Skromná, pokorná, otvorená a hlavne s názorom. Katarína Knechtová (30).

Je dobré vidieť ťa šťastnú a veselú. Pred časom u teba vrcholil syndróm vyhorenia. Je nadobro preč?

Dúfam. Nerada sa k tomu obdobiu vraciam. Som však zaň vďačná, lebo ma veľa naučilo. Vtedy som sa na svoj život nevedela pozrieť s nadhľadom, bola som veľmi vyčerpaná. Vyčerpala ma hudba aj vzťahy, kompletne všetko. Trvalo veľmi dlho, kým som sa nad to všetko povzniesla a vzala si ponaučenie, aby som mohla začať vnímať život inak.

Táto „diagnóza“ nie je v umeleckej brandži ojedinelá, však?

Stalo sa to viacerým ľuďom. Známejším aj neznámym, ktorí hľadajú balans medzi osobným životom a vecami, ktoré sú normálnym ľuďom denne prirodzené, a tou prácou, ktorú máš strašne rád, ale môže ti zničiť všetko ostatné. Je náročné udržať misky váh v rovnováhe.

Čo robíš v rámci psychohygieny, aby sa to nevrátilo?

Zásadná vec je, že teraz robím len veci, ktoré chcem robiť. Alebo sa o to snažím, lebo v živote tiež treba robiť kompromisy. Čas si viac-menej zadeľujem tak, aby som utiahla všetky povinnosti. Ak príde pracovný nápor, stále sa snažím ponechať si priestor na regeneráciu, aby mi ostal čistý mozog na rozmýšľanie, čo budem robiť ďalej. Neženiem veci do extrému. Keď niekedy dostanem zaujímavú ponuku alebo aj desať naraz, vyberiem si iba jednu-dve, ktoré stoja za to. Aby som všetkému mohla venovať dostatok času a energie a nerobila niečo, čo je nad moje sily alebo čo necítim. Môj vnútorný hlas si už zažil svoju špičku, teraz ho už len počúvam.

Selektovanie v práci sa na Slovensku niekedy vníma ako panský prístup. Stretla si sa s tým?

Našťastie, ani nie. Preto si veľmi cením ľudí, ktorí ma dokážu rešpektovať. Dokonca aj to, že nie som z prostredia, ktoré je prirodzené pre moje povolanie, že nežijem v Bratislave, ale v Prešove. Samozrejme, sú ľudia a ľudia. Druhá vec je, že mám prirodzenú hranicu, za ktorú nechcem ísť, preto sa mi z osemdesiatich percent ozývajú ľudia, ktorí ma tak aj vnímajú, a preto ma neženú do vecí, ktoré nechcem.

Momentálne je v šoubiznise mimoriadne sprofanovaný termín pokory. Všetci sú veľmi pokorní, vďační a na druhej strane bez váhania zneužijú a využijú... Aj teba?

To je veľmi dobrá téma. A nadlho... Takých ľudí je v šoubiznise veľa. Práca ťa však naučí. Čím dlhšie sa človek v tomto prostredí pohybuje, tým je ostražitejší. Nehovoriac o tom, že tá pravá, nefalšovaná pokora je veľmi dôležitá. Keď človek zažíva najväčšiu slávu, ako aj vtedy, keď úspech opadne. Vtedy treba opäť začať pracovať, ponoriť sa do seba a tvoriť. Ja som si zažila rôzne veci. Od toho, že ma ľudia oklamali o peniaze, až po zneužitie mena. Väčšinou sa také veci stanú raz, zo skúsenosti sa človek poučí a ďalej si už dáva pozor.

Vydala si nový album Tajomstvá... Aké najväčšie tajomstvo si mala v detstve?

So sesternicami sme mali divadlo. Volalo sa Zlatá maska. A keď skončilo, všetky rekvizity sme v kufri zakopali pod jeden strom. Doteraz sme ho nenašli. Nevieme si spomenúť, pod ktorý strom sme to dali! Vtedy sme mali viac tajomstiev. Napríklad sme dedovi kradli marsky. Potom sa na to prišlo...

Druhý sólový album ti produkoval Christian Eigner, ktorý spolupracoval aj s Depeche Mode. Ako si sa k nemu dostala?

Začala som ho vnímať cez sólovú platňu. V kapele hrá na bubnoch už približne 15 rokov, spoluprodukoval ich albumy, robil aj na sólovke Dava Gahana. Hovorila som si, keby som tak raz mohla robiť s niekým ako on! Keď som odišla z Pehy, poslala som mu svoje nahrávky. Odpísal mi, že mám na sebe ešte popracovať. Nevzdala som sa a nové piesne som mu poslala aj druhýkrát. Vtedy prikývol. Poplakala som si od šťastia a išlo sa pracovať.

Dohodnúť sa na takejto spolupráci je jedna vec. Čo však potom tá hrča v krku, keď príde na lámanie chleba?

Tá bola obrovská! Keď sme za ním šli prvý raz, musela som si hrknúť, aby som sa s ním vôbec vedela rozprávať. Človek musí byť na takúto prácu pripravený. S odstupom času som veľmi vďačná, že som prvý album robila s úplne iným producentom a s úplne inými ľuďmi. Vtedy som sa prvýkrát ocitla úplne mimo domova, v inom štúdiu, v neznámom kolektíve. Navyše s Angličanmi, ktorí majú absolútne odlišné vnímanie hudby a prístup k práci. V živote som nešla do štúdia pripravenejšia než vtedy. Nič som nenechala na náhodu. Bola som však v depresii, celá divná z rozchodu s kapelou. Za tých okolností a pri tom tlaku médií by som však spoluprácu s Christianom nezvládla. Zodpovednosti by na mňa bolo už priveľa. Po rokoch som vyspievanejšia, odohrala som štyri koncertné turné. Okrem iných aj s cimbalovou kapelou, skúsila som rôzne polohy. A to všetko ma posunulo oveľa ďalej. Pri nahrávaní tohto albumu som preto nemala problém na požiadanie spievať inak a prezentovať jasný názor. Pri takejto práci jednoducho človek už musí byť osobnosť. Som vďačná, že všetko prišlo v pravý čas.

Limitoval ťa tlak, ktorý na teba ľudia vyvíjali, keď si opustila Pehu?

Najviac ten mediálny a potom tlak, ktorý som vyvíjala sama na seba. Takéto životné momenty však človek pochopí až na základe skúsenosti a táto skúsenosť bola pre mňa neprenosná. Vedela som, že po odchode z kapely schádzam o desať schodov nižšie a že si ich budem musieť opäť vyšliapať. Vedela som, čo to znamená. A tiež aké ťažké bude nadviazať na úspech pesničky Muoj Bože, ktorá sa stále hráva a ešte dlho bude. Tušila som, že táto pesnička bude pre mňa guľou na nohe, pretože s čímkoľvek prídem, už to nebude tá skladba. Toto všetko som si uvedomovala, ale zároveň som nechcela sklamať ľudí. Chcela som robiť hudbu, ale nechcela som, aby sa to v tomto bode skončilo. S tým všetkým som sa musela vyrovnať.

Odišla si z dvoch kapiel. Teraz si sólová speváčka. Od seba už neodídeš?

Aj to som už zvládla! Ja som si totiž založila ešte jednu kapelu. Babskú. Bude to výborný projekt, keď raz bude čas venovať sa mu. Teším sa naň.

Lezieš si niekedy na nervy?

Strašne! Ale to sú také ženské maniere. Ráno sa zobudím a čokoľvek si oblečiem, je zlé. Čokoľvek si dám na raňajky, nechutí mi to. Káva je zrazu iná, hoci včera bola najlepšia na svete. Vonku je krásne, všetci sa tešia a ja mám nervy, že neprší... Sú jednoducho dni, keď sa mi nikto a nič nezavďačí. Niekedy to prejde samo, inokedy sa z toho musím vyspať do druhého dňa.

Vyhovuje ti slovenská hudobná scéna, alebo budeš pokúšať aj šťastie v zahraničí?

Raz to skúsiť musím. A chcem... Preto vyjdú Tajomstvá ako dva samostatné, rozdielne albumy. Jeden v slovenčine, druhý po anglicky. Hudba bude rovnaká, texty odlišné. Nejdem do toho s presvedčením, že niekto na mňa v zahraničí čaká, a tiež si nenahováram, že sa všetci zbláznia z dievčaťa z východného bloku, ktoré ide robiť kariéru. To v nijakom prípade. Keby sa to však niekomu páčilo a mohla by som vycestovať za hranice Čiech a Slovenska, veľmi by som sa tešila. Uvidíme, ako to dopadne.

Okrem toho, že bravúrne ovláda svoj hlas, hrá na gitare a tiež na klavíri, čo sa naučila v ľudovej škole umenia. Okrem súboru Prešovčatá ju poznáme zo skupín IMT Smile a Peha. Na vlastnú päsť pôsobí od roku 2008, keď vydala prvý sólový album Zodiak. Aj po rokoch odmieta sťahovanie do mekky slovenského šoubiznisu Bratislavy. „Nie som klasický mestský človek. Možnosť fungovať vo svojom svete a mať najbližších okolo seba stojí u mňa nad všetkým. Neviem si predstaviť, že by som v nedeľu nemohla ísť k mame na obed alebo by som stratila kontakt s kamarátmi.“ Našťastie má aj s kapelou na presúvanie k dispozícii pohodlný druhý domov – tourbus Kia. Páčia sa jej však aj menšie autá. „Nová Kia Rio je krásna.“

Konečne šťastná Katka Knechtová: Všetko prišlo v pravý čas

Výber pre vás

Konečne šťastná Katka Knechtová: Všetko prišlo v pravý čas

Súvisiace články

Prvá láska Katky Knechtovej zahynula pri autonehode!

Katka Knechtová: Hrozný pocit vyhorenia trval dva roky!

Výber pre vás