Niečo krásne prežiť Na prvé stretnutie s producentom Petrom Polákom (30) si speváčka Bára Basiková (45) nepamätá. Bola vydatá. Hoci posledné dni, mesiace, možno už roky nemohla hovoriť, že šťastne, cudzí muž pre ňu nejestvoval. Hneď ako sa skončilo predstavenie, sadla do taxíka a ponáhľala sa domov. Vtedajšiemu manželovi Jaromírovi sa to tak páčilo. A ona, hoci si to neuvedomovala, v posledných rokoch robila už len to, čo sa páčilo Jaromírovi. Zbytočne. Jej muž odchádzal na dlhé a ešte dlhšie „služobné cesty“, až si nakoniec nezbalil len pár, ale všetky veci. Odsťahoval sa. „Zrazu som zistila, že mám štyridsaťdva rokov a nevydarilo sa mi už druhé manželstvo. To je pre ženu prehra.“ Už sa nebolo prečo z divadla tak ponáhľať. Nikto tam na ňu nečakal, deti dávno spali. Pripadalo jej to tam prázdne. A zároveň plné vecí, ktoré jej pripomínali Jaromíra. Radšej zostávala v divadle. S Petrom. Prerozprávali spolu mnoho večerov a rozumeli si. Ale Bára si netrúfla ani len rozmýšľať nad novým vzťahom. To on. O pätnásť rokov mladší úspešný muž. „Vekový rozdiel vôbec neriešil. To ja som ho riešila. Myslela som si, že by nebolo vhodné, aby som mu vstúpila do života.“ No doma čoraz častejšie počúvala od svojich dvojičiek Marušky a Aničky (16) – Mami, kedy pôjdeš s Petrom niekam? A kedy k nám zase príde? „Vlastne ma do toho vzťahu tak trochu postrčili. Keď som sa ich pýtala, čo hovoria na to, že je mladý, prekvapilo ma, že to brali absolútne bez predsudkov – No a čo?“ No a čo... znelo jej v ušiach a znelo to krásne. No dobre, tak „no a čo“! Ale môže si dovoliť ešte snívať? „Žiť každý inde, občas sa stretnúť, urobiť si víkend, večeru pri sviečkach a zase si ísť každý po svojom, to je krásne. Ale zvládnuť rutinu obyčajného dňa, to je skúška.“ Keď začali spolu žiť, Bára si zakrátko uvedomila, že Peter túto skúšku zložil. Bez veľkých rečí. Nebolo preňho problémom nakúpiť, postarať sa a o deti, uvariť. Veci, o ktorých jej bývalý manžel nerád čo i len počúval. „On prosto chcel, aby ma nikdy nevidel nenalíčenú, neupravenú, chorú. Nikdy nechcel počuť o žiadnych starostiach. Neabsolvoval obyčajné veci, ako sú nákupy, rady na pošte, vyberanie detí zo školy. Skrátka normálne žitie. S Jaromírom to bolo všetko také... akademické.“ <img src=" https://img.lesk.cas.sk/155154.jpg " alt="Bára Basiková, Petr Polák." align="left" border="0" hspace="4" vspace="4" /> S Petrom boli spolu rok, keď sa reč zvrtla na to, že to takto chcú nadlho. Snáď navždy. Nikto si pred nikoho nekľakol, nerozdávali sa prstienky. Len jeden druhému pozreli do očí. A v tých Báriných sa dalo čítať: Dobre. Do tretice, ale naposledy! „Sobáš pre mňa nie je papier, je to potvrdenie vzťahu. Je to vzájomná zodpovednosť, úcta a rozhodnutie, že chceme jeden za druhým stáť v ťažkých chvíľach, ktoré vždy prídu. Potvrdenie, že máme byť rodina.“ A budú! Život pre Báru nachystal ešte jedno „do tretice“. Do tretice bude mamou. „Ja som si priala mať dieťa aj s druhým manželom. On nie. Zdalo sa mi to od neho veľmi sebecké.“ Netušila, že o pár rokov sa jej život otočí o stoosemdesiat stupňov. „Áno“ padlo nielen medzi Bárou a Petrom, ale aj z úst jeho rodičov. „Boli nadšení. Strašne si vážim, že neriešili vekový rozdiel, ani to, kto som. Petrova maminka mi povedala, že takého šťastného ho dlho nevidela. A hovorí mi to dodnes. Som jej za to vďačná. Nie každá mama by bola nadšená, keby si jej tridsaťročný perspektívny syn priviedol dvakrát rozvedenú staršiu paniu s dvoma deťmi.“ Ani Bárina mama nezalamovala rukami. Nevykresľovala dcére katastrofické scenáre, ako ju Peter raz nechá pre tých pätnásť rokov medzi nimi. Áno, sú tam. Nikto pred nimi nezatvára oči, a najmenej Bára. „Je lepšie niečo krásne prežiť, a potom za to hoci aj zaplatiť, než neprežiť nič. Prečo by som sa nášho vzťahu mala vzdať, keď sme ho obaja chceli? Keď spolu o päť rokov nebudeme, tak nebudeme. Aj tak budem vďačná za to, čo sme spolu prežili.“ <img src=" https://img.lesk.cas.sk/155155.jpg " alt="„Pre mňa bolo dôležité, že som ho neodviedla od rodiny.“" align="left" border="0" hspace="4" vspace="4" /> Roky som nerátala „Keby si moja dcéra v šestnástich priviedla o šestnásť rokov staršieho muža, tak by mi určite pripadal starý,“ priznáva úprimne. A svojej mame v duchu pripisuje ďalší dobrý bod. Eva Vejmělková (37) totiž v šestnástich priviedla domov o šestnásť rokov staršieho Dušana Rapoša (53). Keď prišiel slovenský štáb vyberať herečku do filmu, Eva sedela na okenici ostravského konzervatória. V bielych teniskách a bledomodrých džínsoch. Zuzana! – chcel na ňu Dušan skríknuť. Vedel, že je to ona. „Na ten pohľad do očí nezabudnem nikdy. Iskra preskočila, myslím, pri tom prvom pohľade. „Hneď,“ vracia sa k tomu okamihu Eva. Podľa scenára legendárnej Fontány pre Zuzanu sa mal do nej zaľúbiť hlavný hrdina Olino, no v skutočnosti sa zaľúbil režisér. „Vzťah sa začal už na pľaci. Chceli sme to, samozrejme, tajiť. Ale bohužiaľ naše letmé pohľady za kamerou nás asi prezradili. Takže na konci to už vedeli všetci.“ Nehovoriac o Evinej mame. Nemusela byť ani na pľaci, aby to zistila. V dcériných očiach sa dalo čítať aj doma. A ako! „Maminku si veľmi vážim. Každým rokom viac a viac. O to viac, že už tu nie je so mnou. Strašne mi verila.“ Dnes už vie, že keď ona očarená láskou roky medzi ňou a Dušanom nerátala, mama mala zrátané, že Dušan sa v čase, keď Eva prišla na svet, už pozeral za dievčatami. Dátumy narodenia však v ich prípade boli len číslami v rodných listoch. „Boli sme spolu 24 hodín denne. A vtedy sa roky nerátajú,“ vyhlasuje rád Dušan. Rátajú-nerátajú. Prinajmenšom mu ich pripomínali jeho dve dcéry z predchádzajúceho manželstva. A Eve? „Pre mňa bolo dôležité, že som ho neodviedla od rodiny. To by som nikdy neurobila. Dušan má navyše fajn dievčatá, s ktorými mal krásny vzťah, a taký sme si vytvorili aj my medzi sebou.“ Nebolo nič ľahšie ako ľúbiť ho aj s nimi. Pre ňu. Ale až s dvoma vlastnými dcérami v detskej izbe si uvedomuje, aké to bolo pre jej mamu. „Keby si moja dcéra priviedla muža, ktorý už má dve deti, tak by som jej to asi vyhovárala,“ uvažuje. Hoci ktovie? Možno, keby videla, že aj taká láska môže vydržať viac ako dve desaťročia... Toho sa však už Evina maminka nedožila. Chýba jej. Chýbala jej aj vtedy, keď sa po pätnástich rokoch lásky s Dušanom rozhodli postaviť pred oltár. Preto pred smútkom ušli. Zobrali Evinu sestru, manžela a deti a odišli do Las Vegas. „Mala som červené šaty, červený závoj. Mali sme svadbu v kaplnke Elvisa Presleyho. Jeho imitátor, ktorý úžasne spieval, ma priviedol k oltáru. A potom sme v tom kostolíku tancovali. A v nočnom Las Vegas som si gratulovala s ostatnými nevestami, ktoré sú tam na každom kroku. Na to nezabudneme.“ Vo filme sa Eva vydávala mnohokrát. Takže netúžila po veľkej dedinskej svadbe v bielych šatách. „Urobila by som to. Ale iba kvôli maminke,“ znovu sa dotkne citlivého miesta. Možno preto pre svoje deti chcela istotu ozajstnej rodiny, možno preto sa jej to oficiálne „áno“ pred narodením ich detí zdalo dôležité. Pre Evu bolo jej materstvo premiéra, Dušan si už svoje plienkovo-kašičkové obdobie odžil. Bude sa mu chcieť byť otcom na plný úväzok znovu? Ani sa nemusela pýtať. „Tie prvé mesiace, vlastne celý rok, si bral Dušan prácu len do štúdia, aby mohol byť doma s nami. Myslím, že vie, že to, čo prežije s deťmi, mu nič nevynahradí. A deti ho milujú. Je to taký ten ,hodný táta na hraní‘. Ja som bohužiaľ tá zlá maminka, ktorá ich núti spať a jesť.“ Ale hlavne, že ich majú obidvoch. „Myslím, že dieťa by malo prísť do rodiny.“

Vychovávateľka či opatrovateľka?

ncpz

Nový čas pre ženy

Sex a vzťahy

Rubrika

Kvízy

Zdravá a štíhla

Móda a krása

Celebrity

Ľudia a príbehy

Voľný čas

Astro

Video

PLUSKA.sk

Vychovávateľka či opatrovateľka?

Plus TV

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás