V minulosti boli ľudia s duševnými poruchami, ako sú depresia či schizofrénia, odsúdení na celoživotnú invaliditu. Predsudky bránili rýchlej liečbe, ktorá by umožnila návrat do bežného života. Dnes je to inak, ľudia s duševnou poruchou sa liečia a môžu normálne žiť a pracovať. Viera však ochorela už dávno a vtedy lekári nevedeli, ako jej rýchlo pomôcť. Jej ochorenie sa volá schizofrénia. Vážna porucha fungovania mozgu sa zvykne najčastejšie rozvinúť okolo dvadsiatky a tak sa to prihodilo aj jej. Žiaľ, nikto v jej rodine nevedel, že treba ísť k lekárovi. Dlhé roky sa teda Viera trápila a žila v ťažkých psychických stavoch. Rodičia jej pomôcť nedokázali, priatelia nevedeli, čo sa to s ňou deje. Nechápali ju, báli sa o ňu, ale nevideli jej do hlavy ani do jej utrpenia.

„Keď som mala 19 rokov, boli sme na dovolenke pri mori. Bola som v prvom ročníku na vysokej škole, prvýkrát bezhlavo zamilovaná, skúsila som prvýkrát sex, trošku sme popíjali a ja som bola z toho všetkého akosi ‚hotová‘. Strašne unavená, vystresovaná. Študovala som ťažký filozofický odbor, do tohto prvá „ozajstná, naplnená“ láska a horúčava, leto, alkohol, strach z prísnych rodičov... Pri nákupoch s kamarátkou som zničoho nič videla pred sebou na stene obchodu nezvyčajné obrazy – hory, stromy, lúku, farmu a kozy. Živý obraz prírody aj so zvieratami! Dnes viem, že to boli halucinácie, ale vtedy ma to zložilo. Nechápala som, čo sa to so mnou deje!“ spomína Viera na začiatok choroby. Dovolenku prežila ako vo sne, nejedla, nepila, veľa spala, od kamarátov dostala upokojujúce lieky.

Po návrate nasledovala prvá návšteva lekára, neskôr psychiatra a zistenie, že trpí vážnou duševnou poruchou. Okamžite sa dostala k lieč- be a týždne prežila v psychiatrickej nemocnici. Po liečbe jej bolo lepšie, ale stratila sebadôveru a cítila, že sa vlastne od mladosti vždy cítila akási iná. Snažila sa síce začleniť do partie, ale toto začlenenie ju stálo veľa síl a premáhania sa. O desať rokov sa jej halucinácie vrátili a opäť v podobe lesných motívov. Dôvodom mohlo byť aj popíjanie s bujarou partičkou, ktoré sa neznieslo s psychiatrickými liekmi.

Nemožnosť študovať, neschopnosť pracovať

Keď bola Viera na liekoch, cítila sa fajn: „Až mi je teraz dodatočne ľúto, že som nedoštudovala. Je to síce veľmi ťažké, ale určite by som to vtedy zvládla. Dnes už je neskoro. Žijem tridsať rokov s rodičmi, netrúfla som si ani na manželstvo a už vôbec nie na deti. Bojím sa, že sa neviem postarať ani o seba...“ Najhoršie, čo sa môže ľuďom s duševnou poruchou stať, je, že nenájdu možnosť pracovať. Znamená to pre nich ostať „na krku“ rodičom a to býva zúfalé pre obe strany. Nemožnosť zarábať peniaze je krutá a znamená ekonomickú závislosť od rodiny a úradov. Liečba profesionálmi je v prípade schizofrénie jediná cesta z duševnej poruchy, pretože nikto sa z toho nedokáže „vyhrabať“ sám.  Nie je to vec vzdelania či silnej vôle.

<strong> „Tí, čo vám hovoria, to zvládneš, to prejde, zatni sa, tí vôbec nevedia, o čom je duševná porucha. Síce to na človeku nevidieť, ale bolí viac ako zlomená noha,“</strong> komentuje Viera. „Za socíku sa dalo len niekde doma v súkromí filozofovať o živote, o duchovných veciach, to sa nedalo verejne. Aj dnes sa venujem tajomným veciam, čomusi medzi nebom a zemou, ktorým sa dá len ťažko porozumieť. Venujem sa aj astrológii a nachádzam tu odpovede na rôzne otázky, chodila som na jogu, ťahá ma to ku kultúre. Veľa som cestovala, s priateľmi aj s rodičmi, boli sme v Holandsku, mnohokrát v bývalej Juhoslávii, prešla som krížom celé USA, bola som v Grécku, Turecku. Mám rada tú dobrodružnú stránku života.“

Vieru liečil okrem iných aj vynikajúci psychiater MUDr. Peter Breier, ktorý založil Ligu za duševné zdravie. Vďaka nemu sa intenzívnejšie začala venovať maľovaniu ako forme terapie. Doktor Breier spolu s výtvarníkom Martinom Knutom založili Galériu nezábudka pod hlavičkou Ligy za duševné zdravie Galériu nezábudka, ktorá sa už viac ako 15 rokov venuje arteterapii. Tam sa Vierka venuje maľbe, kresbe či ostatným výtvarným technikám. Vďaka starostlivosti akad. sochára Vlada Kordoša vystavovala na mnohých spoločných výstavách s názvom Art brut, čo je názov pre umenie neškolených umelcov so skúsenosťou s duševnou poruchou.

Každoročne sa zúčastňuje workshopov, chodí na výstavy, vzdeláva sa a pomáha svojmu duševnému zdraviu tvorivou činnosťou. „Rada chodím do centra mesta, veľmi rada peši, pozerám sa po uliciach aj po ľuďoch. Často maľujem obrázky aj na predaj, najviac sa predávajú obrazy známych historických stavieb. Láka ma maľovať, robím to od detstva, je to taký uspokojujúci pocit. Keď ukladám farby na plátno postupne, najskôr tam nič nie je, a postupne pribúdajú línie, farby, kontúry budúceho obrazu...“

Duševnou poruchou blízkeho trpia aj príbuzní a priatelia. Zo začiatku nič netušia a myslia si, že ich blízka osoba je čudná, zmenila sa, je lenivá a neschopná, hádam aj nebezpečná. Nikto však za svoje ochorenie nemôže, duševné poruchy sa síce liečia rovnako ako telesné, ale nevidno ich. Najlepšou cestou k porozumeniu je, ak sa priatelia aj najbližší príbuzní pokúsia dozvedieť o duševnej poruche čo najviac informácií, vtedy sa dobre žije aj chorému, ale aj celej rodine.<strong> Dôležité je, aby nehovorili: to prejde, vydrž, zatni sa, si silná! Takéto „povzbudzovanie“ totiž chorému škodí, duševná porucha sa nedá „vydržať“, nikto ju nezvládne sám.</strong>

Vyliečiť sa dá, len je nutné o tom hovoriť. Aj Viera by rada hovorila o sebe viac a osobnejšie, ale nemôže. V skutočnosti sa nevolá Viera, ale, žiaľ, rodina jej zabránila, aby do článku napísala svoje celé meno. Je to pochopiteľné: žije sa im veľmi ťažko. Ich okolie totiž nevie, ako sa k ľuďom s duševnou poruchou správať. A tak sa zväčša správajú zle.

Schizofrénia je jedna z najčastejších psychických diagnóz – postihuje približne 1 človeka zo 100. Prejavuje sa širokým spektrom príznakov – od halucinácií cez paranoju až po znížené rozumové schopnosti. Dochádza k rozštiepeniu mysle a celkovému úpadku osobnosti. Pacient je vzťahovačný, neustále prenasledovaný bludmi a myšlienkami, rozpráva si sám pre seba, vytvára umelý svet. K paranoidným vplyvom sa pridružujú poruchy pohybu (schizofrenik je schopný celé hodiny vydržať v neprirodzenej polohe) a vnímania. Citová otupenosť, inokedy extrémna precitlivenosť je sprevádzaná tvorbou nezmyselných súvislostí. Schizofrenik je veľmi plachý a neustále stráca spoločenskú istotu a svoje miesto v spoločnosti. Emócie sú vystupňované a nezodpovedajú situáciám, ktoré život prináša.

Galéria podporuje tvorivých ľudí s duševnými ochoreniami, predstavuje ich tvorbu verejnosti prostredníctvom výstav ART BRUT a postupne zhromažďuje zbierku výtvarných diel. Sú prekvapivo farebné, nápadité a originálne. Od založenia v roku 2004 návštevníci mohli obdivovať desiatky výtvarných prác ľudí s duševnými poruchami, ktorým arteterapia poskytla možnosti sebarealizácie, ale aj sebapoznávania, keďže mnohí o svojich umeleckých vlohách vôbec nevedeli. Arteterapia ako neverbálna psychoterapeutická technika sa s úspechom využíva aj pri liečbe duševných porúch, ako sú napríklad depresia, schizofrenia či bipolárna porucha. Výber techniky je individuálny, každý si môže zvoliť takú, ktorá mu práve vyhovuje, zodpovedá v danej chvíli jeho potrebám a nálade.

Už roky bojuje so zákernou diagnózou: Okolie dlho nechápalo, čo sa s ňou deje! Pravdu odhalil až lekár...

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Už roky bojuje so zákernou diagnózou: Okolie dlho nechápalo, čo sa s ňou deje! Pravdu odhalil až lekár...

Súvisiace články

Žije s jedným, ale spáva aj s inými! Marta prekvapuje: Svojho partnera milujem, ale to mi nestačí