Okrem povolania speváčky ste moderátorkou šou The Voice. Chceli by ste sa tomu venovať aj v budúcnosti?

– Mám rada život a všetky jeho výzvy. Okrem hudby som skúšala prácu modelky, návrhárky a aj moderovanie. Začala som v roku 2010 reláciou L.O.V.E., minulý rok som nakrúcala program O 10 rokov mladší a tento rok som súčasťou hudobnej šou The Voice Česko Slovensko. Hoci ma všetky tieto činnosti nesmierne bavia a obohacujú, hudba predsa ostane mojou hlavnou záľubou a zamestnaním.

Sama ste sa dostali do povedomia vďaka speváckej súťaži. Prihlásili by ste sa aj do formátov ako SuperStar či The Voice?

– Dá sa povedať, že v detstve som vymetala všetky súťaže v recitovaní, ľudovom speve, ale tam ma vždy prihlásila triedna učiteľka alebo rodičia. Neskôr, keď som bola staršia, som sledovala spevácke televízne súťaže, ale ani by mi nenapadlo prihlásiť sa tam. Nebola som ten typ. Keď som si začala skladať vlastné piesne, tak ma chalani z mojej prvej kapely prihlásili do autorskej súťaže, ktorú som vyhrala. Účasť v týchto veľkých formátoch má obrovské výhody v počiatočnej medializácii, ale zároveň aj nevýhody, lebo ten servis okolo spevákov trvá iba chvíľu a potom musia vynaložiť obrovské úsilie, aby dokázali udržať ten štandard.

V šou vidíte, ako v zákulisí rodičia prežívajú vystúpenia svojich detí. Boli aj vaši rodičia takí? Podporovali vás?

– Moji rodičia ma naštartovali úplne odmalička. Prvé sólo som spievala ako štvorročná v kostolnom zbore, ktorý viedla mama. Odvtedy bol spev súčasťou môjho života a myslím, že ani ja, ani rodičia sme to nejako veľmi neprežívali. Ak sa malo ísť niekam spievať, tak sme sa zbalili a išli sme. Už ako dieťa som pochodila skoro celé Slovensko.

Vediete k hudbe aj deti?

– Áno, snažíme sa, aby mali aspoň základ. Hugo aj Zoe chodia na klavír, dokonca hrajú v školskej kapele, kde Zoe už niekoľkokrát spievala sólo na verejnosti. Nechceme im však nalinajkovať umeleckú životnú cestu. Necháme to na ich slobodné rozhodnutie, ale ako rodičia sme radi, že to skúšajú. Keď budú starší, budú si vedieť trochu predstaviť, o čom to je.

Hovorí sa, že pri deťoch čas letí akosi rýchlejšie. Badáte aj vy, že Hugo a Zoe rastú ako z vody?

– To je úplná pravda. Ešte nedávno sme kočíkovali a riešili sedačky na bicykle a teraz Hugo končí tretí ročník a Zoe po prázdninách nastupuje do školy. Už aj tie debaty s nimi sú iné, sú to plnohodnotní členovia rodiny s názormi.

Aká ste mama? Ak prídu s odreninou, riešite to s chladnou hlavou alebo je tam trošku aj tej ženskej paniky?

– Záleží, aká veľká je tá odrenina. (Smiech.) Samozrejme, som občas prehnane opatrná, hlavne keď to porovnám s detstvom manžela a s tým svojím. Ale je pravda, že doba je tiež iná a nástrah je o niečo viac. Zároveň nechcem z detí vychovať prehnane opatrné bytosti, nech sa učia aj na svojich chybách, to si zapamätajú najlepšie.

Veľa žien si dnes materstvo odkladá na vek po 30, vy ste sa preň rozhodli v 20. V čom vidíte najväčšiu výhodu?

– Vždy som chcela byť mladou mamičkou, hoci teraz si uvedomujem, že som nevedela, čo všetko to zahŕňa. Keď som sa zoznámila s manželom, bolo to jednoduché rozhodnutie. Chcela som deti čo najskôr a on už mal ideálny vek. Výhodu vidím v tom, že v mladom veku veci až tak „neriešite“, čiže starosti s malými deťmi ani nevnímate a v tridsiatke už máte v podstate veľké deti, čiže môžete sa venovať svojim záľubám.

Prvé mesiace materstva bývajú ťažké. Mali ste svoju mamu nablízku, aby vám pomohla?

– Jasné, naše maminy pomáhali, ale nemali sme to ako niektoré moje kamarátky, že by sme mali mamu takmer nasťahovanú u nás.

Čo vás naučila vaša mama, na čo si pri výchove detí vždy spomeniete?

– Moja mama bola veľmi prísna. My sme ako deti nepoznali niečo také, že sa mi zapáči v obchode hračka a poviem rodičom, aby mi ju kúpili. To nehrozilo. Odpoveď sme vždy poznali vopred – „môžeš sa pozrieť, ale kupovať nič nebudeme“. V tomto sa snažím celkom inšpirovať, hoci zďaleka nie som taká dôsledná, ako bola ona.

Mali sme Deň matiek. Ako ho oslavujete?

– Snažíme sa našim mamám, babkám vždy priniesť kvetinky a deti nám väčšinou niečo pekné vyrobia. Všetko mám odložené v zásuvke.

Váš manžel Marián je zároveň roky vaším manažérom. Badáte v tom aj nevýhody?

– Na jednej strane máme šťastie, že sme v práci spolu, pretože keď ideme pracovne niekam mimo domu, je to zároveň aj výlet. Mávame rovnako načasované obdobia silného pracovného nasadenia a obdobia voľna. Toto by som nemenila. No pri každej práci vznikajú názorové nezhody a tie zažívame v podstate vo vzťahu. Je veľmi ťažké rozlišovať pracovné a súkromné rozhovory, lebo tie sa nám mnohokrát prelínajú, ani si to neuvedomujeme.

Nenesiete si preto často prácu aj domov a ako to zvládate?

– Áno, a to je ďalšia veľká nevýhoda. Ak by sme si nezačali prísne plánovať obdobia voľna, pracovali by sme v podstate nonstop. Ale na to sme, našťastie, prišli už dávnejšie, že bez takzvaných voľných zón v našom kalendári to nejde.

Poďme ešte k vašej postave, ktorú vám po dvoch deťom závidí nejedna mamička. Ako sa udržiavate fit?

– Prvá vec sú gény a za tie vďačím svojim rodičom. Druhá vec je asi to, že som stále v pohybe. Tým, že popri deťoch pracujem, vydám za deň toľko energie, že tá postava sa mi udržuje oveľa jednoduchšie. To, že občas cvičím, robím najmä pre dobrý pocit a spevnenie svalstva.

Ste aj ambasádorkou Unicefu a dokonca ste vycestovali do Kambodže. Čo vás táto skúsenosť naučila?

– Zažila som veľké kontrasty. Aj materiálne, aj ľudské. Bola som šokovaná, ako niektorí ľudia žijú, v akých podmienkach vychovávajú deti a ako málo im stačí. Úplne ma zasiahla atmosféra jednoduchého šťastia a medziľudské vzťahy, aké tam vládli. To by som označila za hlavné posolstvo, ktoré vo mne ostalo. Byť šťastný tam, kde si, a s tým, čo máš. Bola to praktická ukážka známeho príslovia – bohatý nie je ten, čo má veľa, ale ten, čo málo potrebuje.

✔ Čo si na ženách všímate ako prvé?

Asi výraz tváre. Či na mňa pôsobí šťastne alebo smutne.

✔ Ak by ste na sebe mohli vylepšiť jednu vec, čo by to bolo?

Nemám žiadne konkrétne prianie, ale ak sme v kategórii „zlatej rybičky“ a musela by som mať jedno želanie ohľadne môjho tela, asi by som chcela menej citlivú pokožku.

✔ Pri akej maškrte rada zhrešíte?

To neuveríte, ale milujem také klasické „pumpové“ sladkosti – banány v čokoláde, máčané piškóty a kyslé želé. (Smiech.)

Mária Čírová o svojom manželstve: Toto je daň zato, že pracujeme spolu

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Mária Čírová o svojom manželstve: Toto je daň zato, že pracujeme spolu

Súvisiace články

Pohľad do súkromia speváčky Liny Mayer: Ja a deti? Momentálne to mám TAKTO

Pohľad do súkromia speváčky Liny Mayer: Ja a deti? Momentálne to mám TAKTO

Pohľad do súkromia speváčky Liny Mayer: Ja a deti? Momentálne to mám TAKTO

Známa speváčka prehovorila o tehotenstve: Svoje jazvy, strie a vyťahané prsia miluje!

Známa speváčka prehovorila o tehotenstve: Svoje jazvy, strie a vyťahané prsia miluje!

Známa speváčka prehovorila o tehotenstve: Svoje jazvy, strie a vyťahané prsia miluje!

Jennifer Aniston v úprimnom rozhovore: Ako prežívam to, že sa mi nikdy nepodarilo stať mamou

Jennifer Aniston v úprimnom rozhovore: Ako prežívam to, že sa mi nikdy nepodarilo stať mamou

Jennifer Aniston v úprimnom rozhovore: Ako prežívam to, že sa mi nikdy nepodarilo stať mamou

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás