Na hudobnej scéne je už dosť dlho na to, aby sa aspoň raz ocitla na titulke novín s nejakým škandálom. To však nie je jej prípad. Speváčka Katarína Knechtová (31) si svoje súkromie poriadne stráži. Ako to však vyzerá u Knechtovcov počas Vianoc, nám východniarka ochotne porozprávala.

Pred mesiacom ste sa vrátili z exotického Havaja. Nelákalo vás, aby ste tam strávili aj vianočné sviatky?

Po tom skutočne netúžim. To je skôr sen môjho otca. Chcel by zažiť Vianoce v exotike. Možno sa mi raz podarí splniť mu jeho sen a unesiem ho aj na spomínaný Havaj. Sviatky v akejkoľvek exotickej krajine by boli pre mňa smiešne. Keď si len predstavím tých Santa Clausov v havajských košeliach, ktorých som tam videla, to bol asi najväčší gýč.

Ako majú vyzerať Vianoce podľa vášho gusta, čo im nesmie chýbať, aby sa vám rátali?

Pre mňa je najdôležitejšie, aby sme ich dokázali prežiť v pohode, pokoji a hlavne bez stresov. Vianočný čas pre mňa prichádza, keď sa s kamarátkou Silviou vyberieme na vianočné trhy do Prešova. Odfotíme sa pri snehuliakovi, ktorý je na námestí, a dáme si varené víno. Túto tradíciu udržiavame už niekoľko rokov, a tak nám pribúdajú fotky každým rokom staršie. Vianoce inak trávim obyčajne u rodičov na chate. Pri štedrovečernej večeri sa stretneme piati, čiže rodičia, sestra, naša babka a ja. Zapájam sa do vianočných príprav, v televízii bežia tie isté rozprávky každý rok a je nám príjemne. To je pre mňa duch Vianoc. Veľmi si želám, aby tento rok napadol sneh. Bolo by to fajn nielen kvôli atmosfére, ale aspoň by som mohla hneď zhodiť kilá, ktoré priberiem. Oprášila by som pavučinu z bežiek, vzala psíka a šli by sme do lesa. Či to tak naozaj bude, uvidíme. Sviatky sa mi tiež spájajú s neuveriteľnými piesňami mojej babky, ktorá ich má uložené v hlave. Je to veľmi milé a celá rodina sa na tom zabáva.

Od vás sa doma neočakáva, že budete sedieť za klavírom, hrať a spievať koledy?

Nútili ma do toho, keď som bola malá a chodila do hudobnej školy. Vtedy som musela takmer povinne spievať doma pri stromčeku. Dnes to už nikoho nezaujíma. Všetci to berú, že spievanie je moja práca a cez sviatky si chcem oddýchnuť. Keď ma chcú naši počuť a vidieť spievať, prídu na koncert a potom to patrične okomentujú. (smiech) Dokonca babka je veľmi kritická. Minule mi povedala, že počula moju pesničku v rádiu, ale mám také náročné skladby, že mi nevie povedať, ktorá presne to bola. Treba však povedať, že má 83 rokov, takže je úplne normálne, že sa v tom trošku stráca.

Zvládli by ste aj sama prichystať pre rodinu slávnostnú večeru?

Keby som mala čas, určite áno. Ale nie všetko za jeden deň ako moja mama. A určite by to ani nebolo také chutné. S prípravami jej však pomáham. Robíme kapustnicu, maslovú rybu, varené zemiaky. V kuchyni nie som úplne stratená. Počas roka varím, ale sú to skôr jedlá určené na rýchly konzum, aby sa nepokazili v chladničke.

Aj vy si pred sviatkami dávate predsavzatia, že tento rok si doprajete všetkého s mierou a žiadne prejedanie nehrozí?

Áno, aj tento rok som si povedala, že si dám pozor. Ešte 22. decembra to vyzerá nádejne a potom... (smiech) Moja mama sa smeje, že jem toľko, že tukové zásoby sa mi naukladajú, akoby mala prísť tretia svetová vojna. Je pravda, že kedysi som jedla oveľa viac ako teraz. Hoci môj žalúdok už nevládal, dala som si tabletku a po chvíli pokračovala ďalej. Dnes to už nerobím v takom veľkom množstve, ale neodolám. Na druhej strane si hovorím, že Vianoce sú len raz v roku.

Pamätáte si, kedy ste odhalili, že žiaden Ježiško ani Mikuláš neexistujú a darčeky nenápadne pod stromček dávajú rodičia?

Nepamätám si presne, dokedy ma to držalo, ale viem, že som bola veľmi sklamaná, keď som zistila, aká je pravda. Otca som raz pristihla, ako mne i sestre dával darčeky akože od Mikuláša do vyčistených čižiem na okne. Verila som však aj takým nezmyslom, že v tranzistore sa nachádzajú ľudia, ktorých hlasy odtiaľ počujeme. Verila som, že vnútri je zatvorený Elán a že odtiaľ raz možno vyjde von. (smiech)

Po akých darčekoch túžila malá Katka?

Veľmi som chcela mať živého koňa. Stále som dostávala len umelých. A v zásade som vždy túžila po tom, čo dostala moja o štyri roky mladšia sestra. Žiarlila som na ňu. Pamätám si, ako sa mi celá rodina poskladala na bicykel a moja sestra dostala boby. Urobila som veľký cirkus, prečo aj ja také nemám a pohrdla som bicyklom. Všetci boli nešťastní, aká som nevďačná. (smiech)

Ako dlho trvalo, kým ste sestru brali ako „parťáčku“?

Postupne sa vekový rozdiel medzi nami dorovnal. Samozrejme, že keď som bola v puberte, ona bola pre mňa ešte totálne decko. Rodičia mi vždy hovorili, že mám byť pre ňu príkladom. Ja sa zas smejem, že som jej vyšliapala cestu k slobode. Na mňa boli naši oveľa prísnejší, ale oni tvrdia, že mali so mnou aj viac práce. Pravda je možno niekde v strede, ale som presvedčená, že mala väčšiu voľnosť ako ja. Dnes máme nádherný vzťah a neviem si predstaviť, žeby som sestru nemala.

Čo by ste si pod stromčekom rada našli dnes?

Pre mňa je skôr dôležité, aby som mohla niečím prekvapiť svojich najbližších. Keďže nemám rada vianočný stres a nakupovanie darčekov na poslednú chvíľu, robím to priebežne počas roka. Aspoň tak neprichádzam o zbytočne veľa energie, ktorú môžem minúť na príjemnejšie veci. Kto nevie, aké darčeky by mal pre svoju rodinu kúpiť, mal by ich celý rok počúvať. Takto som napríklad minule prekvapila sestru. Veľmi túžila po jedných šatách, kúpila som jej ich. Tešila sa tak veľmi, až jej vyhŕkli slzy. Alebo keď som sa pred rodičmi tvárila, že nedostanú nič a zrazu si pod stromčekom odo mňa našli víkendový pobyt v Tatrách. Alebo mne mamina na tohtoročné meniny darovala špeciálne bežecké termotričká, ktoré som veľmi chcela.

S Vianocami si človek uvedomí, že čochvíľa je koniec roka. Obyčajne bilancujete, aký bol ten váš rok?

Pri pohári vína sa zamyslím nad tým, čo sa udialo, a aký som mala rok. Rok 2012 bol pre mňa veľmi pracovný. Vydala som album Tajomstvá, ďalší album so svojou babskou kapelou The Cubes a veľa som koncertovala. Zopár vecí mi tento rok nevyšlo, respektíve som ich nestihla, ale zažila som aj také, ktoré boli neplánované a veľmi ma potešili.

Že sme s mojou kapelou boli predskokanom kapely Carbage. O tom sa mi ani nesnívalo a mali sme veľkú radosť. Mala som v pláne viac cestovať, a to sa mi nesplnilo. Tým, že som využila svoje plodné obdobie tvorivej energie, nemala som veľa voľného času. Obyčajne to tak býva, že po veľmi tvorivom období príde čas sucha. Ak to tak bude, budúci rok si teda užijem voľna viac.

Hocikam, kde je absolútne ticho, málo ľudí a čaká na mňa nejaká výzva. Napríklad aj na Aljašku. Alebo do Butánu. Tam svojho času kráľ udeľoval možnosť vstupu do krajiny len určitému množstvu ľudí. Bolo by super, keby som mohla byť jednou z nich. Pokojne by som o svojich cestách písala aj poviedky.

Ticho ste vyhľadali aj na Havaji, kde ste navštívili hinduistický kláštor. Pomohlo vám to prečistiť si hlavu, meditovať?

Bola to celkom poriadna skúška trpezlivosti, keďže sa tam nesmelo rozprávať. O meditácii som čítala nejaké články už predtým. Hovorila som si, že to je zaujímavé, ale až keď som na vlastnej koži vyskúšala urobiť si v hlave tzv. vákuum, odstrihla som sa od vonkajšieho sveta, pochopila som, o čom to je. Asi je to vekom aj stresom, ktorý je všade okolo nás. Myslím, že každý z nás si uvedomuje, že potrebuje byť aspoň na chvíľu sám so sebou, cítiť len vnútorné ticho. Treba to vyskúšať. Na mňa to vplývalo tak, že sa chcem o tom dozvedieť čoraz viac. Meditácia mi pomáha bojovať aj s fóbiami či stresmi, ktoré mám.

Čo vás vie najčastejšie vyviesť z miery a stresovať?

Príčinou všetkých stresov a nervov som si sama. Je teda pre mňa ťažké so mnou žiť. (smiech) Je to hlavne o tom, že svoju prácu beriem až príliš vážne, zodpovedne a som veľká trémistka. Dnes určite väčšia ako kedysi. Snažím sa prísť na to, prečo to tak je. Chcem robiť veci na sto percent, vydať zo seba na koncertoch maximum a mám obavy z toho, či to vždy dopadne tak, ako si predstavujem. Rada by som sa vrátila do čias, keď som na pódiu bezhlavo skákala a všetko okolo mi bolo jedno. Dnes sa viac strážim. Keď totiž vystúpim pred ľudí, cítim sa ako nahá, mám pocit, že všetci o mne všetko vedia. Pred každým koncertom som teda veľmi nervózna, dokola to opakujem a moja manažérka Sandra ma upokojuje. Je pravda, že koncerty ma nabíjajú, cítim energiu od ľudí, ale niekedy jej, naopak, zo mňa vysajú viac, ako by som chcela.

✔ rodáčka z Prešova doteraz neopustila svoje rodné mesto a ani sa tak zatiaľ nechystá urobiť<br />✔ okrem toho, že spieva, hrá aj na gitare a klavíri<br />✔ po štúdiu na gymnáziu to skúsila aj na vysokej škole. Absolvovala jeden semester štúdia filozofie

Katka Knechtová: Sviatky v exotike by boli pre mňa smiešne

Výber pre vás

Katka Knechtová: Sviatky v exotike by boli pre mňa smiešne

Súvisiace články

Krásna Ivica Sláviková: Nepripadám si extra pekná

Krásna Ivica Sláviková: Nepripadám si extra pekná

Nasťa Kuzminová: Svojho muža neposlúcham na slovo

Nasťa Kuzminová: Svojho muža neposlúcham na slovo

Krásna bohémka Celeste Buckingham: Zo smútku pribrala

Krásna bohémka Celeste Buckingham: Zo smútku pribrala

Výber pre vás