Kedysi nám odporúčali zjesť aspoň jedno jabĺčko či vajce každý deň. Dokonca na to robili reklamnú kampaň a sliepky sa na nás usmievali z každej električky či výkladu. Potom zase tvrdili, že to teda v žiadnom prípade, pretože vajcia zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi a to je veľké zdravotné riziko. Kto sa v tom má vyznať? Čo nám teda naozaj robí dobre? Zisťovali sme za vás.

Nemeckí odborníci na zdravú výživu, ktorí skúmajú vplyv potravín na ľudské zdravie už od roku 1953, dospeli nedávno k pozoruhodným výsledkom. Objavili celkom jednoduché veci, ktoré nám pomôžu zlepšiť zdravie a cítiť sa v dobrej forme – samozrejme, ak ich budeme dodržiavať. Nie je to naozaj nič zložité, stačí si len uvedomiť, že to robíme pre seba.

Namiesto 5 porcií každý deň si odteraz dajte na tanier len 2, najlepšie do obeda alebo tesne po obede, teda v aktívnej fáze dňa. Ovocie totiž obsahuje okrem vlákniny a vitamínov či stopových prvkov aj veľa ovocného cukru – fruktózy. Tú telo potrebuje v obmedzenom množstve.

Z obilných produktov experti odporúčajú najmä tie celozrnné, pretože obsahujú veľké množstvo balastných látok. Novinkou je, že by sme nemali jesť priveľa zemiakov. Prečo? Pretože obsahujú veľa uhlohydrátov a tie telo potrebuje v obmedzenom množstve. Keď jeme priveľa zemiakov, zaťažujeme organizmus príliš veľkým prísunom uhlohydrátov, z ktorých sa priberá.

Sladené nápoje nie sú pre nás zdravé, toto tvrdenie poznáme, ale nebrali sme ho až tak vážne. Teraz odborníci zdvíhajú varovný prst – neberte to na ľahkú váhu! Okrem toho, že si takto zvyšujete riziko vzniku rakoviny, pitie sladkých nápojov vedie tiež k zvýšenej konzumácii alkoholu. Na pravidelný pitný režim je najlepšia čistá voda.

Doteraz nám odporúčali zjesť maximálne tri vajíčka za týždeň. No toto už teraz neplatí. Posledné výskumy dokazujú, že vajíčka ovplyvňujú hladinu nášho cholesterolu v krvi len minimálne.

Mliečne produkty, jogurty, syry, mlieko máme jesť v ich tučnejšej podobe, pretože telo z nej ľahšie prijíma proteíny, kalcium a vitamín B2.

Vedci odporúčajú konzumovať maximálne 300 až 600 g mäsa za týždeň. Čo je v tomto ohľade nové? Červenému mäsu, ktoré predtým odborníci nepovažovali za najzdravšie, udelili milosť. Odteraz je pre nás rovnako prospešné ako iné druhy mäsa.

Obsahujú priveľa kalórií... Ale teraz sa ukazuje, že tuky sú plné životne dôležitých mastných kyselín a vitamínu E – preto vedci radu „menej tukov“ vyčiarkli zo zoznamu platných zdravých odporúčaní. Namiesto toho „posunuli“ rastlinné tuky medzi základné zložky našej výživy. Vedci však varujú pred skrytými tukmi z klobás, pečeného mäsa, zo sladkostí a z fast foodu či hotových jedál.

● Experti odporúčajú pestrú stravu s dôrazom na rastlinné potraviny a látky, ktoré organizmus potrebuje na nerušené fungovanie.

● Zelenina má byť podľa nich aj naďalej dôležitou súčasťou nášho jedálneho lístka. Je ľahko stráviteľná a dá sa pripraviť na množstvo spôsobov s rôznymi koreninami i bylinkami.

● Stále platí aj rada zjesť ideálne 5 menších porcií za deň a udržiavať si primeranú hmotnosť.

● O cukre a soli tiež ostáva v platnosti, že čím menej ich pri varení a stolovaní používame, tým lepšie pre nás. Oveľa zdravšou alternatívou sú bylinky a koreniny – jedlu dodajú chuť a soľ ani cukor nám nebudú vôbec chýbať.

● Ani pri príprave jedál sa v podstate nič nezmenilo: šetrné dusenie zachová v jedle prospešné výživné látky, pričom zabráni vzniku škodlivín ako pri grilovaní či pečení.

● Nuž a napokon – vedci nás naozaj vážne vyzývajú, aby sme zvýšili naše pohybové aktivity a hýbali sa aspoň 30 až 60 minút denne.

MUDr. Alžbeta Béderová, odborníčka na výživu

Čo nám v našich končinách v strave najviac chýba?

Na Slovensku najmä staršia generácia konzumuje veľmi málo rýb, ktoré sú zdrojom pre náš organizmus takých potrebných vitamínov ako D a A, kyseliny olejovej a omega-3 mastných kyselín. Priemerný Európan skonzumuje 22 kg rýb ročne, no priemerný Slovák aj menej ako 5 kg. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča zjesť týždenne aspoň 240 g rýb, teda 2x do týždňa si dať na obed alebo večeru 120 g porciu.

Znamená to, že by sme mali telu dodávať viac rybieho tuku?

Áno, je to tak. Eskimáci napríklad konzumujú veľa tučných rýb, tvoria základ ich stravy. Vďaka tomu takmer vôbec netrpia aterosklerózou. Dôvodom je práve rybí tuk a jeho štruktúra mastných kyselín. Vysoký obsah omega-3 mastných kyselín má ochranný efekt a nespôsobuje dyslipidémiu a následne aterosklerózu.

Čo ak niekto vyslovene nemá rád rybacinu? Môže si rybí tuk doplniť aj iným spôsobom?

Samozrejme, rybí olej môžeme užívať aj samostatne ako doplnok výživy. Kedysi sa podával najmä deťom ráno na lyžičke. Mal výraznú chuť a charakteristickú vôňu, dnes existujú koncentrované rybie oleje alebo doplnky výživy, ktoré sú veľmi kvalitné, chutné a pachovo neutrálne.

Potrebujú tuky aj naše mozgové bunky?

Práve omega-3 mastné kyseliny významne ovplyvňujú vývoj mozgu a sietnice, podporujú komunikáciu nervových buniek, aktivujú mozgovú činnosť a schopnosť sústrediť sa, zlepšujú pamäť, tlmia psychické aj neurologické ochorenia, degeneráciu buniek aj starnutie, možno konštatovať, že sú prevenciou Alzheimerovej choroby.

7 nových pravidiel zdravej výživy vám vyrazí dych: Zabudnite na staré pravdy, toto je už celkom inak

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás