Tak ako každý deň, aj dnes sa zdravotná sestra Mirka vracia rýchlikom z Bratislavy do Nových Zámkov. Na každodenné cestovanie si už zvykla, vždy jej ubieha rýchlo. Okrem toho, že si príjemne oddýchne po náročnej zmene, je to čas, ktorý patrí iba jej. Občas sa dokáže krásne zatúlať v uličkách svojich myšlienok. Doma či v práci nemá veľa priestoru na snívanie.

Dnes však netuší, čo sa odohrá medzi umakartovými stenami kupé s ôsmimi sedadlami. Väčšinou známe tváre striedajú iné známe tváre, podľa toho, akú má zmenu. Medzi sviatkami je však vlak takmer prázdny a teší sa na chvíle osamote. Nočné ticho prerušuje len rytmické hrkotanie vagóna, keď sa strhne na prudké otvorenie dverí. Hneď za Hlavnou stanicou na zastávke Vinohrady k nej nastúpi nezvyčajný cestujúci.

Na ďalšej stanici pristúpil nezvyčajný cestujúci.
Zdroj: shutterstock

Pri pohľade na nočného narušiteľa jej z tváre okamžite zmizne rozmrzený výraz. Na jej vkus dobre oblečený, vyšportovaný mladík s tvárou filmového herca. „Trochu Alain Delon a tak trochu Steve McQueen,“ mihne sa Mirke hlavou text známej piesne. V porovnaní s tým, čo ju čaká doma, je to teda „kus“. Jeho hlboké modré oči si ju hneď premerali, keď si sebavedome sadol rovno oproti nej. Ako keby okamžite nadviazali spojenie. Má pocit, že musel zaregistrovať tlkot jej srdca pod blúzkou, rovnako aj zrýchlený dych.