Podľa amerických vedcov však samotná farba očí napovedá mnohé o zdraví a genetických dispozíciách pre šport či fyzickú zdatnosť. Farba očí súvisí aj s tým, ako človek vníma bolesť, ako rýchlo dokáže uvažovať či ako je ohrozený diabetom.

Belošky so svetlými očami, modrými alebo zelenými, znášajú lepšie bolesť. Sú v porovnaní so ženami majúcimi hnedé oči odolnejšie voči stresu.

To je vedomosť využiteľná predovšetkým v pôrodníctve. Ako potvrdzuje profesorka anestéziológie Inna Belferová z Pittsburgh University. "Navyše ženy so svetlými očami menej trpia úzkosťami po pôrode, majú menej často popôrodné depresie a majú menej negatívnych myšlienok," tvrdí profesorka Belferová.

Farba očí pritom nie je riadená jediným génom a jeho alelami, ale asi dvanástimi či trinástimi alelami rôznych génov. Tieto gény pritom kódujú tiež iné vlastnosti človeka. Napríklad gén kódujúci tmavohnedé oči kóduje tiež bielkoviny, z ktorých jedna ovplyvňuje vnímanie bolesti.

Melanín - farbivo tmavých očí - je kódovaný génom, ktorý ovplyvňuje aj citlivosť voči alkoholu, ľudia s tmavými očami sa jednoducho ľahšie opijú. Vedci z Georgie preukázali, že ľudia so svetlými očami zvládnu vypiť viac ako tí s tmavými. Ale hnedookí ľudia sú tiež menej často alkoholikmi.

Hnedookí ľudia majú pred svetlookými ešte inú výhodu, ich mozog funguje rýchlejšie. Reakčný čas človeka s hnedými očami je kratší ako reakčný čas toho s modrými. Hnedookí ľudia majú teda lepší postreh. Ľudia s tmavými očami tiež lepšie zvládajú inteligenčné testy obmedzené časom.

Modrookí ľudia ale zase uvažujú starostlivejšie a vytvárajú lepšie stratégie. Podľa psychológov z University of Louisville sú modrookí ľudia úspešnejší pri plánovaní a štruktúrovanie času, aktivít aj štúdia.

Gény pre modré oči vznikli ako mutácia pred asi desiatimi tisíckami rokov pri Čiernom mori. Modré oči prepúšťajú viac svetla, čo je výhodné tam, kde je slnečného žiarenia nedostatok. Lenže modrookí ľudia trpia tiež častejšie diabetom typu 1 a stratou sluchu.