Väčšina z nás si myslí, že nachádzať sa na svojej životnej ceste kdesi medzi tridsiatym a štyridsiatym rokom života a nebyť ešte matkou je katastrofa. Napadlo vám však, že všetky tridsiatničky a štyridsiatničky nemusia snívať len o bielych šatách, cumlíku a dupačkách pre novorodenca? Že síce chcú prežiť vzrušujúcu, vášnivú a strhujúcu lásku, ale nie s jediným mužom, s ktorým budú mať spoločný osud, až kým ich smrť nerozdelí?!

Veru, aj na Slovensku sa čoraz častejšie stretávame so ženami, ktoré si nerady plánujú, čo bude o mesiac, o rok. Pretože okrem zemepisného kočovníctva sú „postihnuté“ aj citovým kočovníctvom. Už im nestačí jediný muž na celý život. (Cítite tú podobnosť s mužmi?!) Jednoducho sa im viac páči mať päť-šesť priateľov než jediného, nudného manžela!

A tak jedného majú na chodenie do kina alebo na „hĺbavé“ diskusie. Druhého, najlepšie gaya, potrebujú na nakupovanie. Iného zasa preto, lebo vie život brať z tej veselšej stránky. Sú to ženy, ktoré sa nikdy nezamilujú, alebo – zamilujú sa, ale vedia, že nie nadlho, lebo sa o to v skutočnosti až tak neusilujú. Nepatríte medzi ne náhodou aj vy? Podobne ako... Ženy, ktoré sa nikdy nezamilujú
Milionárka
Hoci má partnera, sťažuje sa, že zaujímaví muži neexistujú. Vždy chce byť stredobodom spoločnosti. Keď sa jej to podarí, nikoho si nevpustí do svojho železného srdca. „Je to ako droga, ktorej sa nedokážem zbaviť,“ hovorí 35-ročná Alexandra. „Zahrávam sa s dvomi-tromi mužmi a každému z nich dávam nádej, že som preňho tou pravou. Potrebujem cítiť, že je o mňa záujem.“

Hyperkritička
Mužov rozdeľuje podľa matematickej metódy – série nevyhnutných kritérií. A, samozrejme, ani jeden nemôže dopadnúť dobre. Svojich nápadníkov neustále testuje (inteligencia, sympatie, čaro), ale nakoniec si vyberie podľa toho, ako vyzerajú a ako sa obliekajú. „Nemôžem za to, že všetci muži majú nejakú chybu,“ tvrdí 32-ročná Veronika. „Moja mama nechápe, čo hľadám. Ja však nikdy nezľavujem zo svojich kritérií. Kamaráti si zo mňa uťahujú, tvrdia, že, len muž, ktorý by ladil s poťahom mojej sedačky, by mi vyhovoval.“

Zberateľka
Ide do postele s každým – od predavača po bankára. Je však hyperkritická, a svoje hodnotenie mužov si nenecháva iba pre seba. Je verná jedinej zásade: Všetci muži ujdú. „Hovorí sa, že manželstvo vydrží len vtedy, keď má každý svoj život,“ tvrdí 39-ročná Renáta. „Moje manželstvo stroskotalo práve preto, že sme obaja veľa pracovali a málo boli spolu. Neverím v rodinu, nie som schopná urobiť ju funkčnou. Za nič na svete by som opäť nevhupla do manželstva. Nemôžem však žiť bez sexu, a tak sa prispôsobujem. Od mužov som sa naučila priateľským vzťahom, rovnocennosti, kde nikto nechce od druhého viac, ako dostáva.“ Ženy, ktoré sa zamilujú, ale...
Večne nerozhodná
Je prototypom ideálnej manželky, ale len dovtedy, kým verí v „modré z neba“. „S Markom sme sa spoznali pred rokom,“ spomína 34-ročná Adriana. „Teraz, po eufórii, je mi smutno za mojím predošlým životom. On rozpráva o manželstve, deťoch a plánuje, že sa za ním presťahujem do mesta, kde žije a pracuje. Ja sa však neviem rozhodnúť. Chýbajú mi priatelia, cítim sa ako vo väzení. Viem však, že keby som ho opustila, bola by som na tom ešte horšie.“

Romantická ako letná búrka
Hoci je romantická, jej lásky sú vždy nerealizovateľné. Hovorí, že v láske sa jej páči trpieť a sex by nikdy nemohla mať bez citu.„ Už sa zamilúvam iba do mužov, ktorí nedokážu mať uspokojivé sexuálne vzťahy a odmietajú sa oddávať citom,“ hodnotí sa 36-ročná Anna. „Iná by to na mojom mieste hneď skončila. Ja nie, zaľúbim sa a neustúpim. Často som pre muža len jedným z množstva vzťahov, kde nevieš, koľko je skutočných a koľko len virtuálnych, ktoré mu dávajú ilúziu stratenej mužnosti. Prichádzam z toho o rozum. Napokon som pochopila, že partner by bol prekážkou na mojej osobnej a profesionálnej dráhe. Horšie je, že nikde nijaká rodina.“

Ako prelietavý motýľ
Špecializuje sa na pochybných mužov. Väčšinou nie sú priveľmi bystrí, alebo sú príliš mladí, veľmi škaredí či nevzdelaní. Nie sú na úrovni. Od začiatku to vie a zaprisaháva sa, že tento je už posledný. Ale to až potom, keď zistí, že bol málo bystrý, príliš mladý, veľmi škaredý, málo vzdelaný... A so zlomeným srdcom ho opúšťa. „Muži sa do mňa zamilúvajú, pretože som vášnivá a nepoznám nudu,“ obhajuje sa 39-ročná Barbora. „Problém je v tom, že som ochotná byť zadaná len ‚na určitý čas‘. Po niekoľkých mesiacoch vidím všetky jeho chyby a pustím ho k vode.“ Prečo niektoré ženy nestoja o trvalý vzťah?
„Som presvedčená, že aj kedysi boli medzi nami ženy, ktoré nemali ako jedinú prioritu v živote mať manžela a rodinu, len sa o nich toľko nehovorilo,“ myslí si psychologička Andrea Čanigová. „Dnes je možno situácia odlišná minimálne v otázke väčšej materiálnej nezávislosti u žien v strednom veku. Ale je to tak aj s citovou nezávislosťou? Rozhodnutie každej ženy, ktorá sa nechce viazať len na jedného partnera, prípadne nemať deti, treba akceptovať. Väčšina tridsiatničiek či štyridsiatničiek však tajne túži po citovo naplnenom a dlhodobom vzťahu s mužom a deťmi. Ako sa asi cíti žena, ktorá síce má päť priateľov, ale keď dostane chrípku, leží sama v byte a nemá jej kto uvariť čaj? Existuje mnoho spôsobov, ako si ,uľahčiť'‘ život, keď nám to s konkrétnym mužom práve nevyšlo a my v snahe prežiť a ísť ďalej si povieme – veď žiť sa dá dobre aj bez trvalého vzťahu. Je to náš obranný mechanizmus. Každá žena prechádza v živote viacerými fázami, keď je viac či menej spokojná, a od toho závisí aj chuť vstúpiť alebo nevstúpiť i do oficiálneho vzťahu. Ale nakoniec – proti gustu žiaden dišputát.“