých, ehm, klientov v nevhodnej chvíli... Takzvaný životný paradox sa môže pritrafiť aj tej najopatrnejšej prostitútke. Práve keď sa totiž rozhodne začleniť do (nášho) sveta poctivo pracujúcich, bude musieť, s veľkou pravdepodobnosťou, absolvovať aj klasický pohovor do zamestnania. Náhoda je blbec. Už sexuálna lokomotíva ženských dejín Brigitte Bardot vyhlasovala: „Svet je malý, raz sa všetci stretneme v jednej posteli.“ A keď slovo svet zúžime na pojem Slovensko, to je ešte len dedina. Ozaj, a peniaze sme už spomenuli?

Nástupný plat v reálnom zamestnaní bude neporovnateľne nižší ako šupy z privátu... a tak sa pomaly a akože s véééľkou nechuťou vracajú staré mladé harcovníčky k najistejšej práci pod slnkom a kruh sa uzatvára. Študenti majú goliášovskú spotrebu a nízke príjmy. Fajn. Môžeme tu hovoriť aj o akomsi biotlaku na rozmnožovanie, ktorý vrcholí práve počas vysokoškolského bujnenia. Otázka znie, koľkým mladunkým babám napadne riešiť svoj finančný hendikep ako 25-ročnej študentke Gabike: „Je mi úplne jasné, že nás všetci odsudzujú, ale veci nie sú iba čierne a biele. Keď sa niekto dostal na vysokú, nemá žiadne rodinné problémy a sypú sa mu stovky eur od rodičov, to sa mu ľahko kritizuje!

Ja som sa na ekonomickú dostala až na tretí pokus a medzitým som musela pracovať v jedálni. Dokáže si niekto z tých slušných študentíkov vôbec predstaviť, aké to je prísť do manažérskej školy po rokoch strávených v zamastenej zástere? Aby som to zvládala so školou, spoločníčku robím iba trom stálym klientom a zvyšok peňazí si zarobím na erotickom čete. Vytočím si tak aj 1 700 eur za mesiac.“

Bohužiaľ, veľa mladučkých prostitútok uvádza ako hlavný dôvod ich telesných radovánok práve spomínanú sokratovskú inštitúciu (a to ani nemáme platené školstvo ako v USA). Popravde tá škola je tam často tak trocha navyše. Za oponou putuje jadro zárobku na iné lahôdky, než sú tristostranové skriptá a poloprázdne jazykové kurzy. Aby sme však nehádzali kameňom iba do dychtivých študentiek, venujme sa chvíľku ženám, ktoré sa ponúkajú tiež, formou tzv. part-time. Takáto sorta vlčíc si popri legálnom mesačnom príjme dopĺňa domácu kasu aj sexuálnou komunikáciou, ktorá je tak ich nevyhnutnou bokovkou popri bežnej práci. Pre Igora, ktorý nedávno zistil rovnakú skutočnosť o svojej „tichej a hanblivej“ spolubývajúcej, to bola podpásovka života:

„Doteraz sa neviem z toho spamätať. Na priváte som našiel Mirkine pornografické fotky, cez ktoré som sa dostal ku kontaktom chlapov, s ktorými pravidelne spáva. Predpokladám, že to býva aj u nás v byte. Odvtedy vidím v každej žene možnú šľapku, a je jedno, či vyzerá sexi, alebo nie.“ Nuž Igor možno nemal lašovať a Mirka si mala lepšie chrániť svoje teritórium. To je však iba vrchná šupka cibule.

Vzdelané hetéry nie sú prostitútky, či?

V jazyku ekonómov – kde je ponuka, tam je dopyt. V jazyku matematikov – kým bude platiť, že raz s troma je viac ako trikrát s jednou, tak takýto druh „brigádičiek“ bude mať iba vzrastajúcu tendenciu. A novodobý trend v tejto sfére nám ukazuje, že muži čoraz radšej otvárajú peňaženky pri vzdelaných (alebo práve sa vzdelávajúcich) prostitútkach, s ktorými sa môžu pokojne pustiť do diskusie o trhovom mechanizme sveta. Vie o tom svoje aj Drahuša, ktorá plynulo ovláda dva cudzie jazyky a živí sa ako spoločníčka už päť rokov:

„Mala som azda všetky typy klientov. Jedna tretina z nich sa chce iba podeliť o dobrého lososa pri nenútenej konverzácii. K sexu nakoniec ani nedôjde. Peniaze dostanem tak či tak. Keď na druhý deň počujem náreky mojich kamarátok, ako musia čakať, kým budú v centrách výpredaje, je mi ich ľúto.“ Ťažko povedať, na koho v tomto bujarom reťazci ukázať prstom a komu je koho naozaj ľúto. Je však rozdiel, keď prostituujú ženy v Bangladéši, aby mali aspoň na jedno jedlo denne, a iné, keď sa rozhodnú pre tento fach slečny, lebo si potrebujú oživiť svoj šatník. Dobrovoľne, rady a často. Poklesnuté ženy? Skazené živly? Prostitútky?

Ale, ale, nie tak prísne – hlavne nie pred nimi! Podľa ich slov ide o vyššiu formu dohodnutého rendez-vous, kde pravidlá určujú vždy ony. Za všetky to stručne zhrnula 26-ročná Sandra: „Som rada, že sa takto živím, a nemienim nikomu skladať účty. Za pár nocí zarobím toľko ako moje kamošky za mesiac v ich nudných kanceláriách.“ Vyzerá to tak, že sa začínajú napĺňať slová pána Middendorfa, podľa ktorého „sexuálny styk dnes už nie je nič iné ako jeden zo spôsobov využitia voľného času, ako napr. fi lm či divadlo.“ Ako pre koho.

Ako hrdé a presvedčené „old school ladies“ sa však bez mučenia priznávame, že sme sa nikdy netešili do toho „nudného officu“ viac ako teraz, keď nám dievčatá dovolili nahliadnuť do reality najstaršieho remesla sveta. Že neukázali všetko? To my dobre vieme. Ale na tom koniec koncov vôbec nezáleží.

Novodobé kňažky lásky si sexom zarobia 4-tisíc mesačne!

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Novodobé kňažky lásky si sexom zarobia 4-tisíc mesačne!

Súvisiace články

Čo ste o milovaní netušili: 5 prekvapivých faktov o sexe!