Jana (40) sa vydávala veľmi mladá a dnes, s odstupom času, tvrdí, že aj veľmi hlúpa a neskúsená: „Ruda som si brala, lebo som ‚musela’, a v podstate som ho ani dobre nepoznala. Už čoskoro po svadbe som však jeho pravé ja spoznávať začala. Z dnešného pohľadu mi pripadá neuveriteľné, čo všetko som mu dokázala tolerovať. Vtedy som mala pocit, že na nejakých malichernostiach nezáleží, veď sa predsa máme radi a čakáme spolu dieťa. Čo tam po tom, že môj manžel vyrobil hysterickú scénu pre trocha hrubšie zemiakové šupy či prázdnu tubu od zubnej pasty, ktorú som si dovolila vyhodiť ešte predtým, než ju rozstrihol a dôkladne z nej vyšparchal posledné zvyšky. Varovná kontrolka sa mi v hlave rozblikala tuším až vtedy, keď začal deťom schovávať čokolády, ktoré dostali od mojich rodičov, a vydeľoval im jednu kocôčku na deň. Neviem, či som bola taká slepá alebo taká prispôsobivá, pretože tie historky, čo som s ním dennodenne zažívala, boli niekedy úplne absurdné. Keď si dnes spomeniem, ako nám v komore kvasilo dvadsaťkilové vrece jabĺk, ktoré kdesi splašil za super cenu, a my sme už po troch kilách nemohli polozhnité jonatánky, ktoré začínali chutiť ako čučo, ani vidieť, stále neviem, či sa smiať, alebo plakať. Rudo sa síce pasoval za majstra v hospodárení a mňa nazýval márnotratnicou, ktorá by bez jeho pohotového zásahu ožobračila celú rodinu, no mne postupne dochádzalo, že je to notorický lakomec, ktorý nás všetkých svojím správaním iba terorizuje. A ja hlúpa, pretože som nemala absolútne žiadne skúsenosti s mužmi, som si dlho myslela, že každý má nejaké muchy a môj manžel je skrátka iba trocha šetrnejší než ostatní. Našťastie, raz aj môj pohár trpezlivosti pretiekol a ja som zbalila deti, svojich pár slivák a odsťahovala sa k rodičom. Vykrikoval po mne, že sa môžem rozlúčiť s bytom a že od neho neuvidím ani korunu. Bolo mi to v tom momente už srdečne jedno, navyše som niečo také aj očakávala. Dnes je to už viac ako desať rokov, čo nás rozviedli, a ja si doteraz vychutnávam, že môžem ísť s kamarátkami na kávu bez toho, aby po mne po príchode domov niekto ziapal, že privádzam rodinu na mizinu.“

Nemusíte byť práve ortodoxná katolíčka, aby ste lakomstvo považovali za jeden zo smrteľných hriechov. V rebríčku najneobľúbenejších mužských vlastností totiž dokáže skupánstvo poraziť hádam iba márnomyseľnosť a samoľúbosť. Aj napriek tomu však množstvo žien s podobne založeným chlapom prežije celý život. Otázka je, prečo od neho nezutekajú hneď na prvom rande, keď im dotyčný na cent presne vyráta peňažný podiel na večeri, na ktorú ich pozval. Odpoveďou býva neskúsenosť, snaha neodpísať toho druhého hneď na začiatku, ale aj zaslepenosť láskou či jednoducho nevšímavosť. Vzťah k peniazom pritom býva vo vzťahu jedným z najzávažnejších kameňov úrazu a najčastejšou príčinou hádok. Ťažko očakávať, že budete dobre vychádzať s človekom, ktorý bol odmala vedený k extrémnej šetrnosti, ak ste vy sama schopná minúť celú výplatu plus vianočné odmeny na značkovú kabelku. Lakomci väčšinou vyrastali v rodinách, kde videli podobný model hospodárenia, alebo vo veľmi biednych pomeroch, kde sa inak ako šetriť na každej maličkosti ani nedalo. Strach z materiálneho nedostatku si potom prenášajú do dospelosti, aj keď už majú existenčné problémy dávno z krku.

Slávny nemecký psychoanalytik Erich Fromm dokonca po važoval lakomstvo za istú formu neurotickej poruchy, pri ktorej postihnutý túži nielen vlastniť čo najviac vecí, ale podobný prístup má aj k ľuďom, ktorých sa snaží ovládať a kontrolovať, pretože chce mať pocit, že mu patria. Podľa neho rodina, v ktorej sa táto nepekná vlastnosť objaví, nevyhnutne speje k záhube. V reálnom živote sa však takéto čierne scenáre nemusia vždy konať, aj keď spolužitie s lakomcom dokáže každého zúčastneného pekne potrápiť. Je to najmä preto, že vo väčšine prípadov nebýva prejav skupánstva až taký vypuklý ako u Jany z príbehu na začiatku článku.

Často to v rodinách funguje podobne ako v tej Dášinej (44): „Môj manžel je žgrloš a vieme to o ňom ja aj naše deti. Nejde o to, že by nám niečo zásadné odopieral, ale mali by ste vidieť tie muky, čo prežíva pri platení! Už som si zvykla, že k moru skrátka nepôjdeme, aj keď bysme si to mohli v pohode dovoliť. Po našej prvej a poslednej dovolenke v Chorvátsku pred dvanástimi rokmi, o ktorú som s ním bojovala dva roky však ani veľmi nemám chuť. Nečakala som, že budeme denne hodovať v reštauráciách a ubytujeme sa v päťhviezdičkovom hoteli. Ale že prvú noc strávime totálne pohádaní s malými deťmi v aute, pretože tomu môjmu truľovi sa zdali ceny ubytovania aj v desiatom priváte za sebou premrštené, ma fakt dostalo. Nasledovalo dennodenné kŕmenie sa paštétovými chlebmi, zjednávanie ceny za vymodlenú zmrzlinu (a tu už aj na českých výletníkov zvyknutý chorvátsky zmrzlinár pozeral ako puk) a posledným klincom do rakvy boli plavky môjho manžela, ktoré pamätali ešte jeho stredoškolské rozmery.Veď načo by mu boli nové, keď k vode nechodíme, však? Domov som sa tešila, pretože tam to funguje v zabehnutých koľajach, v ktorých ma jeho zvyky už nedokážu tak hrozne vytočiť. Odhliadnuc od tej chorobnej šetrnosti je to však v podstate dobrý chlap, ktorý nepije, nefajčí a nepodvádza ma (to všetko by predsa čosi stálo). A tak trpím, tolerujem, hádam sa a vyjednávam, no rozviesť sa asi nechystám. Snažím sa pozerať na neho s nadhľadom aj preto, že viem, z akých pomerov vyšiel a všetko, čo dnes má, si musel tvrdo vydobyť. Niekedy na ňom vidím, že by aj sám chcel, no jednoducho si nedokáže pomôcť. Aspoň jeden pokrok však máme za sebou. V rámci zachovania môjho duševného zdravia mi musel prisahať, že svoju obľúbenú vetu ‚kto šetrí, má za tri’ predo mnou už v živote nespomenie“.

Nepotešíme vás, lakomosť nie je vlastnosť, ktorá by rokmi strácala na svojej intenzite. Práve naopak, s pribúdajúcimi šedinami dostávajú chamtivci stále nové a nové nápady, kde ušetriť. Ako s každým pozostatkom, ktorý si do samostatného života prinášame z detstva, sa s ňou však dá pracovať. Ale to už si vyžaduje účasť postihnutého, no a to môže byť v prípade chlapa, ktorý je presvedčený, že žgrlí jedine pre dobro celej rodiny, obrovský problém. Lakomosť totiž v prvom rade vypovedá o zlom vzťahu k sebe samému a tu už je podrobná psychoanalýza a následne zvolená psychoterapia úplne namieste. Ak sa vám však vášho Harpagona k psychológovi dotiahnuť nepodarí (čo je dosť pravdepodobné), skúste sa zahrať na Sigmunda Freuda vy sama a trocha hlbšie popátrať v partnerovom detstve a rodinnom zázemí. Niežeby sa potom niečo zmenilo na jeho vzťahu k peniazom, ale vy možno získate na vec iný pohľad, keď zistíte, že chodil celú základnú školu v štrikovaných pulóvroch a pletených gamašiach od babičky, lebo jeho rodičia na trendové oblečenie jednoducho nemali.

Určite si spolu pohovorte aj o jasnom nastavení rodinného hospodárenia s peniazmi, ktoré by vám obom aspoň trocha vyhovovalo (napríklad, že každý bude prispievať v závislosti od výšky svojich príjmov a so zvyškom si bude narábať podľa vlastného vedomia a svedomia). Keby ste tak spravili už na začiatku vzťahu, boli by ste ušetrená mnohých problémov, ale chápeme, že vtedy majú zaľúbené hrdličky troška iné problémy. No ak váš vyvolený aj napriek početným rozhovorom, vyhrážkam a ultimátam odmieta zmeniť svoje stanovisko, možno je načase prehodnotiť, či vám to celé stojí za to. Ľutujeme, ale život je príliš krátky, aby ste ho strávili s chlapom, ktorý vám kyticu kvetov prinesie maximálne na váš vlastný pohreb.

Život s držgrošom: Neberte jeho lakomosť na ľahkú váhu!

Plus TV

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás