Vorkoholizmus je čerešnička na zozname civilizačných pliag. Tvári sa ako závislosť, ktorú sme si nedávno vymysleli z nutkavého pocitu všetko pomenovať, no fakt je, že už v roku 1852 písal Gustave Flaubert o „expertoch“, ktorí sa v práci doslova pochovali. Odvtedy prešlo nejaké to búrlivé storočie a v krajine vychádzajúceho (a pre mnohých nikdy nezapadajúceho) slnka zomrie ročne vyše 1 000 ľudí na následky prepracovanosti.

Raritou nie sú kancelárie, kde agresívne neónky zohrievajú nadupané neuróny Japoncov aj po desiatej večer. Môžeme sa telepaticky spojiť aj so všetkými tými drobnými ženami s nôžkami číslo 4, ktoré zo zúfalstva servírujú sashimi na vlastnom tele dúfajúc, že ich rytier bude po šestnástich hodinách v office po niečom takom lačný. A možno ani vy už nemáte akosi dlhší čas chuť na prízemné divočiny (v preklade dvojhodinové obedy či ranné milovanie), pretože s natrieskanými šanónmi flirtujete oveľa častejšie.

Väčšina z nás si typickú vorkoholičku pravdepodobne predstaví ako stvorenie v kostýmčeku bez emócií, ktoré chytajú panické stavy pred víkendom, no pravda je, že vorkoholizmus sa môže týkať akéhokoľvek povolania. Aj jemnej a éterickej baletky, ktorá si za pár rokov zdevastovala telo do takej miery, že sa ledva zachránila. A to nehovoríme o Čiernej labuti Natálke Portman... Nezdravý perfekcionizmus a závislosť od baletu, nech to znie akokoľvek vznešene, dohnal jednu z najznámejších českých baletiek Barboru Kohoutkovú do stavu buď ona, teda život, alebo balet, teda telesný kolaps.

Na jemnú hranicu medzi svetom zdravo pracujúcich a extrémistiek tlačiacich na „špičky“ poukázala pracovná a organizačná psychologička zo spoločnosti Jobpoint Mária Rippová: „Ak má človek ako jediný zmysel života prácu a nie je vorkoholik, môže byť šťastný. Keď je už vo fáze vorkoholizmu, veľmi ťažko môže byť šťastný. Myslieť si, že práca je pre vorkoholičky zmyslom života, je mylné.“

Právoplatné vorkoholičky disponujú nekonečným arzenálom obrany, takže mučivé priznanie, že ich práca viac pohlcuje, ako napĺňa, si ne-vy-du-pe-te. S plytkým nádychom vymenujú dôkladne prešpikovaný zoznam dôvodov, prečo toľko drú v tom nadnárodnom gigante. Makajú pre famíliu, firmu, niektoré sa neštítia použiť patriotický argument, že tak robia pre štát! Nemáte dôvod pochybovať, skôr sa začnete hanbiť za svoj asketický zoznam, pretože vorkoholizmus sa sám osebe veľmi ťažko špecifikuje. V hre je niečo nehmatateľné.

V ohnisku závislosti rotuje práca, čo je najväčší paradox celej závislosti. Naša spoločenská klíma je totiž nastavená na nekompromisný režim, v ktorom si musíte obhájiť svoj pracovný status, prinášať obetné dary v podobe niekoľkohodinových nadčasov, „home office“ víkendov, zahraničných školení či služobiek. Mnohé ženy tak prešľapujú na území svojich biologických rezerv a nakoniec strácajú aj to, čo získali.

Danka je riaditeľka úspešnej medzinárodnej spoločnosti a s vorkoholizmom si pekných pár rokov tykala: „Mám tri deti, manžela a psa. Dokonalá idylka až na to, že každý deň musím v práci dokazovať svoje kvality, keďže zastávam typicky mužskú funkciu. Pred piatimi rokmi som bola presvedčená, že som nenahraditeľná. Od rána do noci som lietala medzi letiskom a kanceláriou, takže po príchode domov som bola prakticky nepoužiteľná. Domácnosť stála, iritovalo ma všetko od manžela až po deti, ktoré som v podstate nevidela.

Až som dostala ‚zhora‘ stopku, totálny psychický aj fyzický kolaps, po ktorom som mala nariadený pokojový režim a vychádzky na dve hodiny denne. Myslela som si, že zošaliem a že skrachuje celá firma. Firma, samozrejme, prežila. Dostala som poriadnu ranu pre moje ego, ale hlavne som sa naučila počúvať svoje telo. Bez neho by som tu už nebola.“ Niektoré pracantky pri takomto preplesku začnú rozpitvávať svoj doterajší život a s dávkou „rácia“ a podporou rodiny (priateľov, psa...) sa môžu rozpamätať na svoje staré, pohodové korene.

No, je to veľmi individuálna skúsenosť. Húževnatej personalistke Zuzane to „nedoplo“ ani vtedy, keď sa od nej bez slzy v oku odsťahoval, ešte donedávna, pán Božský. Inak, vedeli ste že, vorkoholička ani nemusí každý deň vstávať do práce a ašpirovať na titul Najproduktívnejšia žena Slovenska? Podľa názoru psychoterapeuta a psychiatra MUDr. Tomáša Rektora to môže byť jednoducho človek, ktorý nedokáže odmietnuť žiadnu prácu, výzvu, ustavične štartuje nové a nové projekty a zrazu skolabuje pri tom, že robí 20 projektov naraz a finálny „skutek utek“.

Závislosť, ktorej sa len tak nezbavíte: Stali ste sa jej obeťou?

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Závislosť, ktorej sa len tak nezbavíte: Stali ste sa jej obeťou?

Súvisiace články

Po čom vlastne túžite? Tieto sny vám šťastie neprinesú

Meníte sa na hašterivú mrchu? Je najvyšší čas ubrať plyn!

Môj muž je vorkoholik: Návod na prežitie bez ujmy na vzťahu

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás