Prišli na to neurológovia z Cambridgeskej univerzity, ktorí tvrdia, že sociálna izolácia v karanténe závažne poškodzuje vývoj mozgu u osôb vo veku od desať do dvadsaťštyri rokov. Podľa odborníkov totiž mozog adolescentov potrebuje každodennú interakciu tvárou tvár v skupine. Človek je výsledkom evolúcie, ktorá prebiehala v tesných skupinách. Samotárstvo je u človeka vzácna výnimka a v čase dospievania mozgu závažne škodí.

Sociálna izolácia pôsobí zhubne na vývoj detského mozgu. Deti by mali mať možnosť stýkať sa s rovesníkmi.
Sociálna izolácia pôsobí zhubne na vývoj detského mozgu. Deti by mali mať možnosť stýkať sa s rovesníkmi.
Zdroj: Shutterstock.com

"Brániť mladým ľuďom v každodennom sociálnom kontakte vážne poškodzuje ich mentálne zdravie, behaviorálny vývoj a spôsobuje u nich tiež poruchy v myslení, rozhodovaní a pamäti," tvrdia autori z Cambridgeskej univerzity. Podľa neurológov z tejto prestížnej vysokej školy by sa mali adolescenti čo najskôr vrátiť k bežnému štúdiu a opustiť karanténu, aby sa mohli denne stýkať. "Možnosť interagovať s priateľmi aspoň virtuálne môže čiastočne zmierniť niektoré negatívne účinky sociálnej izolácie," myslia si autori z Cambridge.

Sociálna izolácia pôsobí zhubne na vývoj detského mozgu. Deti by mali mať možnosť stýkať sa s rovesníkmi.
Sociálna izolácia pôsobí zhubne na vývoj detského mozgu. Deti by mali mať možnosť stýkať sa s rovesníkmi.
Zdroj: Shutterstock.com

Sociálna izolácia pritom pôsobí zhubne tiež na dospelých, u nich pritom podporuje návykové správanie, fajčenie, konzumáciu alkoholu a nezdravý životný štýl. "Na vrub pandémie COVID-19 je nutné pripočítať to, že mnoho mladých ľudí po celom svete má v súčasnosti menej príležitostí pôsobiť na seba vzájomne tvárou v tvár s rovesníkmi zo svojej sociálnej skupiny v čase, keď je to kľúčové pre rozvoj ich mozgu," tvrdí profesorka Sarah-Jayne Blakemoreová z Cambridge.