Keď sme išli navštíviť pani Jarku, ktorá nám napísala do redakcie o Olinke, na ktorú nedá dopustiť, ešte sme netušili, že aj ona sama je pre svoju priateľku jedným z najväčších šťastí v živote.

Ako to už býva, nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. A keď začne pokrivkávať zdravie, ba dokonca, keď sa kdesi v hmle objaví nedočkavá zubatá, nie je čas na náreky. Treba zaťať zuby a bojovať. Bez láskavej blízkej osoby to však ide oveľa ťažšie. Svoje o tom vie Jarka, ktorá opakovane pokorila rakovinu, ale aj Oľga, ktorej zasa do života dvakrát slabučko zaklopkala mozgová príhoda. „S Olinkou sa poznáme už dlhé roky, takmer od dvadsiatky. Chodili sme vtedy po zábavách a za chlapcami,“ spomína pani Jarka so smiechom.

„Naše deti chodili spolu do školy, neskôr sa stali dobrými kamarátmi, čo pretrvalo dodnes. Viete, pokiaľ sa človek nedostane do problémov, alebo nejakej zložitej životnej situácie, tak priateľstvo považuje za úplne bežnú a samozrejmú vec. Dokonca si ho nevážime. S mojou kamarátkou bývame kúsok od seba, ale navštevujeme sa veľmi málo. Sme v telefonickom kontakte a kedykoľvek sa niečo udialo v jej alebo mojej rodine, prežívali sme to spolu,“ hovorí.

Pred pár rokmi pani Jarka veľmi ťažko ochorela. „Diagnostikovali mi onkologickú chorobu. Veľmi ťažko som sa zmierovala so skutočnosťou. Vedela som, že ma čaká operácia, náročná liečba a všetko nepríjemné, čo s tým súvisí. A tu nastúpila Oľga. Každý deň bola pri mne, chodila za mnou domov, do nemocnice, utešovala ma a povzbudzovala. Tlačila ma dopredu a robila všetko pre to, aby som toto náročné obdobie zvládla a prekonala. Nedá sa slovami opísať, ako veľmi mi pomohla. Do smrti jej budem vďačná.“

„A ako sa cítim teraz? Aj vplyvom choroby sa mi zmenil hodnotový rebríček a to, čo bolo niekedy pre mňa podstatné, je dnes nepodstatné. Vážim si veci, ktoré som považovala za samozrejmé, no dnes viem, že sú vzácne a ojedinelé. Veď keď som nevládala, Oľga prišla a v rukách niesla navarené pre celú moju rodinu. Alebo ma plesla po hlave, na ktorej mi chýbali vlasy, a povedala, že mi to pristane. A to pracuje ako kaderníčka,“ spomína Jarka. „Ďakujem za to, že som mala šťastie a stretla som takú priateľku, akou je, a hoci máme na seba málo času, viem, že na seba myslíme a sme tu jedna pre druhú.“ „I ja by som o Jarke povedala to isté. Obdivujem jej silu a optimizmus, s ktorým dokonca aj naplno pracuje. Učíme sa jedna od druhej, aké ľahké je vlastne žiť,“ vraví pani Oľga.

Viki: „Kedykoľvek mám zlý deň alebo ma niečo nazlostí v škole, ona ma vždy vie rozosmiať a pomáha mi zabudnúť na všetko zlé, čo sa stalo.“

„Musím sa pochváliť mojou kamarátkou Vierkou, lebo ona je človek, akých behá po svete už len veľmi málo. Spoznali sme sa na strednej škole a ja by som nikdy nebola povedala, že budeme vychádzať ako sestry,“ teší sa Viki. „Prvé, čo som si všimla, boli jej krásne dlhé blond vlasy. Ona si o mne zasa myslela, že som tichá osôbka. Ale keďže ma pozná už nejaký ten piatok, prehodnotila svoj názor. Obe sme správne urozprávané a hoci sme prevažnú časť dňa spolu v škole, nestihneme si všetko povedať. Ešteže žijeme v dobe, keď si môžeme zavolať a skypovať,“ teší sa Viktória novodobej možnosti utužovania priateľstva aj na diaľku.

Po čase spoznala aj jej rodinu

„Sú to dobrí ľudia a vážim si ich. Keď k nim prídem, cítim sa, ako keby som bola doma, rozumieme si, stále si máme čo povedať. Máme veľa spoločných zážitkov a na všetky rada spomínam. Spolu sme navštívili napríklad Viedeň a stihli sme sa odfotiť pri všetkých obchodoch, ktoré majú vo svete meno. Pozreli sme si zámok Schönbrunn a jedli sme pravú rakúsku jablkovú štrúdľu! Ona prvá mi zablahoželala k mojej osemnástke a smiala sa z môjho názoru, že už zo mňa bude stará dievka,“ smeje sa Viktória.

Také pozvanie sa neodmieta

„Ďalšia krásna spomienka je ples, na ktorý ma pozval Vierkin brat. Po prvé, bol to pre mňa šok, veď predsa okrem toho, že sme spolužiačky, nič iné ich so mnou a jej rodinou nespája. A po druhé, vlastná rodina to pre mňa nikdy nespravila,“ hovorí zamyslene. „Myslím, že každý by mal mať kamarátku, ako je Vierka. No môj názor je taký, že ak máte okolo seba kamarátov, za ktorých by ste dali život, a oni by pre vás spravili to isté, až vtedy pochopíte, čo je skutočné bohatstvo. Kdesi som čítala, že ľudia už nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú si u obchodníkov celkom hotové veci. Ale keďže nejestvujú obchodníci, čo by predávali priateľov, ľudia už priateľov nemajú. Preto by sme sa mali každý deň aspoň na chvíľočku zastaviť a zamyslieť sa nad tým, akých máme okolo seba kamarátov.“

Zuzana: „Sme príkladom perfektného priateľstva, A priateľ je podľa mňa ten, ktorý ťa neodsudzuje za tvoju minulosť, ale cení si ťa, aký si práve teraz a tu!“

„Začalo sa to, keď sme chodili na základku, kde sme sa bez slova či pozdravu obchádzali. Až prišiel posledný ročník s výberom školy. Nikdy som nemala predstavu, čo s budúcnosťou. Môj výber bol jeden myšlienkový chaos, do ktorého vstúpila moja mama: „Pedagogická a sociálna akadémia v Turčianskych Tepliciach, to je tá správna škola.“ Pri zapisovaní vybranej školy do školského hárku sa naše pohľady s Miladou stretli. Postupne sme začali spolu hovoriť a cvičiť spoločne na talentové skúšky.“

„Vtedy mi povedala, že ma nikdy nemala rada a nevedela, čo si má o mne myslieť. Jednoducho, nebola som jej krvná skupina. A s tým súhlasím, pretože sa to pri našom spoločnom nakupovaní okamžite prevalilo,“ so smiechom opisuje ďalej. Miladka je totiž športový typ a Zuzka zasa dámsky. „Moja slabosť sú čo najväčšie náušnice či šály. Ona miluje jednoduché náušnice a žiaden šál. Nie nadarmo sa hovorí, že protiklady sa priťahujú,“ vecne konštatuje. „Užívali sme si spoločné prázdniny. Potom prišiel nástup do prvého ročníka a na internát. Ani sme si neuvedomili, že sme vedno prekráčali štyri roky. Spoločné prenajatie izby, spoločné stolovanie, spoločné učenie. Vždy sme si mali čo povedať. Prežila som s ňou tie najkrajšie, ale aj najhoršie chvíle v našom živote. Potom dievčatá začali novú životnú etapu – štúdium na vysokej škole.

„Miladka je v Trnave. Študuje učiteľstvo pre zdravé detičky, a ja som v Levoči – učiteľstvo pre choré deti. Sme teda dva protiklady. Zaujímavé je, že sa stále priťahujeme, stále sa máme o čom rozprávať a vždy sa rady spolu stretneme, hoci obidve máme krásne partnerské vzťahy, ešte aj naši vyvolení si majú spolu čo povedať. Aspoň sa tak tvária pre naše priateľstvo, pretože vidia, že my dve k sebe patríme. Mám len ju najlepšiu kamarátku a jedna, ale skutočná, mi stačí! Myslím si, že sa to nezmenilo a dúfam, že sa ani nezmení. Veď stratiť takúto spriaznenú dušu sa ani nedá. A kto takú stratil, stratil kúsok seba... “

Téma: Prečo je dobré mať najlepšiu kamarátku

Plus TV

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Téma: Prečo je dobré mať najlepšiu kamarátku

Súvisiace články

Skamaráťte sa s kolegami! Takto si ich zaručene získate

Toxická kamarátka: Kde sa v nej vzal ten jed?

Priateľstvo medzi mužom a ženou: Láska všetko pokazí!

Plus TV

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás