Keby vás niekto vyzval, aby ste pokračovali vo vyratúvaní, informácie o ďalších dňoch by ste v pamäti lovili márne, jednoducho tam nie sú. Je tu však naša útecha – nezúfajte, nie ste nenormálna! Skúsená odborníčka nám potvrdila, že zabúdanie je prirodzené a z hlavy si aj tak netreba robiť skládku odpadu. „Bežné zabúdanie je neškodné. Ak by sme si všetko pamätali, veľa vecí by nás trápilo a nevedeli by sme si vybrať z množstva poznatkov tie podstatné. To, čo si pamätáme, je ovplyvnené našou osobnosťou, a preto si každý pamätá niečo iné. Zvyčajne si uchováme udalosti, ktoré sú pre nás dôležité, prípadne sme na nich citovo zainteresovaní a zabúdame to, čomu nevenujeme dostatočnú pozornosť alebo to nemá pre nás význam,“ vysvetľuje PaedDr. Mária Čunderlíková, liečebná pedagogička a riaditeľka Centra MEMORY v Bratislave.

Občas sa stáva, že sú naše spomienky zablokované. Nezabudli sme ich, v mysli sú stále prítomné, ale nedokážeme sa k nim dostať. Aj to je úplne prirodzené a nemusíte sa ľakať. „Je dôležité odlíšiť bežné ťažkosti s pamäťou od skutočných porúch. Problémy sú vždy subjektívne, hodnotíme vlastné výkony z minulosti alebo sa s niekým porovnávame. Ak si nespomeniete na meno spolužiaka zo školy, ktorého stretnete, prípadne vám robí problém vybaviť si, akú knihu ste naposledy čítali, nejde o chorobu, ale o bežné ťažkosti. Stačí sa zamyslieť nad sebou a svojím spôsobom života, prípadne navštíviť psychológa, ktorý vám poradí.“ Pri zabúdaní zohráva významnú úlohu i stres. Vystresovaní ľudia ťažšie prijímajú informácie – pravdepodobne preto, lebo ich pracovnú pamäť zapĺňajú rôzne negatívne myšlienky, ktoré len zbytočne zaberajú „miesto na disku“. Príkladom je situácia, keď vás drví už len predstava, čo všetko ešte musíte urobiť. Ak vám niekto hodí na krk ďalšiu úlohu, s veľkou pravdepodobnosťou na ňu úplne zabudnete. Keď sa naučíte oddychovať a zhodíte zo seba všetok stres a napätie, vašej pamäti to len a len prospeje.

„Pri skutočnej poruche pamäti sa človek nie je schopný učiť, uložiť si informácie a vybaviť si ich. Takýto človek vlastne zabúda, že zabúda,“ vysvetľuje špecialistka. Keď váš stav prekračuje hranice „normálnosti“, nemali by ste ho brať na ľahkú váhu. Poruchy pamäti diagnostikuje psychológ, psychiater, alebo neurológ. Zabúdanie alebo strata pamäti môže súvisieť s Alzheimerovou chorobou, mozgovým nádorom, krvácaním do mozgu či s úrazom hlavy. Za poruchy pamäti je zodpovedné i dlhodobé opíjanie sa alkoholom či užívanie drog. „Pamäťové problémy často spôsobuje aj depresia. Ak sa chorý začne liečiť, schopnosť učenia a zapamätávania sa zlepší. Úzkosť, perfekcionizmus a preťaženosť môže u niektorých ľudí vyvolať takzvaný amnestický iktus, teda náhlu poruchu pamäti. Ide o prechodný stav, ktorý po niekoľkých hodinách odznie. Nedokrvenie mozgu trvajúce viac ako tri až päť minút, napríklad po infarkte alebo dlhšom oživovaní, môže viesť k nenávratnej strate pamäťových schopností,“ hovorí PaedDr. Mária Čunderlíková.

Ak potajomky závidíte ľuďom, ktorí si pamätajú takmer všetko, od dnešného dňa už nemusíte. Poradiť si s deravou hlavou nie je až také ťažké. „Na dobrú pamäť je dôležitá schopnosť koncentrovať sa, teda dávať pozor, nerozptyľovať sa a určiť si priority. Odporúčam, aby ste si zobrali príklad z ľudí, ktorí robia veci zásadne rad za radom, neriešia ich bezhlavo, dokončia najprv jedno a potom začnú druhé. Táto schopnosť neprospieva len pamäti, ale aj výkonnosti a pracovnému úspechu,“ prízvukuje odborníčka. Takže vidíte – robiť tisíc vecí naraz sa nevypláca. Nielenže podáte nekvalitný výkon, ale ani si nebudete pamätať, čo ste už urobili a čo nie. Ak si teda chcete niečo poriadne uložiť v hlave, musí vás to zaujímať, mali by ste sa na to sústrediť a mať na to potrebný čas. Keď si večer pozriete niekoľko filmov za sebou, pokojne sa môže stať, že ráno nebudete vedieť nič, pretože zážitky z jedného filmu prekryli nasledujúce a vaša pamäť nemala možnosť uložiť si všetko, čo ste sledovali. Iný príklad – vyberiete sa do vedľajšej izby po nožnice a cestou rozmýšľate o tom, čo uvaríte na večeru. Niet divu, že zabudnete, načo ste do miestnosti prišli. Aby ste si šetrili nohy, nabudúce nedovoľte iným myšlienkam odpútať vašu pozornosť.

Na fungovanie pamäti nepriaznivo vplývajú mnohé faktory. Je dobré si uvedomiť, ktoré z nich sa vás týkajú. „Pasivita a neproduktívny životný štýl nás neobohacuje, ale ani nepodnecuje k intelektuálnym výkonom, a tak si často ani nemáme čo pamätať. Trávenie času pri lacných televíznych seriáloch a chabých debatách o živote celebrít nevedie k rozvíjaniu schopností, ale skôr k odumieraniu nervových buniek z nečinnosti,“ hovorí špecialistka. Namiesto toho odborníci odporúčajú celoživotné vzdelávanie, učenie sa cudzích jazykov, poznávanie krajín, stretávanie sa s novými ľuďmi. Dôvod? „Nervové bunky, ktorých máme v mozgu miliardy, pri každej aktivite medzi sebou komunikujú a vytvárajú spojenia. Čím je spojení viac, tým lepšie. Mozog totiž potrebuje aktívne, teda živé nervové bunky a nie spiace.“

Okrem mentálnej aktivity je nevyhnutný i zdravý životný štýl a vyvážený jedálny lístok. Je dokázané, že strava bohatá na nasýtené tuky a priemyselne spracované potraviny škodia mozgu a v neskoršom veku urýchľujú nástup demencie. K problémom s pamäťou môže viesť i nedostatok vitamínu B, ktorý vyživuje nervy a mozgové bunky. „Nemali by ste zabúdať ani na pohyb na čerstvom vzduchu, pretože mozog spotrebuje až 20 percent kyslíka. Dôležité je tiež predchádzať chorobám ako vysoký krvný tlak či cukrovka a strážiť si cholesterol. A strážiť si treba aj priateľov, aby ste mali kde a s kým relaxovať a tým chrániť nervové bunky pred preťažením,“ uzatvára odborníčka.

U starších ľudí sa výpadky pamäti objavujú častejšie. Tak, ako ochabujú naše telá, ochabuje i mozog. Mení sa rýchlosť, akou spracúvame informácie, a začíname byť menej pohotoví. Najviac je postihnutá krátkodobá pamäť. Za jej slabšiu výkonnosť môže i zhoršený zrak či sluch. Tieto zmeny vyvolávajú u mnohých pocit úzkosti a frustrácie. Dôvod na obavy však v skutočnosti nie je, pretože starnutie má na pamäť iba malý vplyv. Ak si budete pravidelne precvičovať „mozgové závity“, pribúdajúce roky vám hlavu neprederavia. Intelektuálne podnetné úlohy môžu dokonca stimulovať rast nových mozgových buniek.

- lúštite krížovky - hrajte sa so skladačkami - venujte sa šachu alebo kartám - zapojte sa do debatných krúžkov - čítajte knihy a časopisy

10 jednoduchých stratégií, ktoré podporujú pamäť

1. Bez sústredenosti to nejde. Mozog informáciu spracuje a uloží v pamäti len vtedy, ak jej budete venovať dostatočnú pozornosť a vnímať ju. Aby sa vám podarilo zamerať pozornosť želaným smerom, odstráňte všetky rušivé momenty (vypnite televíziu, rádio, mobil). 2. Upracte si život. Plánovanie a organizovanie posilňuje výkonnosť pamäti. Keď si v zamestnaní a každodenných povinnostiach vybudujete systém, eliminujete stres, stanete sa pánom situácie a už vám nebude robiť problém spomenúť si napríklad na to, kedy máte zaplatiť účty. 3. Zoznam úloh nie je hanba. Naopak, jeho napísanie sa mimoriadne vyplatí. Je to spôsob, ako dať myšlienky na papier a vyložiť ich z hlavy. Tým odľahčíte myseľ a zachováte si nadhľad. Každé ráno si napíšte, čo potrebujete urobiť. 4. Nepracujte dlho do noci. Ponocovanie unavuje, stresuje a oberá o voľný čas. Skúste si rozložiť pracovnú záťaž rozumnejšie. Rovnováha je základom pre fyzickú i psychickú pohodu. 5. Učte sa správne. Schopnosť vybaviť si niečo v pamäti závisí v prvom rade od toho, ako dôkladne ste si to osvojili. Novej informácii môžete pridať väčší význam, keď ju dáte do súvislosti s tým, čo vám je už známe. Navyše, čím viac o predmete viete, tým ľahšie mu porozumiete a tým rýchlejšie sa začlení medzi ostatné informácie. 6. Menej je niekedy viac. Hoci má pamäť obrovskú kapacitu, robte prísny výber toho, čo v nej budete opatrovať. Ak si budete chcieť uchovať príliš veľa nového, pamäť sa preťaží a novšie informácie prekryjú staršie. 7. Bláznivá vizualizácia. Novú informáciu spojte s vizuálnym obrazom. Konkrétne obrazy sú zapamätateľnejšie než abstraktné myšlienky a vybavujeme si ich lepšie. Čím je vizualizácia bláznivejšia, tým lepšie funguje. 8. Aj meno sa dá zapamätať. Na zoznamovanie s novými ľuďmi sa úmyselne sústreďte a pozorne počúvajte. Aby ste si meno lepšie uložili v pamäti, vyberte si na novom známom nejakú zapamätateľnú črtu a priraďte ju k menu – Barbara má blúzku, Peter je v červenom a tak ďalej. 9. Poriadkumilovnosť ruže prináša. Zvyknite si klásť veci na to isté miesto. Ak ste niečo stratili a potrebujete to rýchlo nájsť, rozpomeňte sa, kde ste danú vec mali naposledy a skúste si predstaviť, čo ste s ňou robili. 10. Spravte to hneď. Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. Keď si poradíte s úlohou, hneď ako sa vyskytne, nemusíte na ňu myslieť v budúcnosti , čím odľahčíte pamäť.

Počkaj, mám to na jazyku!

Plus TV

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás